Ľudia hlásia prázdne pumpy a čakajú na cisterny. Saková: Nafty je dosť, problém je inde

Ropná kríza mení správanie vodičov aj fungovanie trhu s palivami. Ministerka Saková v rozhovore približuje, prečo dochádza k výpadkom na čerpacích staniciach, aké zásoby má Slovensko k dispozícii a či hrozí sprísňovanie opatrení. Hovorí aj o sporných dvojitých cenách či rokovaniach s Európskou komisiou.

V rozhovore si tiež prečítate:

• či Slovensku hrozí reálny nedostatok palív
• či vláda plánuje sprísniť limity na tankovanie
• ako Slovensko obhajuje dvojité ceny palív pred Európskou komisiou
• čo znamenajú obmedzenia exportu palív pre Česko
• v akom stave je ropovod Družba a prečo stále nefunguje

Máme aktuálne najsilnejšiu krízu s energiami za posledné desaťročie. Mohli by ste, prosím, priblížiť aktuálnu situáciu, ako to vyzerá? Evidujeme napríklad na viacerých pumpách aj v Bratislave výpadky nafty. Je to nejaký väčší problém alebo ide iba skôr o lokálny výpadok v rámci jednej rafinérie?

Počas tejto ropnej krízy sme apelovali na Slovnaft, prišli sme k spoločnému úsiliu, že nebudeme pre slovenských občanov zvyšovať alebo nebudú sa zvyšovať ceny pohonných látok tak, ako sa zvyšujú v okolitých krajinách. Keď slovenskí občania majú pohonné látky, ktoré sú vyrobené z ropy, ktorá patrila štátnym hmotným rezervám, patrila slovenským občanom a slovenskému štátu, tak sa to nemôže odzrkadliť na cenách.

Nariadením vlády sme zaviedli zákaz vývozu ropných výrobkov. Zaviedli sme aj limit na čerpanie nafty a zaviedli sme aj opatrenie, aby si nemohli tankovať cudzinci toľko nafty, koľko potrebujú, a dvojité ceny. Tým pádom sa nám stáva, že iné čerpacie stanice, ktoré neodoberajú ropné výrobky, hlavne naftu, z rafinérie Slovnaft, predávali drahšie. Samozrejme, všetci naši občania chceli tankovať lacnejšie. Išli na tie čerpacie stanice, kde je doposiaľ lacnejšia ako na iných čerpacích staniciach, ktoré majú iných dodávateľov. Dodávateľov pre slovenský trh je zhruba 40. Opakujem, nesúvisí to s tým, že by rafinéria Slovnaft nemala dostatok ropy. Nesúvisí to s tým, že by málo produkovala. Súvisí to jedine s tým, že na staniciach, ktoré zásobuje Slovnaft, je väčší prílev zákazníkov, ako bol v histórii. Tieto výpadky sú niekoľkohodinové a rafinéria Slovnaft sa ich snaží minimalizovať a dopĺňať zásoby čerpacích staníc tak, aby k týmto výpadkom dochádzalo čo najmenej.

Občania sa nemusia báť, že už nebude nafta. Je to len kvôli času, keďže musíte cisternou zásobovať čerpaciu stanicu. Musíte reagovať tam, kde k tomu výpadku príde, a niekoľko hodín trvá, kým výpadok doplníte.

Na aké obdobie máme teda dostatočné zásoby ropy? Máme na ďalší mesiac? Aj na dva?

Slovnaft si drží zásoby jednak ropy a jednak hotových výrobkov. My už máme prísun ropy z iných zdrojov, nielen zo zásob, ale aj z chorvátskeho ropovodu Adria. Postupne očakávame, že približne za 10 až 14 dní pôjde na dve tretiny výkonu. Zatiaľ ide len na polovicu svojho výkonu, s tým, že by chceli ísť na maximum výkonu podľa toho, ako rýchlo k nám pritečie ropa z Janafu, a dúfame, že to bude čo najskôr.

Takže do tých 10 až 14 dní?

