Idioti, ako som ja, na Slovensku vymierajú. Žiaľbohu, sme na dne a aj budeme. Nezostáva nám nič iné, len žobrať
Šéfuje historicky jednému z najúspešnejších klubov na Slovensku. Na konte majú 15 extraligových titulov a v pohárovej Európe sa dokázali vyrovnať klubom z Ruska, Turecka či Španielska.
Generálny manažér Young Angels Košice Daniel Jendrichovský.
V súčasnosti je jeho cieľom vychovávať budúce basketbalové reprezentantky.
Generálny manažér Young Angels Košice Daniel Jendrichovský pôsobí v mládežníckom i profesionálnom športe už vyše štvrťstoročie.
V súvislosti so súčasnou situáciou z hľadiska financovania športu i prístupu mládeže zdvíha varovný prst.
V akom stave sa nachádza značka Young Angels?
Dostali sme sa do roviny žobrania o podporu na to, aby sme mohli vôbec fungovať. Osem rokov to už ako-tak zvládame.
Snažíme sa tvoriť deťom podmienky na to, aby sa zlepšovali. To, čo vnímam ako väčší problém, je, že samotné deti už nechcú.
Video
Minister športu Huliak podal trestné oznámenie v súvislosti so SFZ
Minister športu Huliak podal trestné oznámenie v súvislosti so SFZ
Zdroj:
FB/Rudolf Huliak
Nemôžeme na nich pritlačiť, aby trénovali ako ich rovesníci pred desiatimi rokmi. Tým pádom ide celková úroveň a kvalita dole.
Dostali sme sa do špirály, ktorá nás stojí zbytočne veľa úsilia a prináša čím ďalej, tým horšie výsledky.
Kde vidíte hlavné dôvody tohto stavu?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Pandémia kovidu bola pre nás obrovská rana, z ktorej sa ťažko dostáva.
Niektoré generácie, ktoré to postihlo najviac, na to výrazne doplácajú. Žiaľbohu, generácie detí z obdobia po kovide, teda po ročníkoch 2009 a 2010, sú len slabšie.
Ukazuje sa, že športovať budú čím ďalej viac len deti z lepšie situovaných rodín. Tie však majú jeden veľký problém.
Aký?
Nechce sa im robiť nepríjemné veci. Tak, ako si na mobile pozerajú len to, čo ich baví a zaujíma a ostatné šmahom prstu preskočia, si predstavujú aj reálny život.
Veci, ktoré ich nebavia, jednoducho vyselektujú. Tým, že rodičia sú pre nich ochotní urobiť strašne veľa, ich ctižiadostivosť a prekonávanie nepríjemných bariér úplne upadá.
Pokrivený pohľad spoločnosti, že športom sa dnes dá pekne uživiť, už minimálne v basketbale neplatí. V extralige nám hrajú dievčatá, ktoré by pred desiatimi rokmi nemohli hrať ani druhú najvyššiu súťaž.
Je potom pre nich šokujúcou informáciou, že ani ako ligové hráčky ich nikto nebude platiť. Za 200–300 eur rodiny neuživia. Dôvodom je, že o to nie je reálny záujem.
Čo to spôsobilo?
Liga je najvyrovnanejšia za posledných niekoľko rokov, ale kvalitatívne sme za uplynulé dva roky hlboko spadli.
Vidieť to aj na tom, že ženské slovenské tímy nevyhrali v pohárovej Európe za tri roky jediný zápas.
Je to len otázka dvoch fanatikov – Juraja Kovala v Banskej Bystrici a Miroslava Neráda v Piešťanoch, ktorí do toho dávajú svoje peniaze, pretože majú ambíciu niečo vyhrať.
Zjavom je Ružomberok, ktorý je jediné družstvo platené z verejných zdrojov.
Pridal sa k nim aj Slovan, ktorý vstupom silného partnera J&T dokázal poskladať družstvo, ktoré má síce ďaleko od profesionálneho, ale majú kvalitných trénerov a dokážu sa posúvať dopredu.
Konsolidačné opatrenia majú dopad na celú spoločnosť. Ako sa prejavili v športe?
Prioritne tým, že východ umiera. Rodičia na východe Slovenska, teraz viac ako v minulosti, nemôžu dať deťom to isté, čo rodičia na západe.
