Si darmožráč a zradca. Obetoval som všetko, je koniec, lúčila sa legenda so slzami v očiach. Jej osud zmenilo nečakané rozhodnutie

Chlapec zo sevillskej štvrte Camas bol presvedčený o tom, že ak chce uspieť, nikdy nesmie ustúpiť.

Dnes oslavuje jubilejné 40. narodeniny.

Keď debutoval v drese FC Sevilla, bol ešte len tínedžer, no už vtedy pôsobil ako skúsený bojovník. Okamžite si získaval rešpekt nielen svojou hrou, ale aj mentalitou.

„Vždy som veril, že môžem byť najlepší,“ priznal neskôr Ramos. Aj vďaka silnej vôli a nezlomnosti ho osud v roku 2005 priviedol do Realu Madrid, klubu, v ktorom sa stal legendou.

Získal s ním neuveriteľných 22 trofejí, pričom v posledných šiestich rokoch viedol slávny španielsky tím ako kapitán.

Gól, ktorý zmenil všetko

Začínal v miestnom klube Camas CF a futbal si ho získal takmer okamžite. Nedokázal naň prestať myslieť. Jeho progres bol rýchly, čo viedlo k prestupu do akadémie slávneho klubu FC Sevilla.

Tam prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Vo februári 2004 sa dočkal veľkého momentu. Krátko pred dovŕšením osemnástich rokov debutoval Ramos v najvyššej španielskej súťaži.

V nasledujúcej sezóne odohral za Sevillu až 41 zápasov a už vtedy sa o ňom v Španielsku hovorilo ako o jednom z najväčších talentov nastupujúcej generácie.

V lete 2005 dostal ponuku od prezidenta Realu Florentina Péreza, ktorý bol ochotný zaplatiť približne 27 miliónov eur. Lákadlu hlavného mesta sa nedalo odolať.

Jeho príchod do Madridu mnohí považovali za odvážny a pomerne kontroverzný. Fanúšikovia Sevilly ho obvinili z vynútenia prestupu. Nazvali ho darmožráčom a zradcom.

Prezident Sevilly José Maria del Nido prezentoval Ramosov odchod ako jednostranné rozhodnutie hráča s tým, že Real Madrid zaplatil jeho výkupnú klauzulu.

„Sľúbil som, že nepredám Sergia a neurobil som to. Zaplatili výkupnú klauzulu. Niet čo viac dodať,“ vysvetľoval Del Nido.

Ramosov vzostup nabral rýchly spád. Zo stopéra sa stal líder a kapitán. Nebol len hráčom, ale aj hlasom kabíny a symbol neústupnosti.

Bývalý tréner Zinedine Zidane sa o ňom viackrát pochvalne vyjadril. „Sergio je rodený líder. Má charakter, ktorý sa nedá naučiť,“ vravel.

Ramosova kariéra v Reale bola plná momentov, ktoré sa zapísali do histórie.

Najikonickejší prišiel vo finále Ligy majstrov 2014, keď v nadstavenom čase vyrovnával proti Atléticu Madrid.

Real po výhre 4:1 v predĺžení získal desiatykrát najcennejšiu klubovú trofej.

„Ten gól zmenil všetko. Bez Sergia by sme v ten večer nevyhrali,“ spomínal neskôr jeho hviezdny spoluhráč Cristiano Ronaldo.

Nikdy neprestane veriť

Ramos si vyslúžil rešpekt a uznanie aj za pôsobenie v reprezentácii.

Zlatá éra španielskeho futbalu, pod vedením trénera Luisa Aragonesa a neskôr Vicenteho del Bosqueho, prišla s Ramosom ako dôležitou súčasťou obrany.

Len niečo vyše troch rokov po svojom reprezentačnom debute bol Ramos súčasťou obrannej štvorice – po boku stredných obrancov Carlesa Puyola a Carlosa Marchenu a ľavého obrancu Joana Capdevilu.

Spoločne pomohli Španielom vyhrať ME 2008, keď vo finále vo Viedni porazili Nemecko 1:0.

O dva roky neskôr, keď Marchenu nahradil Gerard Piqué, Ramos nastúpil vo všetkých siedmich zápasoch na pozícii pravého obrancu, keď Španielsko vyhralo MS 2010 v Južnej Afrike.

Vo finále v Johannesburgu zdolal španielsky tím Holandsko 1:0 po predĺžení.

„Toto je sen, ktorý sme všetci snívali ako deti,“ vravel Ramos po zisku trofeje. Jeho spoluhráča Andrésa Iniestu sa novinári opýtali, ako by opísal svojho dobrého kamaráta.