Nie, my nemáme žiaden problém. Už momentálne ešte raz opakujem, my nemáme problém. My máme problém iba s tým, že zákazníci sa z niektorých čerpacích staníc, kde bežne tankovali, presunuli na tie lacnejšie. Lacnejšie čerpacie stanice majú problém s dopĺňaním zásob. Aj keby Slovnaft chcel čerpaciu stanicu doplniť navyše, je tam limit objemu zásobníkov čerpacej stanice. Hneď ako čerpacie stanice hlásia, že zásoby sa im míňajú, Slovnaft dopĺňa zásoby. Ale nemôžete čakať, kým cisterna príde na druhý koniec Slovenska, že to bude do dvoch hodín.

Môže nastať aj v súvislosti s týmto problémom situácia, keď by vláda bola nútená to regulovať tým, že by nastavila nejaké nové opatrenia?

Ja dúfam, že nebudeme nútení tieto limity robiť. My sme zatiaľ dali limit len na tankovanie – na naftu 400 eur, čo natankujete približne 220 litrov. Pre porovnanie, napríklad v Slovinsku je limit 200 litrov na deň. Dúfam, že k týmto limitom nepríde v rámci celej Európy. Nechcem plašiť, ale Európska komisia, napriek tomu, že nám to minulý týždeň vyčítala v liste, uvažuje nad tým, že ak by sa prehlbovala ropná kríza, tak každý štát bude môcť zavádzať limity na dennú spotrebu. Bude to mať dovolené z Bruselu. Ja len pevne dúfam, že konflikt čoskoro ustane a napätie deeskaluje.

Keby k tomu došlo, tak v akom časovom horizonte to môžeme očakávať?

Situácia sa mení zo dňa na deň. Žiadny analytik vám nevie predpovedať, k čomu kedy príde, ak k čomu nepríde. Príklad – americký prezident Donald Trump oznámi z jedného dňa na druhý, že predpokladá, že vojna v Iráne sa ukončí do dvoch týždňov, tak hneď na druhý deň ráno sú ceny ropy na svetových trhoch približne o desať percent nižšie. Ak náhodou trh zistí, že informácie nie sú v skutočnosti úplne také, ako povedal pán prezident, tak zase o deň neskôr vystúpa cena ropy smerom nahor. Nemyslela som si, že každé ráno budeme pozerať, ako sa na trhoch pohybujú ceny ropy a ceny plynu.

Na jednej strane hovoríme o sprísňovaní pravidiel, na druhej strane pán premiér ráno počas návštevy Slovnaftu spomenul, že budúcu stredu by vláda mohla zrušiť stav ropnej núdze. Prečo? Čo vládu vedie k tomuto rozhodnutiu? Máme už to najhoršie za sebou?

Stav hmotnej núdze sme vyhlásili 18. marca, keď sme uvoľnili ropné zásoby pre Slovnaft. Mali sme na to dôvod podľa zákona. Samozrejme, ak nám Slovnaft vráti ropu, ktorú si požičal zo štátnych hmotných rezerv, tak u nás, na Slovensku sa ropná kríza končí. Ja nehovorím, že vo svetovom meradle, keď je nedostatok ropy, to nemá nič spoločné so zákonne vyhlásenou ropnou krízou na Slovensku. Tá globálna energetická kríza naďalej pretrváva.

Európska komisia má výhrady k dvojitým cenám na pumpách. Ako prebiehajú rokovania k tejto otázke?

Áno, my sme dostali otázky z Európskej komisie, konkrétne z direktorátu pre konkurencieschopnosť, že je to v rozpore s európskymi nariadeniami. Samozrejme, sme profesionálne a odborne na tieto otázky zodpovedali. Ešte raz zopakujem, mali sme slovenskú ropu, ktorá patrila slovenskému štátu, a preto sme mali za to, že občania Slovenskej republiky nemajú platiť ceny, ktoré dvíha trh a ktoré platili susedné krajiny. Preto sme zaviedli dve ceny. Myslím si, že cenovú reláciu, ktorú sme zaviedli pre zahraničných vodičov, teda tú vyššiu cenu pre naftu, sme spravili tak, aby bola korektná. My sa snažíme argumentáciou všetky naše konania zdôvodniť Komisii, že v čase našej ropnej núdze sme na to mali legitímne dôvody.

