Koniec lacných taxíkov a doručovania jedla? Štát sa chystá zmeniť pravidlá pre tisíce kuriérov a vodičov

Pripravovaný zákon má po prvýkrát komplexne upraviť takzvanú platformovú prácu, teda činnosť vykonávanú prostredníctvom digitálnych aplikácií, ktoré spájajú zákazníkov so službami vodičov, kuriérov či ďalších pracovníkov. Hoci títo ľudia dnes väčšinou vystupujú ako samostatne zárobkovo činné osoby, ich prácu v praxi často riadi samotná platforma, ktorá určuje cenu služby, prideľuje zákazky, hodnotí výkon alebo môže pracovníka z aplikácie jednostranne vyradiť.

Práve spor o to, či ide o podnikanie alebo faktické zamestnanie, patrí v posledných rokoch k najväčším konfliktom digitálnej ekonomiky v celej Európe. Nová legislatíva preto počíta so zavedením takzvanej právnej domnienky pracovného pomeru. Ak platforma napĺňa stanovené znaky kontroly nad pracovníkom, bude sa predpokladať, že ide o zamestnanecký vzťah a nie o podnikanie. Platforma potom bude musieť preukázať opak.

Slovensko tak reaguje na európsku smernicu schválenú v roku 2024, ktorej cieľom je zjednotiť pravidlá platformovej práce naprieč členskými štátmi a zabrániť situáciám, keď ľudia vykonávajú závislú prácu bez nároku na pracovnoprávnu ochranu či sociálne zabezpečenie. Nové pravidlá majú byť do nášho právneho poriadku zapracované do začiatku decembra tohto roka.

Ako pre Pravdu v tejto súvislosti pripomenul generálny manažér spoločnosti Bolt pre Českú republiku a Slovensko Josef Rückl, situácia v jednotlivých členských štátoch Európskej únie (EÚ) sa líši. „Na Slovensku už dnes funguje trh v jasne nastavenom regulačnom rámci. Platformy sprostredkujúce jazdy tu nepôsobia v „právnom vákuu“, ich činnosť je upravená zákonom o cestnej doprave, ktorý stanovuje konkrétne podmienky pre poskytovanie osobnej dopravy. Na rozdiel od niektorých iných krajín, kde môže byť diskusia o regulácii ešte otvorená, na Slovensku ide o oblasť, ktorá je už legislatívne uchopená a dlhodobo aplikovaná v praxi,“ priblížil šéf manažér Boltu.

Nové pravidlá práce

Nová právna úprava, na ktorej pracuje rezort práce, sa má dotknúť aj spôsobu, akým aplikácie riadia prácu pomocou algoritmov. Platformy budú musieť transparentnejšie vysvetľovať, ako funguje prideľovanie objednávok, hodnotenie pracovníkov či rozhodnutia o obmedzení prístupu k práci. Po novom by mali mať pracovníci aj možnosť napadnúť automatizované rozhodnutia, ktoré dnes často vznikajú bez ľudského zásahu.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá zastupuje záujmy zamestnávateľov a podnikateľského sektora, hovorí, že prípravu návrhu zákona z pera rezortu práce víta. Podľa nej je však kľúčové, aby nové pravidlá jasne definovali, koho sa budú týkať, a priniesli právnu istotu pre firmy aj pracovníkov. Zamestnávatelia zároveň upozorňujú, že legislatíva by mala zostať obmedzená výlučne na digitálne platformy a nemala by zasiahnuť bežnú spoluprácu firiem so skutočnými živnostníkmi mimo platformovej ekonomiky.

Ľudia z praxe pripomínajú, že ministerstvo na návrhu stále pracuje, a tak zatiaľ stále nevieme, ako bude zmluvný vzťah medzi platformou a kuriérom nastavený. Napríklad spoločnosť Bistro.sk, ktorá rozváža jedlo z reštaurácií, je presvedčená, že jej zmluvní partneri nenapĺňajú znaky závislej práce. „Ich vzťah s platformou je postavený na vysokej miere autonómie – môžu pracovať pre viacero platforiem súčasne, majú absolútnu slobodu v odmietaní objednávok a sami sa rozhodujú, kedy a v akom rozsahu budú doručovať,“ priblížil pre Pravdu oblastný riaditeľ firmy Miloslav Májek.

Podľa donáškarov by zavedenie prezumpcie zamestnania spomínaný model práce výrazne skomplikovalo. „Pre väčšinu kuriérov je donáška doplnkovou zárobkovou činnosťou, pri ktorej je pre nich kľúčová práve flexibilita, ktorú im klasický pracovnoprávny vzťah v súčasnosti nedokáže v takejto miere ponúknuť,“ podotkol Májek s tým, že mnohí kuriéri by v takomto systéme stratili hlavný benefit – slobodu.

Tieto zmeny by sa však nedotkli iba kuriérov, ale aj „digitálnych“ taxikárov, jazdiacich napríklad pre Uber, Hopin či iné spoločnosti. V porovnaní s klasickými taxi službami ich jazdí v slovenských uliciach väčšina. „Podľa našich odhadov je dnes na Slovensku aktívnych približne 35-tisíc vodičov. Z toho je približne 25-tisíc ‚nových‘ taxikárov jazdiacich pod platformami a približne 10-tisíc ‚starých‘ taxikárov,“ vyčíslil štatutár Asociácie TAXI Branislav Masár.

