Cigánikovej rebélia v SaS pokračuje, strana ju zbavila poslednej funkcie. Skončí na jednej kandidátke s Tarabom?

Zdá sa, že strana už Cigánikovej naznačila, že sa s ňou neváha rozlúčiť. Počas kongresu sa hlasovalo o jej členstve v republikovej rade SaS. Spolustraníci sa rozhodli, že si to neprajú. Poslankyňa pritom v strane pôsobí od roku 2012 a členkou republikovej rady bola päť rokov.

Cigániková deklaruje, že vo svojej politickej budúcnosti chce stáť po boku Sulíka, aj keby to znamenalo odchod zo SaS. „Doteraz som sa snažila spraviť všetko pre to, aby sme (Cigániková a Sulík, pozn. red.) ostali v strane, ktorú sme vybudovali a kde sme bojovali za to, čomu veríme. Keďže sme tam už nechcení, musíme sa nejako zariadiť, ale momentálne naozaj nemáme plán B,“ uviedla Cigániková pre Pravdu.

Zdôraznila, že obaja potrebujú čas na rozmyslenie, či vôbec vo vysokej politike pokračovať. „Nie je to pre mňa ľahká situácia. Úprimne hovorím, že ešte pred dvoma rokmi som si chcela dať vytetovať, že ‚slobodná a solidárna‘, v presvedčení, že v Saske budem navždy a je to môj domov a niečo, čo som spolutvorila,“ reagovala.

Neexistujúca alternatíva

Na pripomenutie: Richard Sulík odišiel z vysokej politiky ešte v septembri 2024. Od toho času sa vo verejnom priestore neangažoval. Aktuálne je najviditeľnejší pri svojej relácii o varení, ktorú vysiela na sociálnych sieťach. Oslovili sme ho s otázkou, či zvažuje otočku – od kuchárstva späť do politiky. Odvetil, že svoj návrat stále zvažuje, no nič nie je isté. „Ešte mám času dosť, do volieb je ešte dosť ďaleko. Prvé rozhodnutie je, či budem ešte v politike aktívny. Druhé rozhodnutie je, že keď áno, tak akým spôsobom, kde, s kým…,“ povedal Sulík pre Pravdu.

Cigániková vo viacerých rozhovoroch povedala, že svoju budúcnosť v politike spája hlavne so Sulíkom. Špekulácie o tom, v ktorej strane bude pokračovať, v kuloároch spomínajú predovšetkým Borisa Kollára a jeho stranu Sme rodina. Liberálka zároveň naznačila, že pri pohľade na súčasnú politickú scénu veľa alternatív nevidí. „Tak viete, mám na výber medzi Borisom a potom ešte kým? OĽaNO (hnutie Slovensko, pozn. redakcie)? KDH? PS?“ pýta sa.

Uvítala by vznik nového projektu, ktorý by združoval podnikateľov, no sama novú stranu zakladať nechce. Vznik novej strany by podľa nej viedol k ďalšiemu štiepeniu voličov demokratického spektra a vo výsledku by niektoré strany nezískali potrebných päť percent a hlasy ich voličov by prepadli. „Sme už dosť skúsení politici, aby sme našľapovali tak, aby sme vo výsledku nepomohli Ficovi,“ vyhlásila.

Strana SaS pod vedením Richarda Sulíka bola podľa nej jediná svojho druhu. „Tým, že sa Saska stala teraz len ďalším progresívnym projektom, tak táto časť spoločnosti, ktorá tvorí hodnoty a v podstate drvivú väčšinu príjmov rozpočtu, nemá zastúpenie,“ podotkla poslankyňa Národnej rady.

Chýbajú jej ekonomické témy

Hoci pri PS podľa Cigánikovej existuje zhoda v niektorých otázkach, zásadný problém má s ich ekonomickou politikou. „Progresívci sú všetko super milí ľudia, ale absolútne neprípustná je pre mňa prehnane zelená politika okolo Green Dealu, aj keď napríklad v osobných slobodách som úplne v zhode. Ale oni sú ľavičiari, oni by radi pomáhali za peniaze tých, ktorí tie peniaze zarábajú, čo je síce šľachetné, ale je to škodlivé pre ekonomiku,“ povedala Cigániková.

Podľa nej preto v súčasnosti paradoxne vychádza ako najbližšia alternatíva práve spolupráca so stranou Sme rodina. „Znie to aj pre mňa zvláštne, ale momentálne k našim hodnotám nie je nikto bližšie ako Boris Kollár,“ povedala. Poslankyňa hovorí, že Sme rodina sa po odchode „náboženskej kliky“ posúva smerom k pravicovejším ekonomickým riešeniam, ako je zrušenie bezplatných vlakov.

Bolo by však podľa nej príjemnou zmenou, keby sa našiel niekto, kto bude ochotný vyjsť v ústrety v ekonomických slobodách a v osobných slobodách, najmä týkajúcich sa práv žien. „Keď to bude Boris Kollár a dá mi to naozaj ako nejaký prísľub, tak naozaj budem zvažovať každého, kto mi bude garantovať, že bude presadzovať to, čomu dlhé roky verím,“ pripustila Cigániková.

Cigániková sa dlhodobo profiluje ako politička, ktorá presadzuje práva žien. V parlamente opakovane vystupovala proti snahám o sprísnenie či zákaz interrupcií a zdôrazňovala potrebu zachovania reprodukčných práv. Hnutie Sme rodina však takúto povesť nemá a v minulosti sa v hodnotových otázkach skôr prikláňalo ku konzervatívnejším postojom. Samotný Boris Kollár má navyše kontroverznú reputáciu, pokiaľ ide o vzťahy so ženami. Pred voľbami v roku 2020 sa dokonca objavili informácie o incidente, pri ktorom mal fyzicky napadnúť jednu zo svojich bývalých partneriek. Aj preto by prípadné politické zbližovanie pôsobilo prinajmenšom nezvyčajne.