Rozdiel sa výrazne prehlbuje a dosah bude čím ďalej tým väčší. Dostávajú sa do roviny, že omnoho viac zvažujú, či budú môcť šport deťom platiť.
To má za následok zánik menších klubov, odkiaľ chodili talenty z dedín a menších miest do tých väčších.
Navyše deťom v desiatich rokoch chýbajú základné pohybové predpoklady. Z toho dôvodu sa ich špecializácia na daný šport posúva minimálne o dva roky neskôr.
Jednoducho povedané, kým sa nenaučia behať a skákať, ťažko od nich môžeme chcieť ďalšie koordinačné veci.
Čo sa zmenilo z hľadiska financovania klubov so vznikom Ministerstva športu?
Niektoré myšlienky ma potešili, ale sú nezrealizovateľné. Kým nechytíme vlak, ktorý nám ušiel pri pohľade na okolité krajiny, a nevznikne priame prepojenie medzi klubmi a ministerstvom, dobré to nebude.
Dnešný systém, ktorý funguje na princípe prerozdeľovania financií zo zväzov a federácií, je neefektívny.
Nemôže to fungovať tak, že dostávame peniaze na základe počtu družstiev prihlásených do súťaží.
Nie je možné, aby klub, ktorý hrá tri súťaže s 20 deťmi, dostával rovnaké peniaze ako klub hrajúci tri súťaže s 200 deťmi.
Nám to vychádza 60 eur na dieťa na jeden rok. Pre porovnanie, v susednom Česku je to 600 eur na dieťa.
Chýba u nás priama úmera, aby boli kluby motivované dávať šancu viac deťom, čím sa zlepšuje aj ich zdravotný stav.
Aká celková čiastka ide z federácie klubom?
Basketbal dostáva od štátu 1,4 milióna eur. Z toho musíte zaplatiť všetky reprezentácie, sekretariát a súťaže.
Klubom ide z tejto sumy iba zákonné minimum, ktoré je 15 percent. Ide o čiastku asi 200-tisíc, ktorá sa má rozdeliť približne 360 družstvám v mládežníckych súťažiach.
V priemere to vychádza 700 eur na jedno družstvo na rok. Nám sa navyše výrazne zvýšili náklady na energie a cestovanie.
Kedysi sa hralo vo viacerých regiónoch. Dnes sú dva. Bratislava a okolie a zvyšok Slovenska. Aj nad tým sa treba zamyslieť.
Ako sa z tejto situácie dostať?
Bojím sa, že idiotov, ako som ja, bude čím ďalej menej, lebo vymrieme. Strašne ma desia vyjadrenia, že nie sme konkurencieschopní.
Naopak, to, že sme si roky držali s touto podporou určitú úroveň, je na medailu. Je zbytočné sa teraz pýtať: Načo chcete peniaze, keď ste na dne? No žiaľbohu sme a aj budeme.
Budú prípady ako boli Juraj Slafkovský, Peter Sagan či Petra Vlhová aj naďalej ojedinelým výsledkom snahy zanietených rodičov?
Stále sa nájdu somatotypy ako v spomínaných prípadoch, ktoré obetou rodičou a ľudí okolo nich dokážu niečo urobiť.
Zabudnime však na kolektívne športy. Je zázrak, čo sme dokázali s hokejom. Kedysi mal podobný štatút aj ženský basketbal.
Bude trvať veľa rokov, aby sme sa dostali späť. Keď vám nefungujú mládežnícke súťaže, len ťažko môžete vyskladať kvalitnú mládežnícku reprezentáciu.
Ako hodnotíte aktuálnu sezónu?
K spokojnosti to má ďaleko. Na druhej strane sme odohrali niekoľko skvelých zápasov, kde naše mladé hráčky boli dôležitou súčasťou tímu.
Predvádzali dobré veci, ale až budúcnosť ukáže, na čo reálne majú. Mňa osobne teší, že 24 hráčok, ktoré vyšli z akadémie Young Angels hráva dnes basketbal v najvyššej súťaži doma alebo v Európe.
Súvisiace články
Zimné športy | pred 7 mesiacmi | 70
Nedáš mi deti? Končíme! Slovinská hviezda učinila ťažké rozhodnutie
Ofsajd
|
pred 7 mesiacmi
|
1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.