Slovenská a česká vláda rokovali po troch rokoch. Babiš požiadal Fica o zastavenie ropnej núdze

Stretnutie prebehlo v plnom formáte, zúčastnili sa na ňom všetci ministri. Okrem všeobecného rámca spolupráce podpísali lídri aj memorandum o porozumení v oblasti mierového využitia energie.

„Urobili sme si inventúru vzájomných vzťahov,“ uviedol Fico s tým, že prakticky vo všetkých oblastiach existuje priestor na spoločné projekty. Babiš zdôraznil ekonomickú previaznosť oboch krajín a pripomenul, že ide o najbližších obchodných partnerov.

Žiadne všeobecné frázy ale konkrétne opatrenia

Podľa Babiša má memorandum 13 strán a neobsahuje politické deklarácie ani všeobecné frázy, ale konkrétne opatrenia. Fico zdôraznil, že jednotlivé oblasti spolupráce sú presne pomenované a rozpracované.

V doprave sa krajiny dohodli na spoločnom postupe pri projektovaní a výstavbe prepojení R6, D49 a cesty I/49 v úseku Púchov – Zlín. Premiér zároveň poukázal na pokračovanie výstavby diaľnice D3 v slovensko-česko-poľskom pohraničí.

Medzi konkrétnymi projektmi je aj riešenie dopravnej situácie v prihraničí – výstavba rýchlostnej cesty R5 na slovenskej strane a nadväzujúcej komunikácie I/68 na českej strane.

Krajiny sa dohodli aj na spoločnom postupe pri rekonštrukcii diaľničného mosta Kúty – Lanžhot cez rieku Morava na diaľnici D2. Memorandum počíta aj s koordináciou pri modernizácii železničnej trate v úseku Devínska Nová Ves – Česká republika.

„Každá oblasť, ktorá je pomenovaná v tomto dokumente, je takto konkrétna,“ zdôraznil Fico.

Energetika v centre pozornosti

Jednou z hlavných tém bola energetika. Minister Karel Havlíček a ministerka Denisa Saková podpísali dohodu o spolupráci pri uskladňovaní plynu v Dolných Bojanoviciach.

Ešte citlivejšou otázkou sa však stala ropa. Babiš požiadal Slovensko, aby ukončilo stav ropnej núdze, ktorý má dopad aj na český trh. Argumentoval potrebou stabilnej výroby rafinérií v regióne a upozornil, že ide o širší európsky problém.

Fico reagoval, že vyhlásenie ropnej núdze bolo nevyhnutné, aby štát mohol uvoľniť zásoby pre rafinériu Slovnaft. Zároveň prisľúbil, že tento režim skončí po opätovnom naplnení štátnych rezerv.

Slovensko v reakcii na situáciu zaviedlo aj obmedzenia spotreby nafty – limity na tankovanie, zákaz vývozu a systém dvojitých cien. Práve ten vyvolal kritiku zo strany Európskej komisie aj diskusiu na česko-slovenskej úrovni.

Babiš pripustil, že každá krajina je v inej situácii, no naznačil, že efektívnejšie by bolo koordinované riešenie v rámci regiónu. „Dohodli sme sa, ako budeme spoločne postupovať,“ uviedol s tým, že očakáva stabilizáciu situácie.

„Hlas zdravého rozumu“ proti Bruselu

Fico využil stretnutie aj na kritiku fungovania Európskej únie. Podľa neho sa krajiny príliš sústreďujú na európsku agendu a zanedbávajú bilaterálne vzťahy.

„Chodíme do Bruselu a dusíme sa európskou agendou,“ vyhlásil. Spoločné rokovanie so susednou krajinou preto označil za „hlas zdravého rozumu“, ktorý prináša konkrétne výsledky.

Za kľúčové témy označil mier, energetickú bezpečnosť a boj proti nelegálnej migrácii.

Slovenský premiér zároveň vyzdvihol význam Vyšehradskej štvorky a pripomenul, že Slovensko prevezme predsedníctvo vo V4 v druhom polroku 2026. Deklaroval ambíciu zvolať rokovanie V4 aj za účasti Rakúska a Nemecka.

Babiš zdôraznil, že riešenie energetickej krízy vidí práve v spolupráci krajín V4 spolu s Nemeckom a Rakúskom. Zároveň apeloval na zastropovanie cien emisných povoleniek ETS 1 namiesto rozsiahleho dotovania priemyslu.

Bezpečnostná spolupráca a ochrana vzdušného priestoru

Minister obrany Robert Kaliňák vyzdvihol aj spoluprácu v oblasti bezpečnosti. Poukázal na to, že české vzdušné sily aktuálne strážia slovenský vzdušný priestor.

Táto pomoc môže pokračovať do konca roka, pričom Slovensko postupne preberie ochranu vlastnými stíhačkami F-16. Kaliňák naznačil, že od leta by mohlo dôjsť k postupnému preberaniu služby.

Rokovania sa dotkli aj spoločných obranných projektov a účasti Česka v mnohonárodnej brigáde na Slovensku.

Návrat k tradícii?

Spoločné rokovania vlád majú tradíciu od roku 2012, keď sa prvé uskutočnilo v Uherskom Hradišti. Doteraz sa konalo osem takýchto stretnutí.

Posledné plánované rokovanie na jar 2024 sa však neuskutočnilo. Vtedajšia česká vláda pod vedením Petra Fiala ich prerušila pre nesúhlas s krokmi slovenskej vlády v zahraničnej politike, najmä v otázke vojny na Ukrajine.

Rozdielne postoje sa prejavili napríklad v otázke vojenskej pomoci Kyjevu, ktorú slovenská vláda po nástupe Fica zastavila.

Aktuálne rokovanie tak predstavuje návrat k osvedčenému formátu, ale aj test budúcej spolupráce. Obe strany sa zhodujú na potrebe praktických riešení – najmä v oblasti energetiky, ktorá má bezprostredný dopad na ekonomiku aj život ľudí.

Či pôjde o skutočný nový začiatok česko-slovenských vzťahov, alebo skôr pragmatický kompromis v čase kríz, ukážu až nasledujúce mesiace. Už teraz je však zrejmé, že dialóg medzi Prahou a Bratislavou sa opäť rozbehol naplno.