Preferencie klesajú a Šimečku čaká previerka líderských schopností. Zažíva PS najnáročnejšie obdobie od volieb?

Líder najsilnejšieho opozičného hnutia je hlavným terčom kritiky a osobných útokov zo strany koaličných politikov. Hlavnou témou je takzvaná kauza Šimečkovej mamy. Podľa vládneho auditu si občianske združenie Projekt Fórum, kde je Marta Šimečková štatutárkou, malo počas troch rokov dvojmo preplácať rovnaké faktúry z dotácií viacerých ministerstiev, ako aj z Fondu na podporu umenia. Polícia v tomto prípade začala vyšetrovanie.

Podľa politológa Miroslava Řádeka z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka PS stratilo svoju líderskú pozíciu ešte pred kauzou s dotáciami pre nadáciu Šimečkovej mamy Marty Šimečkovej, a to otvorením témy Benešových dekrétov. Stagnáciu preferencií hnutia považuje primárne za dôsledok polarizácie a roztrieštenia politickej scény. „Z dnešného pohľadu nepredpokladám, že v nasledujúcich voľbách niektorá strana prekročí 25 percent a možno len jedna prekročí 20 percent,“ podotkol.

Naopak, politológ Pavol Hardoš z Univerzity Komenského sa domnieva, že PS na svoj strop ešte nenarazilo. „Momentálne výsledky prieskumov naznačujú skôr, že ide o súhru faktorov vrátane úspešnej očierňovacej kampane predsedu vlády, ktorý spustil útoky na mimovládne organizácie a nezrovnalosti v účtovníctve u matky predsedu PS usilovne spája s hnutím,“ ozrejmil.

Padni komu padni

Z kauzy sa stala politická téma, o výsledkoch auditu dokonca rokovala Národná rada SR. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) si myslí, „že tí, ktorí jej to účtovníctvo robili, dobre vedeli, že dávajú preplácať dve alebo tri faktúry, a presne vedeli, na aký účel tie peniaze budú použité,“ uviedol.

Na druhej strane kauzy stojí samotný predseda PS. „Korupciu vašej vlády sa snažíte zakryť tým, že útočíte na moju rodinu,“ odkázal politikom Smeru Šimečka. Celú kauzu označil za „hon na čarodejnice“. Podľa neho by sa z prípadu nestala politická kauza, keby nebol predsedom najsilnejšej opozičnej strany. „Hovorím, padni komu padni. Ona (Marta Šimečková, pozn. red.) netvrdí, že neuzná rozhodnutie príslušného orgánu,“ povedal s tým, že mohlo dôjsť k chybám, no odmieta, že by sa jeho mama osobne obohacovala.

S reakciami sa v médiách ozvali samotní členovia strany a ich tón nebol úplne jednotný. „Je tam neporiadok, to nikto netají, ani Michal Šimečka to netají. Proste je to nezisková organizácia, ktorá si neplatí drahých právnikov, neplatí si drahých účtovníkov a možno by mala,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová v rozhovore pre ZKH. Bývalý policajný prezident a dnes poslanec za PS Jaroslav Spišiak pre 360-tku uviedol, že „ťahy Marty Šimečkovej vyzerajú ako evidentný podvod, ale nemajú nič s politikou strany“.

Řádek hodnotí reakciu členov strany ako rozpačitú a podľa neho mohla časť sympatizantov zneistiť. Zároveň však dodal, že ak by progresívci boli dostatočne marketingovo kreatívni, mohli z kauzy získať. Zatiaľ sa im to však podľa odborníka nedarí.

Podobne to vidí aj politológ Pavol Hardoš z Univerzity Komenského, ktorý upozorňuje na širší strategický rozmer. „Fico nemusí presvedčiť podporovateľov PS, stačí mu len znechutiť potenciálnych podporovateľov opozície, resp. vyvolať pocit, že ‚všetci sú rovnakí‘ alebo že ‚každý kradne‘,“ vysvetlil.

Osobný dojem odborníka je, že PS malo jasne komunikovať svoje doteraz proklamované princípy o potrebe vlády zákona a platnosti pravidiel pre všetkých. „Ľudsky pochopiteľné snahy obhájiť Martu Šimečkovú pred politicky motivovanými útokmi a cielenými auditmi tu totiž len nahrávali očierňujúcej komunikačnej stratégii Smeru relativizujúcej vlastné korupčné kauzy,“ dodal Hardoš.

Medzi mestským voličom a regiónmi

Kritika a útoky zvonka nie sú jediným problémom PS. Ešte vlani sa z hnutia ozývala kritika vnútorného nastavenia fungovania. Týždenník Postoj priniesol svedectvá viacerých bývalých členov, ktorí kritizovali atmosféru a fungovanie vnútri hnutia. Opakovali sa výhrady voči silnej centralizácii, slabým regionálnym štruktúram či tomu, že miestne bunky majú len obmedzené kompetencie. Viacerí hovorili aj o napätej komunikácii na internej platforme Workplace, kde sa podľa nich nepripúšťala názorová pluralita.

Časť bývalých členov opisovala prostredie, v ktorom mala prevládať ideológia nad pragmatizmom a odbornou diskusiou. Kritizovali dôraz na kultúrno-etické témy, presadzovanie ženských kvót či rodovo citlivého jazyka, pričom podľa nich sa menej priestoru venovalo konkrétnym riešeniam v oblastiach, ako sú sociálna politika, regionálny rozvoj či podnikateľské prostredie. Samotné hnutie tieto výhrady odmietlo.

