Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Odvody sa znížia, prvýkrát od revolúcie
Ľuďom s nízkymi príjmami plánuje vláda čo najskôr znížiť odvody. Sľubuje si od toho vyššiu zamestnanosť a najmä viac pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
Ilustračné foto
Tých je dnes okolo 200-tisíc. Koľko z nich by prácu po zmenách získalo, nie je možné odhadnúť. Slabo platení zamestnanci by tak „na ruku“ v čistom dostávali viac ako teraz a firmám by sa zároveň na nich znížili náklady.
„Politicky sme úvahám o znižovaní odvodov dali zelenú,“ vyhlásil premiér Robert Fico po stredajšom rokovaní s Konfederáciou odborových zväzov. Podľa neho by vláda o návrhu mala rokovať už v septembri a zmenu by mal rýchlo schváliť aj parlament, aby hneď priniesla pozitívne efekty. Zníženie odvodov je zatiaľ politickým rozhodnutím, ktoré za posledných dvadsať rokov neurobila ani jedna vláda. Podrobnosti, ktorých príjmových skupín by sa malo týkať, zatiaľ Fico nespresnil. Napríklad ak by sa ako hranica príjmu zvolil plat do 350 eur, nižšie odvody by malo viac ako stotisíc ľudí. Rezorty financií a práce majú v najbližších týždňoch vypracovať konkrétny návrh. Zatiaľ tiež nie je jasné, či sa budú znižovať len sociálne, alebo aj zdravotné odvody. „Naše tímy začínajú pracovať na úľavách na odvodoch, zatiaľ pre kategóriu dlhodobo nezamestnaných. Ich parametre budú známe v priebehu septembra,“ priblížil minister financií Peter Kažimír, ktorý pripustil, že takáto úľava by spôsobila výpadok v štátnom rozpočte.
Minister práce Ján Richter sa o problematike chystá rokovať aj v tripartite. V súčasnosti je na Slovensku okolo 200-tisíc ľudí dlhodobo bez práce. Ak by firmy, ktoré budú ochotné zamestnať ich, mohli počítať s úľavou na odvodoch, aspoň časť z nich by zrejme získala stálu robotu. Šéf odborového zväzu KOVO Emil Machyna upozorňuje na riziká pripravovaného návrhu. „Nižšie odvody by mohli viesť k prepúšťaniu ľudí s vyššími príjmami, za ktorých firmy budú musieť platiť viac,“ varuje. Podľa neho treba posúdiť aj dôsledky výpadku príjmov z odvodov na deficit Sociálnej poisťovne a nájsť spôsob, ako ho vykryť.
Machyna si ani nie je istý, či nižšie odvody pre slabo zarábajúcich naozaj prispejú k zvýšeniu počtu pracovných miest. „Zníženie odvodov znamená menšie náklady pre podnikateľské subjekty. Čo sa však týka rastu zamestnanosti, som skeptický, pretože kým podniky nebudú mať dosť objednávok, ani pri lacnejšej cene práce viac ľudí nezamestnajú,“ zdôrazňuje.
Zamestnávatelia, ktorí znižovanie odvodov žiadajú už dlho, zatiaľ netvrdia, že to prinesie vyššiu zamestnanosť. „Dnes nevieme seriózne vyčísliť, koľko nových pracovných miest sa týmto opatrením vytvorí. Treba ho najprv zaviesť a potom spätne vyhodnotiť jeho úspešnosť,“ povedal Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Machunka predpokladá, že nižšie odvody by mohli do práce zapojiť najmä ľudí mladých či dlhodobo nezamestnaných. Podľa neho je dôležité, že vďaka tomuto kroku by najmenej plateným zamestnancom zostalo zo mzdy viac. „Ľudia s nízkymi príjmami zväčša míňajú celú výplatu, takže zvýšenie ich čistého príjmu by sa okamžite odrazilo v raste spotreby, čo by pre štát znamenalo rast príjmu z DPH. Plánované opatrenie tak v konečnom dôsledku nemusí byť pre rozpočet negatívne,“ tvrdí zástupca zamestnávateľov.
Európska komisia už pred niekoľkými mesiacmi odporučila slovenskej vláde, aby plošne znížila odvody nízkopríjmovým skupinám, minister Richter to však vtedy odmietol. Názor komisie minulý týždeň podporil aj Medzinárodný menový fond. „Keď to fiškálny priestor dovolí, zníženie odvodového zaťaženia by mohlo podporiť prijímanie nových zamestnancov, a to najmä nízkopríjmových,“ napísal vo svojom odporúčaní.
Nižšie odvody pre slabo zarábajúcich nie sú výnimkou ani vo vyspelom zahraničí. Napríklad v Nemecku firmy neplatia odvody za ľudí s príjmom pod 450 eur za mesiac. Plnú sumu odvodov hradia až za zamestnancov s mesačnou mzdou 850 eur.
Výpadok v rozpočte bude
Zníženie odvodov spôsobí výpadok v štátnom rozpočte. Denník Pravda vypočítal, aký dosah bude mať táto zmena na rozpočet, ak by sa ako hranica príjmu stanovila minimálna mzda 337,70 eura alebo 350 eur. Pre výpočet sme si vybrali 50-percentnú úľavu na sociálnych odvodoch.
Človek pracujúci za minimálnu mzdu 337,70 eura odvedie spoločne so zamestnávateľom za rok 2013 do Sociálnej poisťovne takmer dvetisíc eur. Päťdesiatpercentné zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny by tak štátnemu rozpočtu spôsobilo dieru takmer sto miliónov eur. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za plat do 350 eur pracovalo v roku 2012 viac ako 102,2-tisíca Slovákov. Títo ľudia do Sociálnej poisťovne v tomto roku odvedú približne 193,6 milióna eur. Zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva o polovicu by pre štátny rozpočet znamenalo dieru takmer 97 miliónov eur.
„Ministerstvá financií a práce v súčasnosti diskutujú viaceré alternatívy zmien odvodového zaťaženia pri zamestnaní ľudí viac ako rok bez práce. Zatiaľ teda nie je rozhodnuté, ktoré typy odvodov a ako výrazne sa zmenia,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Vláda tak zatiaľ počíta hlavne so znižovaním odvodov pre 200-tisíc ľudí viac ako rok bez práce. Tých firmy pre nízke pracovné skúsenosti budú zamestnávať jedine za minimálnu mzdu.(bt)
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.