Tretinu života prežil v Amerike, teraz sa vrátil. Niektoré veci ma na Slovensku prekvapili, priznáva nitriansky žolík

V USA si zahral v kvalitných súťažiach vrátane univerzitnej NCAA a pred aktuálnou sezónou sa po takmer dekáde vrátil na Slovensko.

Sezónu začal v Spišskej Novej Vsi, ale pred uzávierkou prestupov si ho uchmatla Nitra, ktorej má pomôcť k zisku vytúženého titulu.

Artur Turanský splatil dôveru od trénerov a v druhom semifinále proti Popradu strelil dôležitý gól, ktorý pomohol „corgoňom“ k výhre 3:2 a vyrovnaniu série na 1:1.

„Sme radi, že druhý zápas sme vyhrali a do Popradu sme tak mohli vycestovať v dobrej nálade. Čakajú nás súboje na ľade súpera, chceme oba vyhrať,“ burcuje šikovný útočník pred tretím duelom, ktorý je na programe pod Tatrami dnes od 17.30 h.

Ako hodnotíte doterajší priebeh série?

Oba zápasy boli vyrovnané a veľmi náročné. Hral sa fyzický hokej plný tvrdých súbojov. Je vidieť, že ide o veľa, nasadenie v play off je enormné.

Čo Nitra v týchto zápasoch urobila dobre a čo mohla urobiť lepšie?

Bolo dôležité, že sme sa v závere druhého stretnutia zomkli. Ubránili sme dlhú presilovku, väčšinu ktorej súper odohral vo výhode o dvoch hráčov. Vieme, akí dokážu byť rozhodcovia v našej lige, musíme si dať na to pozor. Treba, aby sme sa ešte viac tlačili do bránky a robili všetky maličkosti, ktoré vyžaduje „playoffový“ hokej.

Prekvapil vás Poprad v niečom?

Myslím, že ani nie. Vieme, akú Poprad predvádza hru. Má dobre stavaných, urastených hráčov, ktorí hrajú fyzický hokej v rýchlom tempe. Sme na nich pripravení, zároveň platí, že sa predovšetkým pozeráme na seba a na svoje výkony.

V druhom semifinále ste dostali od trénerov prvé minúty v tohtoročnom play off a hneď ste skórovali. Aké je to pre hokejistu, keď sedí na striedačke v pozícii trinásteho útočníka a čaká na svoju šancu?

Nitra má nabitý káder, keď som sem prišiel, vedel som, do čoho idem. Na tréningoch som pracoval na sto percent a trpezlivo čakal na svoju šancu. Zápas je, samozrejme, niečo iné ako tréning, ale udržiaval som sa v tempe a som rád, že som dostal príležitosť. Dôležité je, že som mohol naskočiť do súboja a pomôcť tímu k víťazstvu.

V utorok a stredu hráte pod Tatrami. Aké zápasy očakávate?

Domáci budú isto „nažhavení“, poženú ich nadšení diváci. Vieme, že nás nečaká nič ľahké, ale ideme do toho naplno a dúfam, že sa vrátime do Nitry za stavu 3:1 pre nás.

Ondrej Molnár dostal dištanc na jeden zápas, nebude hrať. Očakávate, že sa opäť objavíte v základnej zostave?

Budem rád, ak opäť dostanem šancu, ale budem ešte radšej, ak vyhráme a pôjdeme v sérii do vedenia.

Máte za sebou zaujímavý hokejový príbeh, už ako 15-ročný ste zamierili do USA. Sprevádzal vás niekto?

Nie, išiel som sám, bez rodičov. Priznávam, začiatky boli náročné, predovšetkým prvé týždne, pokiaľ som sa ako-tak aklimatizoval. Trvalo mi, pokiaľ som si zvykol a pochopil americkú mentalitu.

Veľa vecí tam bolo odlišných v porovnaní s tým, aké sú doma vrátane iného hokeja a užšieho klziska. Napokon sa však všetko dalo dokopy. Som šťastný, že mám za sebou túto skúsenosť, dala mi veľa do hokejového i osobnostného života.

Potom ste si zahrali aj v NCAA. Aká je kvalita tejto univerzitnej súťaže?

Získať miesto v jednom z tímov v NCAA bol môj cieľ, s ktorým som odišiel do zámoria. Je to jedna z najlepších líg na svete, veľa hráčov z nej zamieri rovno do NHL. Po hokejovej stránke som sa za ten čas, čo som hral na univerzite, veľmi posunul a navyše bude mať aj vysokoškolský diplom.

Čo ste študovali?

Športový manažment.

Je dobré, keď hokejista myslí na zadné vrátka?

Podľa mňa áno. Je to dôležité, pretože hokejová kariéra sa pre každého hráča skôr či neskôr skončí. Teší ma, že som v zámorí hral hokej a tiež získal vzdelanie.

Pôsobili ste na Miamskej univerzite. Slnko, pláže, príjemné prostredie – neodchádzalo sa vám ťažko?

Opravím vás, viacero ľudí si to mýli. Škola sa síce volala Miami University, ale leží v štáte Ohio, dve hodiny autom od Columbusu. Tam žiadne pláže nie sú, počasie je tam podobné ako u nás.

Po deviatich rokoch ste sa vrátili domov, aktuálna sezóna je pre vás prvá v slovenskej extralige. Museli ste si opäť zvykať na iný hokej?

Priznám sa, že niektoré veci ma v domácej lige prekvapili. Niečo mi išlo ľahšie, niečo zase ťažšie. Chvíľu som sa na ľade hľadal, predsa len, musel som si zvyknúť na širší ľad. Zámorský štýl je agresívny, hrá sa rýchlo dopredu, domáci hokej je viac systémový. Ale už som sa etabloval a som rád, že som sa rozhodol pre návrat domov.

Sezónu ste začali na Spiši, potom vás získala Nitra. Prečo ste menili kluby?

Nechcem to rozoberať. Spišskej som vďačný, že mi dala šancu, ale teraz sa už naplno sústredím na Nitru. Chcem jej pomôcť k titulu i k ďalším úspechom, keďže pod Zoborom mám zmluvu aj na ďalšiu sezónu.

V Nitre pôsobia známe mená ako Michal Krištof či Matej Paulovič, ale aj ďalší kvalitní hokejisti. Sú to hráči, od ktorých sa dá niečo naučiť?

Jednoznačne. V tíme máme veľa šikovných hokejistov, ktorí hrali v top ligách na svete a majú úspešné kariéry. Od každého z nich sa dá niečo pochytiť. Sledujem ich každý deň na tréningoch či v zápasoch a snažím sa od nič čo najviac naučiť. Zatiaľ som v tomto smere veľmi spokojný.

Včera bol Veľkonočný pondelok, ku ktorému patrí aj polievanie dievčat či šibačka. Stihli ste niečo z toho?

Ja nie, ale chalani, ktorí majú priateľky v Nitre, ich boli vyoblievať. Som z Bratislavy, čiže s rodinou som nemal čas byť. V pondelok dopoludnia sme mali tréning, podvečer nás čakal odchod do Popradu. Zostal mi čas na oddych a pobalenie si vecí.

V druhom semifinále hrajú Slovan a Košice. Bolo by to pre vás ako rodáka z hlavného mesta špeciálne finále, ak by v ňom Nitra vyzvala belasých?

V Slovane som chvíľu pôsobil pred odchodom do Ameriky, čiže áno, malo by to pre mňa o niečo väčší náboj. Ale to predbiehame. Najskôr sa musíme do finále dostať. Séria proti Popradu bude dlhá a náročná, verím však, že ju zvládneme.