Ľudia posielajú slovenskej hviezde na sociálne siete odkazy. Bol to masaker. Chcem, aby to všetci správne pochopili
Štrnásť sezón po tom, ako vo veku 20 rokov debutovala medzi biatlonovou elitou, sa jej kariéra končí. Bez cenného kovu z olympiády či MS, ale s viacerými kvalitnými výsledkami.
Paulína Bátovská Fialková v cieli svojich posledných pretekov v kariére s najbližšími.
Paulína Bátovská Fialková už rieši život po kariére.
Na rozdiel od športovkýň, ktoré sa po skončení kariéry nevedia zaradiť do spoločnosti, rodáčka z Brezna má o program postarané.
„Som matka a manželka, treba sa starať o rodinu. V uplynulom období som svojich najbližších zanedbávala, teším sa na to, ako im to teraz vynahradím,“ usmieva sa už teraz bývalá slovenská jednotka, ktorá sa rozlúčila s kariérou siedmym miestom v nedeľných pretekoch s hromadným štartom na záverečnom podujatí Svetového pohára v Osle.
Ako dlho vo vás zrelo rozhodnutie skončiť?
V podstate to trvalo posledné dva roky, od momentu, keď som sa po materskej vrátila do kolotoča Svetového pohára. Pred začiatkom prípravy na tento ročník som bola definitívne rozhodnutá, že to bude moja posledná sezóna. Nechcela som však nič dopredu vyhlasovať, keďže názory sa môžu zmeniť. Môj sa nezmenil a stalo sa to, čo som si predsavzala.
Video
Biatlonistka Bátovská Fialková: Chcela som skončiť na vrchole
Slovenská biatlonistka Paulína Bátovská Fialková sa vrátila zo Svetového pohára v Nórsku, kde ukončila svoju kariéru.
Zdroj:
TASR
Včera športovkyňa, dnes „bežný civil“. Aký to je pocit?
Ešte mi to úplne nedochádza. Len pár dňami sme sa vrátili zo záverečného podujatia sezóny. Ešte sa na to potrebujem párkrát vyspať. Sama som zvedavá, kedy ma prepadnú myšlienku, že čo teraz. Ale som presvedčená, že to zvládnem. Mám okolo seba rodinu a podporu od ľudí, ktorí ma majú radi a ktorých mám rada ja. Verím, že mi so zvládnutím tohto prechodu pomôžu.
Podľa viacerých názorov však končíte predčasne, keďže výkonnostne stále patríte medzi širšiu svetovú špičku. Nejde o predčasné rozhodnutie?
Určite nie. Túžila som po tom, aby som skončila na vrchole. To sa mi aj podarilo v tom zmysle, že nechcela som sa lúčiť v poli porazených. Chcela som ukázať, že som stále konkurencie schopná a zamávať biatlonu štýlovo. Vďaka umiestneniu v najlepšej svetovej desiatke, ktoré som dosiahla v mojich posledných pretekoch, sa mi to aj podarilo.
Ak by ste si prečítali komentáre na sociálnych sieťach, fanúšikovia vás prosili, aby ste nekončili, že neúspech na olympiáde sa dá napraviť. Čo by ste takýmto ľuďom odkázali?
Aby to ľudia správne pochopili – nekončím preto, že mi nevyšla olympiáda. Ako som povedala, rozhodnutá som bola už dávnejšie a dôvodom je rodina. Každý, kto mal ku mne bližšie, sa ani nepýtal že prečo, lebo vedel, že to, čo som si zažila za posledné dva roky, bolo síce krásne, ale zároveň to bol masaker.
Teraz prišiel správny čas a som veľmi šťastná, že môžem končiť na vrchole. Nie je to kvôli neúspechu či hejterom. Viem, že som mohla potiahnuť ešte jednu-dve sezóny, dokonca viem, že by som mala podobnú výkonnosť ako teraz. Ale keď si to dám na váhy s mojou rodinou, odpoveď je jednoznačná.
Existuje možnosť, že si svoje rozhodnutie rozmyslíte a ohlásite návrat?
Tréner Martin Bajčičák mi ešte pred štartom posledných pretekov vravel, že kríza príde prvýkrát po troch mesiacoch a potom po štyroch rokoch. Takže túto otázku sa ma spýtajte o tri mesiace… To, samozrejme, vtipkujem. Je čas na rodinu, moji najbližší si to zaslúžia.
Pomáhali mi, podporovali ma a vlastne ma pustili na dva roky do Svetového pohára. Verím, že aj dcérka Romanka mi odpustí, že som s ňou posledné dva roky nebola až tak často. Nastal čas, aby som tu teraz bola pre moju rodinu a trávila s ňou čo najviac času.
