Plán znížiť odvody je zatiaľ nejasný
Podrobnosti plánu znížiť slabo plateným zamestnancom odvody, ktorý v stredu ohlásil premiér Robert Fico, sú stále veľmi zahmlené.
Ilustračné foto
Opierať sa možno len o úvahy, ktoré v súvislosti s týmto zámerom prenikli z rezortov financií a práce. Tie však nateraz naznačujú, že chystané opatrenie len sotva prinesie očakávaný efekt v podobe rastu zamestnanosti.
Minister financií Peter Kažimír už spresnil, že nižšie odvody by sa mali týkať len ľudí dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú bez práce vyše roka. Ak ich firmy budú ochotné zamestnať, štát im umožní odvádzať za nich menej a aj zamestnaným vzrastie čistá mzda. Štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš zase naznačil, že zníženie odvodov by malo byť len dočasné a trvať zhruba rok. Z rokovaní rezortov s odborníkmi dokonca uniklo, že táto doba by mala byť ešte kratšia.
Uvedené informácie hovorca ministerstva práce Michal Stuška potvrdiť nechcel. „Zatiaľ len diskutujeme o tom, ako bude celý systém fungovať a dôraz kladieme najmä na to, aby ho nebolo možné zneužívať,“ uzavrel stručne.
Odborári chcú zmenu pre všetkých
Výhrady proti obmedzeniam v načrtnutej „fazóne“ však už teraz majú odborári, zamestnávatelia aj ekonomickí odborníci, hoci so zámerom znížiť odvody inak súhlasia a mnohí ho aj dlhodobo presadzujú. „Ak by toto mali byť mantinely navrhovaného opatrenia, situáciu na trhu práce to môže skôr zhoršiť,“ myslí si Jozef Balica z odborového zväzu KOVO. Podľa neho by bolo vhodnejšie, keby sa odvodová povinnosť znížila dlhodobejšie, a to plošne všetkým ľuďom zarábajúcim pod určitú príjmovú hranicu, nielen novoprijatým, navyše bez pracovných zručností a návykov.
„Riziko zamestnávania ľudí, ktorí návyky stratili, alebo ani nikdy nezískali, je pre zamestnávateľské firmy určite väčšie, ako ich krátkodobý finančný profit zo zníženia odvodov,“ tvrdí odborár. Zdôrazňuje, že nízkokvalifikovaný a na prácu nezvyknutý zamestnanec v prvom roku len ťažko zamestnávateľovi pokryje náklady na jeho zamestnávanie. Perspektívu dlhodobejšieho pracovného miesta by tak podľa Balicu nezískali „desaťtisíce“ ľudí, ako to uvádza minister práce Ján Richter, ale možno len zopár jednotlivcov, ktorých si firmy ponechajú aj po tom, čo sa odvody vrátia na pôvodnú výšku.
S Balicom súhlasí aj ekonóm Ľuboš Pavelka. „Zamestnávateľ si naozaj dobre rozmyslí, či prijme človeka s mizivou produktivitou práce, ktorého by navyše musel zaškoľovať iný zamestnanec, ktorý by zase preto nestíhal svoje povinnosti. Firma by tiež prijatému pracovníkovi musela hradiť dovolenku, prípadnú práceneschopnosť, mohol by jej zničiť nejaký materiál či stroj,“ vymenúva.
Pavelka tiež upozorňuje na súvis odvodových úľav s výškou minimálnej mzdy, ktorú premiér Fico sľúbil od budúceho roku zdvihnúť o viac ako 2,5 percenta, ako to navrhuje rezort práce. Firmám to podľa neho môže zvýšiť mzdové náklady aj pri znížených odvodoch.
Rozmýšľať o znižovaní či úplnom zrušení odvodov niektorým príjmovým kategóriám je pritom podľa Balicu dobrý krok. „Mal by sa však týkať plošne všetkých zamestnancov, nielen novoprijatých dlhodobo nezamestnaných. A nielen ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, ktorá je dnes pod hranicou chudoby,“ hovorí odborový predák.
Hrozí konflikt s ústavou?
Zamestnávatelia tvrdia, že takto nastavený systém fungovať nebude. „Za daných podmienok nijaká firma neprijme zamestnanca na dobu neurčitú,“ hodnotí hlavný vyjednávač strojárskeho zamestnávateľského zväzu Juraj Borgula.