Liberálna politička teraz Kollárovi nič nevyčíta, za problematickú však považuje minulosť jeho hnutia, keď podpredsedami Sme rodina boli Milan Krajniak alebo Peter Pčolinský. Obaja sa s Kollárom rozlúčili takmer hneď po neúspešných voľbách 2023. Cigániková však zdôraznila, že zatiaľ nemá zo Sme rodina žiadnu dohodu. „S Borisom neprebehlo nijaké stretnutie,“ objasnila. Zároveň však dodala, že každý, kto len trošku sleduje politiku, musí takúto možnosť vidieť a logicky pripúšťať.

Aj spolu s Tarabom?

Hnutie pod vedením Borisa Kollára sa aktuálne pohybuje v prieskumoch pod hranicou zvoliteľnosti. Aby sa dokázalo prebojovať do parlamentu, musí sa nielen rozlúčiť so starou gardou, ale získať aj nové tváre. Hovorí sa, že v rámci predvolebnej recruitingovej kampane by mohli do svojich radov prilákať aj aktuálneho ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Jeho meno je spájané hlavne s SNS Andreja Danka, no ponuku na vstup do strany zatiaľ nedostal.

Ak by sa Kollár s Tarabom dohodli, pre Cigánikovú by to bol problém. „Je prekážkou samo o sebe, že je z vlády Smeru… No pokiaľ by tam neboli žiadne ďalšie prešľapy, tak by som asi dokázala urobiť donútený kompromis, ktorý nechcem. So zaťatými zubami by som to nejako dokázala racionalizovať,“ vyjadrila sa.

S čím má však poslankyňa pri Tarabovi zásadnejší problém, sú názory na práva žien. „To, ako sa Tomáš Taraba stavia k osobným slobodám a najmä slobodám žien – ak by nedeklaroval obrat, tak si absolútne neviem predstaviť prospešnú spoluprácu,“ vysvetlila Cigániková. Napriek tomu však šéfa envirorezortu považuje za „ekonomicky príčetného“ a s jeho prístupom k ekonomike, podnikateľom a Green Dealu skôr súhlasí.

S otázkami o tom, ako hodnotia možnosť spolupracovať s Janou Bittó Cigánikovou v rámci jedného politického subjektu, sme oslovili Borisa Kollára aj Tomáša Tarabu. V čase zverejnenia článku sa k nim nevyjadrili.

Politici ako chameleóni?

Spojenie Cigánikovej, Sulíka, Tarabu a Borisa Kollára sa na prvý pohľad javí ako dosť nečakaný krok, najmä pre ich predošlé pôsobenie v politike. Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity však hovorí, že pokiaľ ide o pokračovanie politickej kariéry, politici by sa nadnesene spojili aj „s čertom, diablom“ a hodnotové a programové prieniky sú druhoradé.

„Ide o to, s kým sa dohodnú a kto im dá prijateľnú ponuku, respektíve kto si ich bude chcieť politicky adoptovať a dať im priestor v strane alebo aspoň na kandidátnej listine,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že v prípade takej dohody sa verejnosti budú pokúšať prezentovať uveriteľný príbeh, prečo k tomu došlo.

Snahy o politickú budúcnosť podľa neho rýchlo vymažú staré spory i deklarované rozdiely. „Politici sú častokrát ako chameleóni, menia farby a prispôsobujú sa, aby politicky prežili,“ uvádza. Myslí si tiež, že nielen v tomto prípade sa dočkáme prekvapení, keď sa zrazu na spoločnej kandidátke bok po boku stretnú politici, ktorí proti sebe verbálne bojovali a vymedzovali sa.

K špekuláciám o spolupráci so Sme rodina sa pripojil aj politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. V prípade, že by sa tak naozaj stalo, by však podľa neho išlo predovšetkým o politicko-mocenský záujem, nie o spoločné hodnoty.

„Sme rodina je všehochuť, každý si tam nájde niečo svoje. Boj proti migrantom či zdravotníctvo môžu byť témy, na ktorých sa zhodnú,“ predpokladá. Podľa neho by spomínaných politikov mala rozdeľovať práve ideológia, čo však v ich prípade nevidí ako prekážku na to, aby sa zmestili na spoločnú kandidátku.

Otázka koexistencie Cigánikovej, Tarabu a Sulíka na kandidátke Kollára je podľa Cirnera reálna, aspoň do volieb. „Po voľbách by to mohol byť iný príbeh. Pozrite napríklad na zvolených poslancov na kandidátke SNS. Dnes je každý niekde inde a útočia na seba navzájom,“ spresnil. „Keď majú dotyční zabezpečené pokračovanie vo vysokej politike, už nie sú tak závislí od politickej strany,“ uzavrel politológ.

Štefančík si naopak takúto spoluprácu predstaviť nevie. „Tarabu u Kollára áno, veď napokon obaja sa hlásia ku konzervatívnym myšlienkam, ale určite nie po boku Sulíka a Cigánikovej,“ skonštatoval. Avšak rovnako ako v prípade Igora Matoviča či Andreja Danka podľa neho platí, že „povymetať všetky kúty a pozbierať všetko smetie na zemi sa pri zostavovaní kandidátky vypláca“. Dodal však, že problémom potom je stabilita takéhoto „pozametaného“ subjektu.