Bulhari si zvolili ďalšieho „mesiáša“. Opäť všetci snívajú...
Strana bývalého prezidenta Rumena Radeva sa dostala k moci hlasmi rusofilov, nacionalistov, euroskeptikov a pracujúcich chudobných. S eurami vo vreckách a so slobodou bezvízového cestovania po celej Európe odovzdala väčšina bulharských voličov moc strane, ktorej líder zastáva názor, že Ukrajina by sa mala vzdať agresorovi, aby nastal mier.
Bývalý bulharský prezident Rumen Radev odpovedá na otázky novinárov po odovzdaní hlasovacieho lístka volebnej miestnosti v Sofii počas predčasných parlamentných volieb v Bulharsku v nedeľu 19. apríl a 2026.
Znie to ako schizofrénia, no je to diagnóza súčasnej bulharskej spoločnosti. V predčasných parlamentných voľbách zvíťazila v nedeľu Radevova strana Progresívne Bulharsko – s väčšinou, ktorá jej umožní samostatne vládnuť.
Stranu zaregistrovali len pred niekoľkými týždňami, keď prezident využil vlnu ľudovej nespokojnosti. Tá zvrhla krátko existujúcu koaličnú vládu dvoch strán – avatarov mafiánskych štruktúr, ktoré ovládli bulharský štát pred štvrťstoročím – a dvoch menších „barlí“, ktoré teraz vypadli z parlamentu.
Záchranca za záchrancom
Pre pochopenie situácie v Bulharsku je dôležité pripomenúť, že väčšina obyvateľstva vždy čakala, že ju niekto oslobodí. Bulharské revolúcie boli väčšinou neúspešné, pretože ľudia uprednostňovali istotu. Preto počas temného stredoveku vládli na tomto území takmer dve storočia Gréci a následne Bulharsko päť storočí neexistovalo ako štát, ale bolo súčasťou Osmanskej ríše.
Táto psychológia národa sa dodnes nezmenila. Postkomunistické Bulharsko si volí jedného „mesiáša“ za druhým. Najznámejší bol bývalý bulharský cár, ktorého do politiky uviedli aktivisti komunistickej štátnej bezpečnosti a ktorý v roku 2001 sľúbil voličom zmenu do 800 dní. A neklamal: k moci sa dostalo nemálo predstaviteľov organizovaného zločinu.
Cár odštartoval politickú kariéru svojho bodyguarda Bojka Borisova, ktorý si tiež založil stranu – Občania za európsky rozvoj Bulharska – a dostal sa s ňou k moci, tiež ako záchranca národa. Za európskym názvom sa však ukázala servilnosť voči Putinovi – z peňazí bulharských daňových poplatníkov postavili plynovod, ktorý umožnil ruskému diktátorovi napadnúť Ukrajinu bez toho, aby pripravil o plyn Srbsko, Maďarsko a Slovensko.
A zatiaľ čo premiéri Európskej únie priateľsky potľapkávali Bojka po pleci a Angela Merkelová mu podávala mäso zo svojho taniera, Putin dostal šteniatko – symbol bulharskej vernosti jeho megalomanskému šialenstvu.
Po Borisovovi si Bulhari našli ďalších „záchrancov“. Najprv stranu šoumenov Je taký národ, ktorá zohrali kľúčovú úlohu pri presadzovaní cynizmu a primitívnosti z televíznych obrazoviek. Potom Pokračujeme v zmene, ktorej prvý líder vyštartoval do politiky práve od prezidenta Radeva.
Pri hľadaní záchrancu v posledných rokoch mnohí Bulhari hlasovali za Hnutie za práva a slobody – Nový začiatok – kedysi etnickú stranu bulharských Turkov, kde Bulhari boli výnimkou. Neskôr ju ovládol „mladý a úspešný muž“, ktorého sa žiadny štátny orgán nepýtal, ako vymenil starý opel za lety súkromným lietadlom do Dubaja, kde sa podľa vzoru ruskej organizovanej kriminality usadila i bulharská.
Ďalším kľúčom k pochopeniu bulharskej volebnej situácie je fakt, že Rusko tu považujú za osloboditeľa. Národným sviatkom Bulharska nie je vyhlásenie nezávislosti, ale dátum podpisu predbežnej mierovej zmluvy medzi Ruskou a Osmanskou ríšou v roku 1878, ktorú neskôr výrazne zmenili.
Červená armáda zničila ekonomicky rozvinutý bulharský štát pred druhou svetovou vojnou a zaviedla temný režim, počas ktorého komunistická moc prosila Moskvu, aby sa krajina stala 16. sovietskou republikou.
Mimochodom, na území Ukrajiny sa kedysi nachádzala Veľká Bulharská ríša a krajina je plná bulharského obyvateľstva, ktoré sa tam presťahovalo, aby uniklo osmanskej nadvláde. To však priaznivcov Putina v Bulharsku nezaujíma.
Kto je predurčený víťaz
Radev vstúpil na scénu ako pilot stíhačky a zažiaril na leteckej šou pri Sofii pred desiatimi rokmi. Potom sa ukázal jeho talent získať si publikum aj v politike. Opozícia tvrdí, že ide o „inžiniersky projekt“ s účasťou ruských „šľachtiteľov“, ktorí pomohli Bulharskej socialistickej strane nájsť kandidáta na prezidenta.
Za deväť rokov nepozvali prezidenta Radeva takmer nikam na oficiálnu návštevu, no naučil sa jazdiť na vlne ľudovej nespokojnosti pomocou klišé
Radev sa paradoxne stal prezidentom s obrovskou podporou demokratických voličov. Tí ignorovali vlastného kandidáta v nádeji, že vytvoria opozíciu proti vláde Borisova. Za deväť rokov nepozvali prezidenta takmer nikam na oficiálnu návštevu, no naučil sa jazdiť na vlne ľudovej nespokojnosti pomocou klišé.
Na krátky čas bol Radev terčom prokuratúry a jeho kľúčového poradcu usvedčili ako príklad obchodovania s vplyvom, no nič z toho neviedlo k výsledkom.
Radev a jeho tím zvíťazili vďaka profilovaniu voličov a veľkým finančným prostriedkom v kampani. Ich posolstvá oslovili široké spektrum – od nostalgikov socializmu cez strednú triedu, euroskeptikov, pracujúcich chudobných až po sociálne vylúčených. Získal hlasy zo všetkých populistických, rusofilských či nacionalistických strán a za jeho fasádou vykúkajú oligarchovia, ktorým vyhlasoval vojnu.
„Dúfajme, že teraz sa všetko napraví“
Takto možno zhrnúť sen veľkej časti Bulharov – predstavujú si, že štát im nasype peniaze, ich problémy zmiznú a začne sa osobný blahobyt.
Táto utopická naivita existuje na pozadí nereformovaného verejného sektora, rastúcej administratívy pri ubúdajúcom obyvateľstve, tragického zdravotníctva, kde sa peniaze presúvajú do súkromných rúk, čoraz zaostalejšieho nacionalistického školstva produkujúceho funkčne negramotných ľudí, rozbitých ciest a zastaranej energetiky, ktorá ťahá krajinu ku dnu.
A, samozrejme, prokuratúry fungujúcej podľa sovietskeho modelu, ktorá je vždy v službách toho, kto je pri moci. To bude aj prvý lakmusový papierik – či nový mesiáš prevezme logistiku štátu ovládaného organizovaným zločinom, ako to výstižne napísal jeden analytik, alebo ten zločin zničí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.