Taxikári zatiahli ručnú brzdu. Prečo sa postavili proti Boltu? Kritizujú ako funguje trh s jazdami

Platformy, ktoré pred desiatimi rokmi úplne zmenili trh s taxislužbami, sú dnes často terčom kritiky. Často sú nespokojní klienti, ktorí sa už tak netešia z lacnejších jázd, ale si prajú za nižšiu cenu väčší komfort. Spokojnosť nepanuje ani medzi vodičmi digitálnych taxislužieb, ktorým každým rokom síce pribúda práce, no na ich príjmoch sa to takmer neodráža.

Šoféri služby Bolt proti týmto podmienkam protestovali aj tento týždeň, štrajk ohlásený na pondelok mal byť naozaj masívny. Vodiči sa totiž dohodli, že počas celého dňa nebudú prijímať objednávky na jazdy, a to vo všetkých slovenských mestách, kde spoločnosť poskytuje svoje služby.

Vodiči taxislužieb naprieč Slovenskom vo svojej petícii žiadajú najmä sprísnenie pravidiel a férovejšie podmienky na trhu. Kritizujú fungovanie digitálnych platforiem ako Bolt, Uber či Hopin, ktoré podľa nich nastavujú vysoké provízie a nechávajú vodičov niesť väčšinu nákladov.

Platforma sa voči protestom ohradzuje tým, že systém funguje na princípe dobrovoľnosti. „Bolt funguje ako technologická platforma, ktorá prepája zákazníkov a partnerských vodičov. Počet vodičov na platforme sa prirodzene mení v závislosti od mesta, dňa, času či aktuálneho dopytu,“ uviedla spoločnosť.

Bolt funguje v širokom spektre lokalít a vo všetkých krajských mestách a väčších okresných mestách Slovenska. Platforma Uber poskytuje svoje služby od Bratislavy a Košíc až po desiatky menších obcí a regiónov v ich okolí. Naopak, platforma Hopin pôsobí výlučne v dvoch metropolách. Trh teda nie je rovnomerne rozložený a v mnohých oblastiach dominuje práve Bolt.

Asociácia Taxi SR (ATX SR) eviduje, že vo väčších a krajských mestách využíva služby objednávky dopravy prostredníctvom aplikácie 70 až 90 percent zákazníkov. V menších okresných mestách podľa nich stále prevládajú telefonické objednávky klasických taxíkov.

Medzi hlavné požiadavky, kvôli ktorým vodiči štrajkovali, patrí napríklad zastropovanie provízií, zavedenie minimálnej ceny jazdného, ktorá by zohľadňovala aj čas strávený v premávke, či príplatky za nočné jazdy a sviatky. Zároveň chcú opätovné zavedenie skúšok pre taxikárov, lepšiu kontrolu vozidiel a aj právo odmietnuť problémového zákazníka bez sankcie.

Z piatich eur ostane euro päťdesiat

Ako vyzerajú pracovné podmienky, kvôli ktorým sa taxikári rozhodli zakročiť? Podľa ATX SR vodičovi ostáva len okolo 15 až 20 percent z tržby, ak zaplatí všetko, čo zákon vyžaduje.

Juraj z okolia Košíc, ktorý je taxikárom už 17 rokov, opísal, aké je to pracovať pre digitálnu platformu. „Z päťeurovej jazdy si Bolt berie 25 percent, čiže 1,25 eura. Vám ostáva 3,75 a z toho odrátajte 10 percent pre flotilu, ktorá vás zamestnáva, pohonné hmoty a odvody. Ostanete niekde na 1,50 až 1,80 eura. A to je váš zárobok,“ hovorí.

Bolt pripúšťa, že si z jázd berie províziu, no jej výška podľa neho nie je fixná. „Platforma pracuje s priemernou províziou vo výške 25 percent, pričom jej presná úroveň sa môže líšiť v závislosti od konkrétnych okolností,“ uviedla spoločnosť. Podľa nej sa tiež „výsledná suma pre vodiča môže líšiť v závislosti od konkrétneho mesta, typu jazdy, aktuálnej situácie na trhu aj rôznych bonusových mechanizmov.“

Taxikári za problém považujú aj fakt, že získať licenciu, resp. koncesiu na taxislužbu môže dnes takmer každý. Šofér Milan Dvorský, ktorý jazdí už 11 rokov, hovorí, že pomôcť by mohlo zavedenie prísnejších skúšok, ktoré by sa nedali „kúpiť“. „Kvalita vodičov je diskutabilná. Je tu obrovské množstvo vodičov taxi, ktorí jazdia nielen v Bratislave. A nábor stále prebieha,“ konštatuje.

