Od Orbána k Magyarovi. Očakávajú sa početné konflikty medzi Fideszom a Tiszou

Pre Fidesz sa však situácia ešte zhoršila, v jednomandátových obvodoch získali víťazi 106 zo 199 kresiel. Tisza z nich má 93. Celkovo dosiahla pohodlnú dvojtretinovú väčšinu so 138 kreslami, čo jej umožňuje oslobodiť sa od prísnych obmedzení ústavy, ktorú si Fidesz prispôsobil podľa vlastných potrieb.

Fidesz získal iba 55 kresiel, Mi Hazank šesť. Iba jedna z predchádzajúcich liberálnych opozičných strán, a to Demokratická koalícia (DK), postavila kandidátov na celoštátnej úrovni. Nedosiahla ani 2 % hlasov. Nový parlament sa teda skladá výlučne z nacionalistickej pravice v jej rôznych odtieňoch. Aj toto predstavuje hlboký politický posun. Hoci Fidesz voľby prehral, jeho 16 rokov pri moci výrazne posunulo politickú krajinu doprava.

Dôvody volebnej porážky

Hlavným dôvodom volebnej porážky Fideszu je stagnujúca ekonomika a hromadenie bohatstva podnikateľmi úzko prepojenými so stranou a s premiérom. Od začiatku 90. rokov sa maďarská vláda spoliehala na zahraničné investície v exportnom priemysle, najmä v automobilovom sektore.

Tento model je v ale celom regióne v kríze. Hospodársku stagnáciu Maďarska ešte zhoršilo zmrazenie väčšiny fondov EÚ kvôli problémom s dodržiavaním zásad právneho štátu, a najmä kontroverzie okolo politiky voči Ukrajine.

Vláda strany Fidesz žalostne nedostatočne financovala zdravotníctvo a vzdelávanie, čo viedlo k ich úpadku. Preto sa čoraz viac obyvateľov poburovalo nad rastúcim bohatstvom podnikateľov spojených s Fideszom, z ktorých niektorí pochádzali z vnútorného kruhu premiéra Viktora Orbána. To nebola forma ekonomického nacionalizmu, ktorú si niektorí konzervatívci želali.

Fidesz bol stále viac odtrhnutý od reality. Vo volebnej kampani sa každodenné problémy takmer neriešili. Namiesto toho sa strana zamerala na jednu tému zahraničnej politiky: mier. Vláda Fideszu kritizovala EÚ za to, že nevypracovala žiadne koncepty politického riešenia vojny na Ukrajine. Takisto sa domnievala, že sankcie, najmä v energetickom sektore, zašli priďaleko.

Po takmer úplnom zastavení dovozu energie z Ruska čelí EÚ vážnej energetickej kríze v dôsledku súčasnej vojny proti Iránu, ktorú vyvolali USA a Izrael, a následného prerušenia dodávok energie z Perzského zálivu.

Vo volebných obvodoch sa Magyar takmer výlučne spolieha na politicky neskúsených kandidátov. Niektorým z nich ani nebolo dovolené poskytovať rozhovory.

Na domácej scéne však Fidesz spojil svoj dištanc od politiky EÚ zameranej na eskaláciu konfliktov s personalizovanou nenávistnou kampaňou proti ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Takéto kampane proti údajným vnútorným a vonkajším „hrozbám“ – od Sorosa až po sexuálne menšiny – boli v posledných rokoch mnohé.

Slúžili v neposlednom rade na odvádzanie pozornosti od ekonomických problémov, politiky úsporných rozpočtov a rôznych škandálov. Vizuálne agresívna kampaň proti Zelenskému bola nezlučiteľná s deklarovaným cieľom strany, ktorým je politika mieru. Naopak, tento cieľ podkopávala.