Často kritizovaná je aj marketingová politika PS. Najmä najpopulárnejšia satirická stránka Zomri si z progresívcov uťahuje pre sterilný jazyk, problémy s nastoľovaním tém či „bublinu“, z ktorej sa nevedia dostať.

Politológ Řádek však vníma komunikačnú stratégiu PS ako primeranú. „PS sa snaží presadiť z ‚bratislavskej kaviarne‘ do ‚dedinskej krčmy‘, čo je správne,“ poznamenal.

Juraj Marušiak, politológ zo Slovenskej akadémie vied, sa skôr prikláňa na stranu kritikov. Podľa neho má PS problém s otváraním tém, ktoré riešia každodenné problémy voličov. „Strana nemôže byť založená len na tom, že tvorí alternatívu voči Smeru,“ povedal pre Pravdu. Rétorika hnutia sa podľa neho začína ponášať na strany ako SaS či mimoparlamentných Demokratov.

Hnutie deklaruje, že rozhodne nie je imúnne voči spätnej väzbe. „Všetky prieskumy vyhodnocujeme. Naši predstavitelia v najbližších dňoch strávia veľa času medzi ľuďmi po celom Slovensku,“ reagovalo PS na naše otázky, ako vníma kritiku komunikácie.

Politológ Hardoš pripomína, že doterajšia stratégia strany ju doviedla k dlhodobému preferenčnému prvenstvu a mesiacom rastu. Súčasná stagnácia si síce vyžiada analýzu a prispôsobenie, no nemusí automaticky znamenať radikálny obrat.

Zároveň upozorňuje, že pri kritike marketingu je potrebné rozlišovať, z akej pozície prichádza. „Neexistuje bezhodnotový, nezaujatý expert na komunikáciu, ktorý prináša objektívne pravdy o ‚dobrej‘ a ‚zlej‘ komunikácii. Politický marketing musí stáť na dátach a princípoch dobrej praxe, ale aj na kľúčových hodnotách,“ uviedol odborník.

Šimečku čaká skúška

O mesiac majú progresívci naplánovaný snem, na ktorom budú okrem iného voliť predsedu na ďalšie dva roky, teda lídra, ktorý hnutie povedie do parlamentných volieb v roku 2027. Bude to len formalita, alebo moment, keď sa veci v PS vrátane predsedníctva začnú meniť?

Podľa Řádeka sa politický prejav Šimečku stále vyvíja a predseda PS „potrebuje ešte svoj čas“. Doplnil, že hnutie benefituje z toho, že sa stalo opozičnou stranou. „Je to ideálna skúsenosť pre ďalšiu politickú budúcnosť a nie bezprostredný politický pád, ako sme videli pri iných stranách, ktoré sa krátko po vzniku stali vládnymi stranami a doplatili na to,“ uviedol.

Šimečka už avizoval, že sa bude uchádzať o obhajobu mandátu. „Každé dva roky má PS snem, na ktorom si volí kompletne nové vedenie,“ vyhlásil. Ďalej zdôraznil, že každý člen má možnosť kandidovať, ak splní podmienky. „Ak sa tak niekto rozhodne, teším sa na férovú, otvorenú súťaž,“ doplnil. Zatiaľ však podľa vlastných slov nevie o tom, že by mal protikandidáta.

Ako možný kandidát by sa mohol javiť Ivan Korčok, predpokladá politológ Marušiak. Otázkou podľa neho však je, v čom by mal byť nový líder lepší od toho súčasného. „Korčok bol atraktívny ako prezidentský kandidát, ale nestal sa výraznou tvárou s politickou charizmou. To je jeho slabosť,“ povedal politológ.

Problémom by podľa neho mohlo byť aj to, že do strany prišiel zvonku. „Otázne je, aké zázemie má v straníckych štruktúrach. To je pre lídra strany potrebné,“ dodal. Poznamenal tiež, že PS má výhodu v tom, že dokázalo prežiť pod vedením viacerých lídrov.

PS potvrdilo, že kandidatúry na marcový snem sa v týchto dňoch uzatvárajú. Na otázku, či Šimečka našiel vyzývateľa, však neodpovedalo. Doplnilo len, že „predseda Michal Šimečka má plnú podporu hnutia aj poslaneckého klubu“.

Šimečka vedie PS od roku 2022, opätovne ho zvolili v máji 2024. Pred ním stáli na čele strany Irena Bihariová, Michal Truban a Ivan Štefunko. Predsedníctvo aktuálne tvorí predseda a 19 členov.

Pravdou je, že výrazný nárast popularity zaznamenalo hnutie až za predsedníctva Šimečku. Pod vedením Michala Trubana a v koalícii so stranou Spolu získalo PS v parlamentných voľbách v roku 2020 necelých sedem percent a k vstupu do parlamentu mu chýbalo necelých tisíc hlasov.

Po volebnom neúspechu sa do čela strany postavila Irena Bihariová. Ani jej sa však v prieskumoch nepodarilo dosahovať dvojciferné čísla. Percentá podpory sa od jej nástupu na post predsedníčky až do mája 2022, keď ju nahradil Šimečka, pohybovali v rozmedzí šesť až deväť percent.