Ceny stúpnu

Zavedenie klasického pracovnoprávneho vzťahu by pre digitálne platformy znamenalo výrazné zvýšenie nákladov. Ak by časť kuriérov či vodičov prestala fungovať ako živnostníci a získala by status zamestnancov, firmy by za nich museli platiť odvody, zabezpečiť dodržiavanie pracovného času, dovolenky či ďalšie zákonné povinnosti, ktoré dnes pri flexibilnej spolupráci nevznikajú.

Tieto náklady by sa podľa zástupcov sektora pravdepodobne premietli do cien služieb. Platformy dlhodobo fungujú na modeli nízkych marží a vysokej dostupnosti služby, pričom lacnejšia doprava alebo donáška je do veľkej miery postavená práve na flexibilnej práci živnostníkov. Ak by sa model zmenil, lacné jazdy či rýchla donáška jedla by už nemuseli byť samozrejmosťou.

„Akákoľvek zásadná zmena súčasného stavu, ktorá by viedla k nárastu administratívnej a finančnej záťaže platforiem, by sa logicky premietla do zvýšených prevádzkových nákladov. Je preto vysoko pravdepodobné, že takéto zmeny by pocítil aj koncový zákazník vo finálnej cene za doručenie,“ hovorí Májek z firmy Bistro.sk.

Zdražovanie by sa pritom nemuselo dotknúť len zákazníkov, ale aj samotných reštaurácií či vodičov. Časť platforiem upozorňuje, že prísnejšia regulácia môže viesť k obmedzeniu počtu spolupracovníkov alebo k menšej dostupnosti služby mimo hlavných miest a špičiek. Na druhej strane podporovatelia legislatívy argumentujú, že vyššia cena môže byť daňou za stabilnejšie pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie ľudí, ktorí dnes nesú podnikateľské riziko bez primeranej ochrany.

Rückl z Boltu hovorí, že podľa prieskumu, ktorý spoločnosť realizovala na konci minulého roka medzi svojimi vodičmi, by zavedenie pevne nastaveného pracovného režimu s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k nižšej dostupnosti šoférov. „Až 57 percent oslovených partnerských vodičov na Slovensku uviedlo, že by platformu využívali menej, ak by museli pracovať v pevne určených hodinách. Strata flexibility by tak zasiahla tých, ktorí sa spoliehajú na doplnkový príjem, a zároveň by mohla viesť k vyšším cenám a dlhším čakacím časom pre zákazníkov,“ hovorí manažér digitálnej platformy pre taxikárov.

Zaostrené na fiktívne živnosti

Pripravovaný zákon o platformovej práci zároveň zapadá do širšieho plánu vlády sprísniť pravidlá pre takzvané fiktívne živnosti. Kabinet totiž v rámci konsolidácie verejných financií počíta s tým, že časť ľudí, ktorí dnes formálne podnikajú, prejde na klasický pracovný pomer, čo by malo priniesť vyšší výber daní a odvodov už v najbližších rokoch.

Fiktívna živnosť označuje situáciu, keď človek síce vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, no v skutočnosti pracuje podobne ako zamestnanec – má jedného objednávateľa, pravidelný príjem a pri výkone práce sa riadi jeho pokynmi. Takýto model je pre firmy lacnejší, keďže sa vyhýbajú časti odvodových a pracovnoprávnych povinností, no štát podľa analytikov prichádza o významné príjmy.

Ministerstvo financií odhaduje, že na Slovensku by sa mohlo zo statusu živnostníka na pracovný pomer prekvalifikovať približne 35-tisíc ľudí. Samotný prechod časti týchto pracovníkov medzi zamestnancov by podľa rezortu mohol verejným financiám priniesť približne 202 miliónov eur ročne, pričom opatrenia počítajú s postupnou zmenou ich postavenia na trhu práce.

Útvar hodnoty za peniaze zároveň upozorňuje, že rozšírené využívanie nútených živností deformuje trh práce aj sociálny systém. Ak by sa všetci fiktívni živnostníci zamestnali v riadnom pracovnom pomere, výber daní a odvodov by sa podľa jeho prepočtov mohol zvýšiť až o stovky miliónov eur ročne.

Zamestnávatelia však upozorňujú, že očakávané rozpočtové prínosy nemusia byť automatické. Republiková únia zamestnávateľov tvrdí, že časť živnostníkov po sprísnení pravidiel nemusí prejsť na pracovný pomer, ale môže odísť do sivej ekonomiky alebo úplne opustiť trh práce. V takom prípade by štát očakávané príjmy nezískal a efekt opatrení by bol nižší.

Rozsah problému pritom nie je zanedbateľný. Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že Slovensko patrí medzi krajiny OECD s vysokým podielom fiktívnych živnostníkov. Rezort práce zároveň dodáva, že presné číslo nie je možné spoľahlivo určiť, pričom aktuálne kontroly inšpekcie práce odhaľujú čoraz viac prípadov nelegálneho zamestnávania.