Také peniaze nikdy v živote nezarobím. Keby som to oznámil, v ten deň by som zomrel. Z úbožiaka sa stala legenda

Keď sa povie vytrvalostný beh, len málo mien rezonuje naprieč svetom tak silno ako Haile Gebrselassie.

„Každý atlét potrebuje tri veci. Zanietenie, disciplínu a pracovitosť. Bez týchto atribútov je ťažké behávať dlhú dobu,“ vyhlásil Gebrselassie v rozhovore pre britský Guardian.

Skromné začiatky v Etiópii

Gebrselassie sa narodil v roku 1973 v chudobnej oblasti Etiópie. Ako dieťa denne behával niekoľko kilometrov do školy a späť – často bosý.

Práve tieto každodenné behy položili základ jeho budúcej kariéry. Ako behával Emil Zátopek v kanadách, on behal s učebnicami v ľavej ruke.

Knihy si nosil pod pazuchou, čo neskôr ovplyvnilo jeho typický bežecký štýl – mierne zdvihnutú pravú ruku. Tento detail sa stal ikonickým a dodnes pripomína jeho detstvo.

Zlom prišiel v tínedžerskom veku, keď si jeho talent všimli tréneri. V krajine, kde je beh národným športom a cestou k lepšiemu životu, začal rýchlo stúpať.

Dôvodom bola i jeho zanietenosť a motivácia stať sa najlepším.

"Niekto napríklad povie, že skončí s fajčením, pitím alebo drogami. Ale potom to nedokáže. To znamená, že prehral sám so sebou.

A kto prehrá so sebou, nikdy nezvíťazí nad niekým, alebo niečím iným. Znamená to, že môžete vyhrať všetko, o čom ste skutočne presvedčený. Ale musíte sa o to snažiť," vravel Gebrselassie.

V 90. rokoch sa stal prakticky neporaziteľným. Jeho meno sa spájalo najmä s disciplínou 10 000 metrov, kde získal dve zlaté medaily na olympijských hrách (1996 v Atlante a 2000 v Sydney).

Okrem toho získal štyri tituly majstra sveta a postupne prekonával jeden svetový rekord za druhým.

Jeho rivalita s legendami ako Paul Tergat patrila medzi najpamätnejšie v histórii atletiky.

Gebrselassie bol známy nielen výkonom, ale aj prejavom. Počas behov pôsobil uvoľnene a často sa usmieval, čo fascinovalo fanúšikov aj odborníkov.

Neskôr dostal prezývku „usmievavý zabijak,“ ktorá súvisela s jeho taktikou na trati.

Počas pretekov sa schovávaval za súpermi a využíval ušetrenú energiu na ich dorazenie v záverečných metroch.

Podnikateľ a národný hrdina

Po odchode z dráhy sa presunul na maratóny – a opäť dominoval. V roku 2007 vytvoril svetový rekord v maratóne v Berlíne a o rok neskôr ho ešte zlepšil.

Jeho výkony posunuli hranice ľudských možností. V čase, keď sa zdalo, že limity sú pevne dané, Gebrselassie ich opakovane prekonával.

Aj keď ho neskôr zatienili bežci ako Eliud Kipchoge, zostáva jedným z najväčších priekopníkov moderného maratónu.

Po ukončení aktívnej kariéry sa Gebrselassie vrhol do podnikania. V Etiópii vybudoval rozsiahle impérium – hotely, realitné projekty či športové zariadenia.

Dnes zamestnáva tisíc ľudí a jeho majetok má vraj hodnotu 50 miliónov dolárov.

Patrí k nemu päť budov v Addis Abebe a štyri na iných miestach v Etiópii, pričom hlavnou perlou je päťhviezdičkový hotelový komplex Haile Resort pri jazere Avaš, asi tristo kilometrov od Addis.

K impériu patrí sieť kín, stavebná firma, dílerstvo známej automobilovej značky a dve školy, ktoré postavil a prevádzkuje. Jedna je v kraji, kde sa narodil.

