Ukrajinský expert: Neverím, že Magyar sa okamžite stane najväčším priateľom Kyjeva
„Komunikácia Kyjeva s Bratislavou bola vždy produktívnejšia ako s vládou Viktora Orbána, hoci nie všetko bolo také pozitívne, ako by sme si želali,“ povedal pre Pravdu ukrajinský expert na európsku politiku Jaroslav Smovž z think-tanku Adastra. Reagoval na voľby v Maďarsku, v ktorých v nedeľu strana Tisza Pétera Magyara jednoznačne porazila vládnuci Fidesz.
Víťaz maďarských volieb, šéf strany Tisza a budúci maďarský premiér Péter Magyar.
Čo znamená výsledok maďarských volieb pre Ukrajinu?
Dá sa povedať, že Ukrajinci mali až akosi neprirodzene veľký záujem o zahraničné voľby, čo v demokratických spoločnostiach zvyčajne nebýva zvykom. Bežných ľudí neraz nezaujímajú ani ich vlastné voľby, nehovoriac o tých v cudzine. Ale v prípade Ukrajiny, pretože sme závislí od rozhodnutí prijatých na úrovni Európskej únie a pretože tie si často vyžadujú jednomyseľnosť, nám záleží na tom, kto vedie štáty EÚ. Všetko sme pozorne sledovali – či to boli voľby v Holandsku minulú jeseň, alebo hlasovanie v Česku, keď bol zvolený Andrej Babiš, alebo práve voľby v Maďarsku. Samozrejme, s každými z týchto volieb boli spojené určité očakávania. V prípade Maďarska, ak by sme si mali vybrať medzi Viktorom Orbánom a Péterom Magyarom, voľba bola jasná.
Ale vzťahy Kyjeva a Budapešti siahajú ďaleko za hranice Orbánovho využívania maďarského veta v únii ako páky proti Bruselu, Rusku, USA alebo samotnej Ukrajine. Problém, o ktorom hovorím v prvom rade, sú, samozrejme, práva menšín. Slovensko dobre vie, o čom hovorím – v prípade Maďarska sa to nazýva trianonský syndróm. Otázka menšinových práv v štátoch susediacich s Maďarskom má teda veľký význam pre maďarských voličov a pre maďarskú diaspóru, pretože tá tiež volí. Každý maďarský premiér sa bude – a pravdepodobne by sa aj mal – zaoberať otázkami vzťahov so susednými štátmi.
Video
Profil Pétera Magyara, šéfa strany Tisza
Profil Pétera Magyara, šéfa strany Tisza
Zdroj:
ta3
Čo z toho pre vás vyplýva?
Je to hlboko spolitizovaný problém. Orbán sa mimoriadne usiloval využiť tému práv maďarskej menšiny na Zakarpatsku proti Ukrajine. Maďarský premiér však neriešil tému Benešových dekrétov na Slovensku. Ale pri Péterovi Magyarovi, ktorý teraz vyhral voľby, bola situácia opačná. Keďže Orbán bol lojálny k slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi, v skutočnosti ho nezaujímalo, čo sa deje na Slovensku, alebo sa aspoň tváril, že ho to nezaujíma. No Magyar si to všimol a využil to vo svojej predvolebnej kampani. Ukrajina prijala zákon, ktorý chráni štatút štátneho jazyka, ktorým je ukrajinčina, vo všetkých regiónoch Ukrajiny a vyžaduje, aby menšiny po štvrtom ročníku školy tiež prešli na ukrajinčinu. Znamená to, že od strednej školy muselo celé vzdelávanie prebiehať v ukrajinčine. Maďarsko bolo s týmto zákonom mimoriadne nespokojné a to vyústilo do hlbokého nedorozumenia medzi Budapešťou a Kyjevom.