A čo na to Európska komisia hovorí?

No Európska komisia nám to vyčíta. Dala nám niekoľko otázok a my jej teraz znova odpovedáme. My sme v rokovaní, zatiaľ z toho nie je žiadny konkrétny výstup. Sme v komunikácii, ktorá je veľmi operatívna. Komunikujeme, či naša argumentácia v Bruseli ustojí alebo neustojí.

Včera český premiér Babiš žiadal slovenskú vládu o zrušenie obmedzení, čo sa týka exportu ropy a palív. Ako sa vláda k tejto požiadavke postaví a ako to ovplyvní dostupnosť a ceny palív u nás?

Áno, pán český premiér žiadal, časť českého trhu zásobuje aj rafinéria Slovnaft. Česko v dôsledku štvordňového výpadku prísunu ropy cez iný ropovod, nie cez chorvátsky ani ukrajinský ropovod, ale cez ropovod, ktorý vedie cez Taliansko a Nemecko smerom do Čiech, muselo takisto vyhlásiť stav ropnej núdze. Uvoľnilo 100-tisíc ton ropy pre svoje rafinérie. Naše obmedzenia Česku spôsobujú problémy v dodávke palív pre juhomoravský kraj. Takže keď pominú dôvody a budeme stav hmotnej núdze rušiť, tak aj táto otázka by s tým bola vyriešená a budeme upravovať nariadenie vlády.

Na záver by som sa vás ešte spýtala, ako vyzerá situácia s Družbou, či možno komunikujete s ukrajinskými náprotivkami? Aké sú nové informácie o obnovení dodávok, ak teda nejaké sú?

V Kyjeve už sú odborníci, ktorých vyslala Európska komisia. Žiaľ, nemali prístup skontrolovať, aké rozsiahle je poškodenie. My sme aj ponúkli Ukrajine, že dáme odborníkov aj materiálno-technické zabezpečenie. Žiaľ, nemôžu ísť ani na obhliadku miesta. Komunikujeme s Európskou komisiou. Chceli sme tam vyslať slovenských technikov, maďarských technikov, Kyjev ich neprijal. Potom sme sa dohodli a ďakujeme aj českej strane, že nám ponúkla pomoc, že budú na miesto poškodenia vyslaní českí technici. Žiaľ, ani na tento list a na túto žiadosť nemáme z Komisie ešte odpoveď.

Nechcem to tak nazvať, ale myslíme si, že Komisia nie úplne všetkými nástrojmi núti Ukrajinu, aby bol znovu sprevádzkovaný ropovod Družba. Myslíme si, že by mala byť troška prísnejšia a možno aj trošku viac vyjednávať s ukrajinským prezidentom, aby sme ropovod Družba dostali znova do prevádzky. Boli by sme radi, keby Európska komisia bola viac aktívna v rozhovoroch s ukrajinským prezidentom a táto situácia bola čo najskôr vyriešená pre energetickú bezpečnosť celého stredoeurópskeho regiónu.

Slovensko teda od ukrajinskej strany k tomu nemá nejaké nové informácie?

My nemáme a dokonca ani Komisia nemá novšie informácie. Navzájom si tie informácie zdieľame. Je to tak, že technici ani nevedia rozsah poškodenia. Hovorím, máme rozporuplné vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov, čo je dôvodom zastavenia dodávok, a panuje názor, že do maďarských volieb ropovod Družba sprevádzkovaný nebude. A panujú názory, že je to z politických dôvodov ukrajinského prezidenta, ktorý ten ropovod zastavil kvôli maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, pretože nesúhlasil s pôžičkou, ktorú dávala Európska komisia na Ukrajinu v objeme 90 miliárd eur.