Gebrselassie je zároveň považovaný za národného hrdinu. Investuje do rozvoja krajiny a podporuje mladých športovcov. V Etiópii má status legendárnej osobnosti.

Okrem športových úspechov však zažil aj kontroverzie. Jednou z najvýraznejších bola verejná hádka s britským bežcom Mo Farahom.

Spor sa začal v roku 2019, keď Farah obvinil Gebrselassieho, že mu nepomohol po krádeži v jeho hoteli. Tvrdil, že mu zmizli peniaze, telefóny a cenné hodinky.

Gebrselassie reagoval ostro a obvinil Faraha z neprijateľného správania voči personálu a hotelovým hosťom.

Podľa jeho slov existovali viaceré správy o údajnom fyzickom konflikte. Farah tieto obvinenia odmietol a označil ich za pokus odviesť pozornosť.

Spor prerástol do verejnej prestrelky, do ktorej sa zapojili aj ďalší športovci a dokonca aj Britská atletická federácia.

V médiách sa riešilo údajné nezaplatenie účtu až po dramatické opisy konfliktov v hoteli. Objavili sa tvrdenia, že Farah napadol manželský pár, čo jeho tím spochybňoval.

Za doping do väzenia

Gebrselassie má okrem iného aj vyhranený názor na doping. Podporuje tvrdé tresty pre dopujúcich športovcov v Etiópii. "Nechcem vidieť športovcov vo väzení.

Ale akonáhle som sa stal predsedom Etiópskej atletickej federácie, tak som tento zákon podporil.

Pretože v niektorých prípadoch sa z dopovania stáva naozaj veľký celospoločenský problém. Nie je to len o vyhraní závodu," vysvetľoval v dávnejšom rozhovore.

Keď pretekal, žila skoro polovica ľudí v Etiópii pod hranicou chudoby. Vďaka genetickým predispozíciám sa v Keni a Etiópii rodia výborní vytrvalci a behanie je jednou z možností, ako sa dostať k peniazom.

Za víťazstvo aj za prekonanie traťových rekordov usporiadatelia veľkých pretekov ponúkajú vysoké prémie.

„Viete, čo si atlét povie? "Hm, no tak ja si ten doping vezmem, vyhrám tie preteky. Potom síce dostanem napríklad štvorročný zákaz, fajn, ale tých približne tristo tisíc dolárov mi zostane. Také peniaze nikdy v živote nezarobím.“

Preto má ten trest väzenia zmysel. Z toho človeka sa stane v očiach ostatných zlodej, spoločnosť ho odsúdi. A to je pre neho ešte väčším trestom ako to, že je vo väzení," vraví.

Verejné zahanbenie má v tradičnej etiópskej spoločnosti stále veľkú váhu a sám Gebrselassie by sa ho nechcel nikdy dožiť.

Preto si dával vo svojej kariére na prelome tisícročia veľký pozor, aby jeho meno nikdy nebolo spojené s dopingom.

"Ten deň, kedy by to oznámili, by som v očiach Etiópie zomrel. Vôbec by som nesmel ukázať svoju tvár na verejnosti.

Preto chcem ako športovec, ako Haile Gebrselassie, vidieť čistých športovcov," hovorí muž, ktorý v súčasnosti zarába okrem iného aj ako pestovateľ etiópskej kávy.

Haile Gebrselassie zostáva jednou z najväčších postáv atletiky všetkých čias. Jeho príbeh je dôkafzom, že talent nestačí.

Rozhodujúca je vytrvalosť, disciplína a schopnosť prekonať vlastné limity. Z chlapca, ktorý behal do školy bosý, sa stal muž, ktorý inšpiroval milióny.

„Beh je život. Naučí vás nevzdávať sa,“ vraví Gebrselassie. A práve v tom spočíva jeho najväčšie posolstvo.

Nie len v rekordoch, ale v príbehu, ktorý dokazuje, že aj z tých najskromnejších začiatkov môže vyrásť legenda.