Ste spokojná s tým, ako prebehla rozlúčka v Osle?
Určite áno. Keď si na ňu spomeniem, prebehnú mi po tele zimomriavky. Bolo to skvelé a sčasti také, aká som ja – emotívne. Doteraz sa mi tlačia slzy do očí, nikdy na to nezabudnem. Chcem sa poďakovať tímu i mojej rodine, že som mohla mať takú krásnu rozlúčku. Sú športovci, ktorí sa lúčia v štýle: čaute, tak ja odchádzam. Ale ja som mohla odísť s veľkou parádou, navyše v spoločnosti kolegov a najbližších. Veľmi si to vážim.
Na ktoré momenty z kariéry najradšej spomínate?
Je ich mnoho. Okrem športových úspechov si veľmi cením priateľstvá, ktoré mi priniesol športový život. Som vďačná za to, čo som vďaka biatlonu zažila a kde všade som mohla cestovať. Naučila som sa veľa vecí nielen o živote, ale aj o sebe. Všetko toto mi bude chýbať, ale verím, že ďalšie krásne veci prídu.
Aké sú vaše plány na najbližšie týždne či mesiace?
Najskôr urobím to, čo po každej sezóne – poriadne si oddýchnem. Mali sme náročný program, záverečný trimester ročníka bol poriadne nabitý. Zrelaxujem ako všetci športovci a potom uvidím, do čoho sa pustím.
Plánujete zostať pri biatlone?
Chcela by som to. Mám bohaté skúsenosti a tým pádom mám čo mladším ročníkom odovzdať. Budem rada, ak slovenský biatlon bude mať o moje služby záujem.
Prezident Slovenského zväzu biatlonu Peter Vozár načrtol, že si s vami sadne a medzi štyrmi očami sa dohodnete. Máte nejakú želanú pozíciu, ktorú by ste chceli vykonávať?
Chcem zostať pri športe, pretože s ním bol spojený môj doterajší život a pravdepodobne bude aj v budúcnosti. V akom meradle si vie prezident Vozár predstaviť moju pomoc na zväze či pre reprezentácii, to necháme zatiaľ otvorené. Prebehnú debaty a uvidíme. Som rada, že nekončím v nastavení, že biatlon nechcem ani vidieť a nezatváram za sebou dvere.
Dosiahli ste viaceré skvelé úspechy, ale sú aj veci, ktoré vás z kariéry mrzia?
Samozrejme, že áno. Nie všetky ambície, ktoré som si vytýčila, sa mi podarilo naplniť. Mrzí ma, že sa mi nepodarilo priniesť medailu z vrcholného podujatia. Vybojovala som piate miesto na olympiáde, rovnakú priečku na svetovom šampionáte, ale cenný kov z toho nebol.
Nechýbalo veľa, vždy som na to mala, ale tesne sa mi to nepodarilo. Hovorím, že mi to asi nebolo súdené. Napriek tomu som vďačná za kariéru, ktorú som mala. V rámci slovenského športu bola nadštandardná.
Čo z biatlonu vám bude chýbať?
Môj tím, pretože bol aj moja druhá rodina. Určite mi bude chýbať aj režim, ktorý ako športovec mám prakticky od malička. Teraz som to celé trochu naruší. Tiež mi bude smutno za masážami našich fyzioterapeutov. Aj som im vravela, že sa s nimi nebudem lúčiť, pretože určite sa vrátim využiť ich služby.
A čo vám chýbať nebude?
To viem celkom presne – balenie veľkých cestovných tašiek, ich vybaľovanie a presúvanie. Rozhodne mi nebude chýbať pocit, že musím ráno vstať z postele a ísť trénovať aj vtedy, ak ma niečo bolí a keď sa mi nechce. Odteraz to už robiť nemusím.
S vaším odchodom sa končí jedna éra slovenského biatlonu. Aká bude jeho budúcnosť?
Budem držať palce, aby bola čo najlepšia. Vieme, že bude nejaký čas trvať, pokiaľ sa niekto dostane na podobnú výkonnosť, akú som posledných x rokov mala ja. Verím, že to príde, náš biatlon má k tomu výborne našliapnuté.
Nesmieme však zaspať na vavrínoch, treba naďalej tvrdo pracovať na progrese. To, že naši pretekári donesú cenné kovy z mládežníckych šampionátov, neznamená automatické úspechy v seniorskej kategórii. Mladých čaká ešte obrovský kus práce a práve na to sa musí slovenský biatlon zamerať – aby sme z mládežníckych medailí dokázali vyťažiť cenné kovy vo Svetovom pohári.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.