„Sergio je bojovník, ktorý nikdy neprestane veriť,“ uviedol.

Do roku 2012 Ramos prešiel na svoju preferovanú pozíciu stredného obrancu, kde hrával predovšetkým s Piquém.

Bok po boku doviedli Španielsko k triumfu na majstrovstvách Európy v Poľsku a na Ukrajine, keď v najjednostrannejšom finále v histórii turnaja vyhrali nad Talianskom 4:0.

Pre Ramosa mali víťazstvá s národným tímom viac ako len športový rozmer. Venoval ich zosnulému kamarátovi a bývalému spoluhráčovi Antoniovi Puertovi.

Jeho smrť na následky infarktu počas úvodného zápasu Sevilly v sezóne 2007/2008 (neskôr sa zistilo, že trpel arytmogénnou kardiomyopatiou, dedičným srdcovým ochorením) Ramosa hlboko zasiahla.

Vždy, keď Španielsko v rokoch 2008 až 2012 získalo trofej, si Ramos obliekol tričko s Puertovou tvárou a nápisom: „Vždy s nami.“

Ramos nosil na španielskom drese číslo 15, pričom nikdy neprešiel na svoju obľúbenú štvorku, pretože Puerta mal toto číslo vo svojom jedinom reprezentačnom zápase 7. októbra 2006.

„Chcem sa poďakovať trom ľuďom, ktorí poznačili môj život a dnes tu nie sú. Puertovi, môjmu starému otcovi a otcovi,“ povedal Ramos po návrate do Sevilly.

Má prezývku Gypsy, miluje flamengo

Ramos však nikdy nebol len hrdinom. Bol aj kontroverznou postavou. Hráčom, ktorý zbieral červené karty rovnako často ako trofeje.

No aj jeho kritici uznávali, že vášeň, ktorou sa prezentuje na ihrisku, bola autentická.

„Radšej budem riskovať, než hrať bez emócií,“ povedal v jednom z rozhovorov. A práve nekompromisnosť z neho urobila jedného z najvýraznejších obrancov histórie.

Na tele má vytetovaný citát: „Nezdolateľná duša. Pán svojho osudu.“ Jeho inšpiráciou bol Nelson Mandela.

„Chcem ním povedať, že nemôžem byť pokorený. A to cítim, kedykoľvek vychádzam na trávnik,“ vysvetlil Ramos. Spoluhráči ho prezývali aj Gypsy (Cigán) i preto, že miluje flamengo.

„Vždy perfektne načasuje svoj nábeh a často loptu trafí hlavou ako prvý,“ opísal ho tréner španielskej reprezentácie Vicente del Bosque.

Ramos mal s „bielym baletom“ podpísanú zmluvu do konca júna 2021 a dlho si nikto nevedel predstaviť, že by ju nepredĺžil.

O to emotívnejší bol jeho odchod z Realu. Klub, ktorý bol jeho domovom viac než pätnásť rokov, opustil potichu, bez veľkej rozlúčky na ihrisku.

"Nikdy som si nemyslel, že tento deň raz príde, ale všetko má svoj začiatok a koniec.

Dnes hovorím zbohom svojmu domovu, fanúšikom, spoluhráčom a dresu, ktorému som obetoval všetko," priznal so slzami v očiach. Veľké emócie prežíval aj prezident Realu Florentino Pérez.

„Sergio Ramos je jednou z najväčších legiend nášho klubu,“ vyhlásil Pérez, pred odchodom Ramosa do Paríža Saint-Germain.

Jeho príbeh sa však neskončil. V PSG bojoval so zraneniami, no nikdy nestratil svoju mentalitu.

„Futbal mi dal všetko, ale ja som mu všetko obetoval,“ povedal Ramos.

Keď sa po pôsobení vo Francúzsku vrátil späť do Sevilly, kruh sa symbolicky uzavrel. A to aj napriek tomu, že záver kariéry strávil v mexickom klube Monterrey.

V súčasnosti je Ramos viac než len meno v štatistikách. Je symbolom éry, keď futbal patril lídrom, ktorí sa nebáli niesť zodpovednosť.

„Hráči prichádzajú a odchádzajú, ale niektorí zanechajú stopu navždy,“ vyhlásil Zidane.

Ramos patrí medzi nich – nielen ako obranca, ale ako legenda, ktorá písala dejiny s vášňou, aká sa dnes vidí už len zriedka.