Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Radev s obrovským náskokom ovládol voľby v Bulharsku. Víťazstvo jeho strany môže ukončiť roky politického chaosu
V nedeľných parlamentných voľbách v Bulharsku zvíťazilo so ziskom 44,6 percenta hlasov zoskupenie Progresívne Bulharsko bývalého prezidenta Rumena Radeva, uviedla ústredná volebná komisia po sčítaní všetkých hlasov. Jednoznačné víťazstvo Radevovej strany by podľa agentúry Reuters mohlo ukončiť obdobie politickej nestability v balkánskej krajine.
Na druhom mieste skončila stredopravicová a proeurópska strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) bývalého dlhoročného premiéra Bojka Borisova so ziskom 13,4 percenta. Liberálno-centristická koalícia Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB) získala 12,6 percenta, Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré zastupuje záujmy bulharských Turkov, podporilo 7,1 percenta voličov a ultranacionalistická, otvorene proruská strana Obrodenie získala 4,3 percenta, uviedla volebná komisia po sčítaní hlasov zo všetkých volebných okrskov.
Na vstup do parlamentu bolo potrebné prekonať volebný prah vo výške štyroch percent. Pod ním zostala Bulharská socialistická strana (BSP), a to prvýkrát od pádu komunistického režimu v roku 1989.
Euroskeptik a bývalý stíhací pilot Radev, ktorý sa stavia proti vojenskej podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii, v januári odstúpil z funkcie prezidenta, aby mohol kandidovať v parlamentných voľbách. Tie nasledovali po tom, ako masové protesty vlani v decembri prinútili predchádzajúcu vládu odstúpiť, uviedla agentúra Reuters.
Podľa bulharských médií výsledok Radevovi postačuje na získanie absolútnej väčšiny v Národnom zhromaždení, ktorú Bulharsko nemalo od roku 1997. Z prepočtov stanice bTV a portálu Dnevnik vyplýva, že Progresívne Bulharsko bude mať v 240-člennom zákonodarnom zbore približne 130 mandátov.
Krajina od roku 2021, keď po rozsiahlych protikorupčných demonštráciách skončil na čele vlády Bojko Borisov, prechádza politickou krízou, počas ktorej sa pri moci striedajú nestabilné koalície.
„Je to víťazstvo nádeje nad nedôverou, víťazstvo slobody nad strachom a napokon, ak chcete, víťazstvo morálky,“ uviedol Radev na tlačovej konferencii v nedeľu neskoro večer.
Radev zastával funkciu prezidenta od roku 2017. Koncom minulého roka otvorene podporil demonštrantov a v januári rezignoval, aby sa mohol uchádzať o poslanecký mandát. Podľa Reuters dokázal využiť vlnu nespokojnosti s politickou nestabilitou, korupčnými škandálmi a tradičnými stranami, ktoré dominovali bulharskej politike celé desaťročia.
Bývalý prezident okrem iného sľubuje boj proti korupcii. Zároveň sa stavia kriticky k niektorým politikám Európskej únie, odmieta napríklad jej tzv. zelenú politiku, chce obnoviť spoluprácu s Ruskom a nesúhlasí s dodávkami zbraní Ukrajine, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii.
Radev si svojimi proruskými vyjadreniami vyslúžil porovnania s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý presadzuje politiku ústretovú voči Moskve. Podľa Reuters sa však Radev k zahraničnopolitickým otázkam zatiaľ vyjadroval skôr neurčito a nie je jasné, do akej miery by zmenil zahraničnú orientáciu Bulharska ako členského štátu NATO na juhovýchodnom krídle EÚ.
V nedeľu Radev zároveň uviedol, že je pripravený spolupracovať s liberálnou koalíciou PP-DB na reforme súdnictva a že Bulharsko „vyvinie úsilie pokračovať na svojej európskej ceste“.
Nedeľné parlamentné voľby boli už ôsme za posledných päť rokov. K pádu poslednej vlády viedli rozsiahle protesty proti návrhu nového rozpočtu, ktorý počítal so zvýšením sociálnych odvodov a niektorých daní. Protesty vlani prinútili premiéra Rosena Željazkova podať demisiu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.