Ak má opatrenie naozaj priniesť nové pracovné miesta, mali by podľa neho byť ľudia s minimálnou mzdou pre firmy z hľadiska odvodov „zadarmo“. „Ak za nich musia platiť akékoľvek odvody, zvyšuje im to mzdové náklady a znižuje dopyt po takýchto pracovníkoch,“ mieni zástupca zamestnávateľov. Ako dodáva, zmysel takto strácajú aj súčasné obavy odborárov aj hovorcu Stušku, že firmy by za odvodové výhody mohli terajších zamestnancov prepúšťať a nahrádzať novými.
„Zníženie odvodov by rozhodne prinieslo žiadaný efekt, keby bolo dlhodobé a plošne sa dotklo podstatne väčšej skupiny obyvateľov, keďže nízkopríjmoví sú aj tí so mzdou okolo 500 eur,“ myslí si Borgula.
Živnostníci s malými zárobkami, o ktorých sa v súvislosti so znižovaním odvodov zatiaľ nepovedalo vôbec nič, sú k celému návrhu skeptickí a nemienia v krátení odvodov „lobovať“ aj za seba. „Už kedysi nám štát – akože – pomohol, keď malým podnikateľom znížil odvody. A teraz nám vyčíta, že sme len parazitovali na zamestnancoch a nenasporili si na dôchodok,“ hovorí tajomníčka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová.
Zmena by v doteraz predstavenej podobe mohla dokonca naraziť na ústavu. Ľudia v rovnakom pracovnom zaradení a rovnako odmeňovaní by totiž po jej prijatí platili rôzne odvody. Vyššie tí, čo vo firme pracujú dlhšie, nižšie noví, čo však hraničí s diskrimináciou. Podobne by boli diskriminované firmy, ktoré by odmietli prijať dlhodobo nezamestnaných. Ale aj ľudia, ktorí nepracujú kratšie ako rok. „Nemám síce o navrhovanej úprave dosť informácií, aby som mohol vysloviť naozaj kvalifikovaný právny názor. Otázka súladu s ústavou je však namieste a problémom sa treba zaoberať aj z tohto pohľadu,“ uviedol odborník na ústavné právo Peter Kresák.
Možnosť, že by vláda ponúkla zamestnancom aj firmám veľkorysejšie odvodové úľavy, však naráža na napätý stav rozpočtu. Podľa údajov Štatistického úradu SR, keby napríklad 102,2-tisíca občanov, ktorí vlani pracovali za mzdu do 350 eur, zaplatili po novom len polovičné odvody, pre Sociálnu poisťovňu by to znamenalo rozpočtovú „dieru“ takmer 97 miliónov eur.
Čo sa (ne)vie o návrhu znížiť odvody
- ide zatiaľ len o politické rozhodnutie, o podrobnostiach zámeru prenikli z vládnych kruhov len kusé informácie
- nie je jasné, či sa znižovanie bude týkať len sociálnych alebo aj zdravotných odvodov, ani či sa znížia odvody do všetkých alebo iba vybraných poistných fondov
- známy nie je ani rozsah zvýhodnenia, či a komu sa odvody znížia, prípadne celkom zrušia, premiér hovorí len o kategórii „nízkopríjmových“, ktorá nie je definovaná
- podľa spresnených údajov by sa zvýhodnenie zatiaľ malo týkať len dlhodobo nezamestnaných a firiem, ktoré sú ochotné dať im prácu
- opatrenie by nemalo platiť dlhodobo, ale len rok či ešte kratšie
- predpokladá sa negatívny dosah na štátny rozpočet z titulu výpadku príjmov Sociálnej poisťovne
- zámer úzko súvisí s očakávaným dvíhaním minimálnej mzdy, ktorú premiér sľúbil zvýšiť o viac ako 2,5 percenta (možno o 4), takže mzdové náklady sa firmám zrejme zvýšia aj pri znížených odvodoch, čo ich nemusí motivovať, aby zamestnávali ľudí bez kvalifikácie a pracovných návykov
Súvisiace články
Ako vybaviť | pred 13 rokmi | 24
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.