Ukrajina sa viackrát pokúsila o nadviazanie konštruktívneho dialógu s Maďarskom o tom, ako tento problém vyriešiť. Posledných pár rokov však Budapešť skutočne nepreukázala ochotu riešiť tieto otázky a jej požiadavky boli nereálne. Napríklad v takzvanom 11-bodovom pláne, ktorý predložil vtedajší minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, Maďarsko okrem iného požadovalo, aby Zakarpatsko dostalo osobitný štatút, pokiaľ ide o maďarskú menšinu. Samozrejme, to by bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou, a teda neprijateľné pre akúkoľvek vládu v krajine.
S Magyarom sa tieto vzťahy zmenia?
Ukrajina sa síce s obmedzeným úspechom, ale predsa usilovala o spoluprácu s Maďarskom v ekonomickej oblasti. Veci, ako napríklad uľahčenie cezhraničného styku a hraničných kontrol, sa postupne pozitívne rozvíjali. No len čo sa zhoršili politické vzťahy s Maďarskom, všetko sa zastavilo. Kyjev sa v posledných rokoch stal terčom rétorických útokov zo strany Budapešti. V predvolebnej kampani prischla Ukrajine veľmi negatívna stigma. A to je aj dôvod, prečo nevidím vyhliadky na rýchle zmierenie medzi Maďarskom a Ukrajinou. Neverím, že nový maďarský premiér sa okamžite stane najväčším priateľom Ukrajiny. Samozrejme, že nie. Myslím si však, že budeme svedkami určitých pozitívnych krokov vpred. Napríklad Péter Magyar už oznámil, že v EÚ odblokuje pôžičku pre Ukrajinu. Takže ju dostaneme. Myslím si, že aj pri sankčných balíkoch proti Rusku uvidíme zo strany Maďarska iný prístup. Ale v otázke vstupu do EÚ sa domnievam, že dynamika bude skutočne závisieť od toho, či sa Ukrajine a Maďarsku podarí vyriešiť otázku menšinových práv na Zakarpatsku.
Ako teraz Ukrajina vníma pozíciu Slovenska, keď premiér Robert Fico prišiel o partnera, ktorým bol Orbán?
Nechcem špekulovať. Nebudem tvrdiť, že Fico je závislý od Ruska alebo ním kontrolovaný. Ale, po prvé, samozrejme, nezostane sám. Je tu česká vláda, ktorá síce nie je voči Ukrajine a EÚ taká skeptická ako napríklad Maďarsko, ale stále sú tu sporné body. Potom tu máme budúce voľby v Bulharsku, o ktorých nevieme, aký bude ich výsledok. Existuje možnosť, že tam vznikne proruská vláda. V roku 2027 budú voľby vo Francúzsku, ktorých výsledok je maximálne neistý. Takže sily sympatizujúce s Ruskom budú v Európe stále existovať. Myslím si však, že po výsledku maďarských volieb ich vplyv ak nie klesol, tak aspoň oslabol. A po druhé – a to som chcel zdôrazniť – Orbán ešte nikam neodišiel.
Čiže ho neodpisujete?
Bola by chyba ho v tejto chvíli odpisovať. Možno bude v istom momente pokračovať v kariére napríklad ako líder euroskeptikov v Európskom parlamente, čo v minulosti predviedli politici ako Nigel Farage alebo Marine Le Penová. Je to dobrý spôsob, ako sa neskôr vrátiť do medzinárodnej politiky a jednoducho sa udržať v mediálnom priestore. Alebo by sa mohol stať akýmsi lídrom krajne pravicových síl v Európe s využitím Kolégia Mateja Korvína, ktoré je jeho prostriedkom na ovplyvňovanie rovnako zmýšľajúcich ľudí v európskych politických kruhoch. A ak sa vrátim k Ficovi – Ukrajina ho určite nevníma ako nepriateľa číslo jeden. Komunikácia Kyjeva s Bratislavou bola vždy produktívnejšia ako s Orbánovou vládou, hoci nie všetko bolo také pozitívne, ako by sme si želali.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.