Veľké časti obyvateľstva majú podobných kampaní dosť. Platilo to najmä pre kampaň proti Zelenskému. Ten bol spolu s opozičným lídrom Péterom Magyarom a niekedy aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou celé mesiace na plagátoch po celom Maďarsku označovaný za zosobnené „nebezpečenstvo“.

V týždňoch pred voľbami sa táto nespokojnosť prejavila strhávaním a vandalizmom týchto plagátov. Naopak, Magyar hral s protiruskou kartou opatrne, zatiaľ čo liberálne opozičné médiá ju agresívne presadzovali.

To bola taktika, ktorá silne rezonovala s hlboko zakorenenými protiruskými náladami Maďarov. Liberálne médiá vykresľovali premiéra Orbána a Fidesz ako trójskeho koňa Ruska v EÚ a šírili sa fámy o plánoch ruských agentov zasahovať.

Tisza: schopná mobilizovať, ale krehká

Agresívna stratégia kampane Fideszu nakoniec skutočne viedla k silnej mobilizácii – ale na strane opozície. Volebná účasť dosiahla rekordných 79,4 % a najviac z toho profitovala Tisza. Volili ju najmä mladší voliči a obyvatelia väčších miest.

Péter Magyar vstúpil na národnú politickú scénu len pred dvoma rokmi. Predtým patril do stredných vrstiev Fideszu. Kritikou klientelistického systému protekcionárstva Fideszu pritiahol značnú pozornosť, pretože z prostredia pochádzal.

Ako bývalý človek z vnútra strany sa Magyar od hlavného prúdu existujúcej opozície odlišoval vo dvoch kľúčových ohľadoch a dištancoval sa od nich rovnako ostro ako od Fideszu: uprednostňoval každodenné problémy a nevenoval čas propagácii zdiskreditovanej neoliberálnej politiky 90. rokov a začiatku 21. storočia ako jediného riešenia.

Konkrétne sa zameral na vidiecke a malomestské bašty Fideszu. Podarilo sa mu svoje hnutie zmeniť na hlavnú nádej vytlačenia Fideszu z funkcie. Väčšina liberálnych strán svoju podporu stiahla v prospech Tiszy.

Pokiaľ ide o obsah programu, Magyar zostal nejasný. Jeho symbolika a rétorika sú nacionalistické. Pôsobil však skôr proeurópsky. Ústredným cieľom Tiszy je uvoľnenie fondov EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa nová vláda zmení svoj postoj k Ukrajine a Rusku.

Vyslal tiež signály zahraničným investorom. Tisza je Magyarovi šitá na mieru. Obklopuje ho len niekoľko ľudí s politickými skúsenosťami – väčšinou z Fideszu. Vo volebných obvodoch sa takmer výlučne spolieha na politicky nepoškvrnených a neskúsených kandidátov.

Niektorým z nich ani nebolo dovolené poskytovať rozhovory. Aktivisti sú aktívni v sieti „ostrovov Tiszy“ zoskupených okolo strany. Takáto štruktúra bola veľmi užitočná pri mobilizácii kampane, ale vykazuje vážne demokratické deficity a nie je vhodná pre vládnucu stranu.

Tisza bude čeliť politicky skúsenej opozícii aj štátnemu aparátu, v ktorom členovia Fideszu zastávajú kľúčové pozície. Aby získala prístup k najvyšším postom v hospodárskych regulačných orgánoch, Najvyššom kontrolnom úrade a v ďalších inštitúciách, bude musieť Tisza zmeniť ústavu.

S touto otázkou začala bojovať deň po voľbách. Očakávajú sa početné konflikty medzi Fideszom a Tiszou ohľadom štátneho aparátu. Liberálne, zelené a ľavicové sily čelia výzvam úplne nového začiatku. Ako východiskový bod by mohla slúžiť lokálna úroveň – najmä Budapešť.

A tak kým sa začína prejavovať preorientovanie zahraničnej politiky smerom k Bruselu, oveľa menej jasné je, čo sa v skutočnosti zmení v domácej politike.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.