Aby sa dnes na Slovensku niekto mohol stať taxikárom, potrebuje preukaz vodiča taxislužby, ktorý potvrdzuje, že je zdravotne spôsobilý, bezúhonný a má vodičský preukaz skupiny B. Každé vozidlo, ktoré jazdí ako taxi, musí byť registrované a evidované ako taxislužba, mať platné poistenie a spĺňať technické požiadavky.

Ďalšou podmienkou je tzv. koncesia, ktorá je oprávnením poskytovať taxislužbu. Tú musí mať buď vodič sám, alebo firma, pre ktorú jazdí, označovaná aj ako flotila. Ide o skupinu vozidiel a vodičov, ktorí sú zaregistrovaní pod jednou firmou či operátorom. Ak jazdí v takejto flotile, koncesiu osobne vlastniť nemusí.

Bol štrajk úspešný?

Hoci ATX SR nie je organizátorom protestov, podporuje požiadavky organizátorov, nakoľko sa v mnohých bodoch zhodujú s požiadavkami z petície samotnej asociácie. Podľa ich informácií bol protest čiastočne úspešný napriek tomu, že sa ho nezúčastnili všetci vodiči a zákazníci mohli využívať aj konkurenčné platformy. „Dnes im Bolt oznámil nejaký čiastočný ústupok – zvýšenie cien dlhších trás,“ informovala asociácia.

Pred protestom panovala medzi šoférmi aj obava z možných následkov – báli sa, že ich platforma, pre ktorú jazdia, zablokuje. Taxikár Juraj tvrdí, že organizátor štrajku v Košiciach ho ešte pred akciou kontaktoval s tým, že sa bojí zablokovania účtu. „Po tom, čo médiá zverejnili jeho meno, mi volal, že ho asi zablokujú. Zatiaľ sa to ale nestalo,“ opisuje situáciu.

Spoločnosť výraznejší dopad protestu odmieta. „Podľa dát sme nevideli zásadný dopad na celkové fungovanie služby,“ uvádza. Zároveň naznačuje, že niektoré výkyvy mohli mať iné príčiny. „Ak sa lokálne objavili výkyvy v dostupnosti, v niektorých prípadoch mohli súvisieť aj s objednávkami, ktoré zjavne nezodpovedali skutočnému zákazníckemu dopytu,“ vysvetľuje Bolt. Podľa informácií z prostredia vodičov mohlo ísť o situácie, keď si štrajkujúci taxikári objednávali jazdy u kolegov, ktorí sa do protestu nezapojili, a následne ich rušili, aby ich dočasne blokovali v systéme.

Keďže nie všetci taxikári však boli ochotní riskovať svoj zárobok, a tak si niektorí zákazníci v hlavnom meste obmedzenia ani nevšimli. „Volala som si taxík a nebol problém,“ opisuje situáciu v uliciach naša čitateľka Patrícia, ktorá žije v Bratislave. Ceny podľa nej boli trochu vyššie, ale nebol to až taký rozdiel oproti bežnému dňu.

Podobnú skúsenosť opísala aj Natália z opačného konca Slovenska. „Nezaznamenala som nejaký pokles taxíkov, a to som v pondelok veľa chodila autom. Príde mi, že ich bolo na cestách rovnako veľa,“ hovorí obyvateľka Košíc.

Taxík si väčšinou objednáva v piatok večer, keď sú pre zvýšený dopyt služby drahšie. „Keď som šla večer do mesta a skúšala som si zohnať taxík, ceny boli o niečo vyššie ako obvykle. Porovnala by som to s piatkom v noci, a to bol ešte len smiešny pondelok,“ opisuje. Slovensko nie je jediné.

Protesty vodičov z platforiem ako Bolt či Uber nie sú len slovenským fenoménom. Napríklad v Chorvátsku koncom februára sa vodiči platforiem ako Bolt a Uber pokúsili o štrajk z rovnakých dôvodov ako na Slovensku. Na sociálnych sieťach sa šírili výzvy, aby vodiči odmietli jazdy a donútili platformy zvýšiť ceny a znížiť provízie.

Taxikári sa zhromaždili na jednej zo záhrebských ulíc a tam si namiesto jazdenia zahrali partičku hry „Človeče, nehnevaj sa“. Podobne situácia vyzerala aj v iných chorvátskych mestách.

Štrajky začali už v roku 2023 vo Švédsku, keď vodiči platforiem žiadali vyššie odmeny a lepšie pracovné podmienky. O rok neskôr vyšli vodiči do ulíc v Belgicku. V Poľsku v roku 2025 štrajkovali vodiči vo viacerých mestách vrátane Varšavy kvôli vysokým províziám a klesajúcim zárobkom. V tom istom roku sa v Švajčiarsku ozývali taxikári, ktorí upozorňovali na klesajúce príjmy, a vo Veľkej Británii sa začiatkom roka 2025 konali azda najväčšie koordinované štrajky taxikárov.