Orbán precenil postavenie Maďarska vo svete. Aby sme z Magyara neboli prekvapení

Z tohto hľadiska voľby neriešili geopolitickú dilemu, ale potvrdzovali zaradenie Maďarska do nového globálneho usporiadania pod vedením USA.

O čo išlo Orbánovi v zahraničí

Maďarskí voliči sa v nedávnych parlamentných voľbách ocitli v zásadne inej situácii, rozhodovali práve tak o osude upadajúceho politického režimu vytvoreného Viktorom Orbánom a jeho stranou Fidesz, ale aj o tom, či sa zmení postavenie Maďarska na medzinárodnej šachovnici.

Viktor Orbán pred šestnástimi rokmi začal budovať systém tzv. národnej spolupráce (maďarská skratka NER), ktorý sa pre väčšinu obyvateľstva stal synonymom klientelizmu a centralizácie politickej moci.

Jeho súčasťou sa stala i stratégia rozšírenia zahraničnopolitických partnerstiev za rámec členstva v EÚ a NATO (pôvodne nazývaná Otváranie sa Východu) a politika manévrovania medzi veľmocami s mimoriadne úzkymi vzťahmi s Ruskom, Čínou, ale aj s oboma vládami Donalda Trumpa.

Na druhej strane sa čoraz viac komplikovali vzťahy s EÚ, ktoré sa stávali až konfliktnými, a to práve tak v otázkach demokracie a právneho štátu, ako aj zahraničnej politiky Maďarska. To všetko sa dialo v podmienkach narastajúcej politickej, hospodárskej a bezpečnostnej konkurencie EÚ na jednej strane a Ruska, Číny a USA na druhej strane.

Maďarsko sa v tejto situácii nesnažilo byť sprostredkovateľom, ale skôr dávalo najavo podporu konkurentom EÚ, a tým sa samo zbavovalo výhod plynúcich z funkcie mediátora. Deklarovalo svoju politiku ako politiku mieru, ale vyhýbalo sa kritike vojnových akcií Ruska aj Spojených štátov.

Viktor Orbán neskrýval svoje ambície ovplyvňovať medzinárodnú politiku a postaviť sa na čelo európskeho bloku národno-konzervatívnych síl usilujúcich sa o elimináciu nadnárodných prvkov vo fungovaní EÚ a jej transformáciu na Európu národov.

Všetky tieto skutočnosti viedli k tomu, že voľby v Maďarsku sa stali mimoriadnym objektom záujmu, priamej i nepriamej angažovanosti veľkých medzinárodných aktérov, najmä USA, Ruska a EÚ v predvolebnej kampani, aktivít spravodajských služieb, vrátane maďarských.

Zotrvanie Viktora Orbána pri moci alebo jeho odchod do opozície sa stali predmetom geopolitických záujmov. Tie ale výsledky volieb neovplyvnili v rozhodujúcej miere.

Hlavné príčiny porážky dosluhujúceho premiéra je potrebné hľadať vo všeobecnej nespokojnosti s jeho domácou politikou, ktorá však má svoj medzinárodný kontext. Orbánova vláda nedokázala riešiť jej príčiny a sama bola ich súčasťou.

Na druhej strane Péter Magyar presvedčivým spôsobom politicky artikuloval frustrácie veľkej časti spoločnosti i vďaka efektívnej komunikačnej stratégii a finančnej podpore časti hospodárskych kruhov.

Príliš veľké očakávania od Magyara

V Európe je víťazstvo Tiszy spojené s veľkými očakávaniami najmä tých, ktorí v ňom vidia veľkú príležitosť na posilnenie vnútornej kohézie EÚ, osobitne jej zahraničnej politiky, najmä keď Magyar jednoznačne deklaruje, že Maďarsko je neoddeliteľnou súčasťou EÚ a NATO, a spolu s tým zdôrazňuje, že krajina civilizačne patrí na Západ a nie na Východ.

Dôležité však bude, ako sa tieto deklarácie materializujú v konkrétnej politike Tiszy.

Péter Magyar presvedčivo artikuloval frustrácie veľkej časti spoločnosti i vďaka efektívnej komunikačnej stratégii a finančnej podpore časti hospodárskych kruhov.

Najväčší hlavybôľ spôsoboval EÚ jeho predchodca v otázkach Ruska a Ukrajiny. Dôležité pre úniu preto budú stanoviská novej vlády pri schvaľovaní prípadných ďalších sankcií voči Rusku, ale najmä v ukrajinskej otázke, a to tak schválenia úveru ukrajinskej vláde, zablokovaného Viktorom Orbánom, a členstva Ukrajiny v EÚ.

Poslanci Tiszy hlasovali v Európskom parlamente proti poskytnutiu úveru, o to zaujímavejšie bude hlasovanie novej vlády o podmienkach jeho poskytnutia. Čo sa týka členstva Ukrajiny, Tisza je proti skráteniu procedúry prijímania a vo svojom programe požaduje schválenie prijatia na národnej úrovni na základe referenda.

Tento konkrétny príklad ukazuje, že Tisza síce nebude pokračovať v politike Fideszu, ale nemusí byť vždy v zhode s väčšinou členských štátov.

Ak Viktor Orbán mal až svetové politické ambície, veľmi často presahujúce reálne možnosti Maďarska, tak na základe vyjadrení Pétera Magyara sa dá predpokladať, že sa bude viac sústreďovať na európsku politiku, najmä jej stredoeurópsky rozmer.

Kým predseda Fideszu v rozpore so svojou vyše dvadsaťročnou politikou podriadil problematiku zahraničných Maďarov svojim širším medzinárodným cieľom, tak Tisza práve v rámci svojej regionálnej politiky môže krajanskej problematike dať podstatne silnejšie akcenty.

Autorita Pétera Magyara v týchto komunitách je však oproti vplyvu a popularite Viktora Orbána, v neposlednom rade vďaka štedrej finančnej podpore prichádzajúcej z Budapešti a pôsobenia médií, zatiaľ neporovnateľne menšia. Táto skutočnosť bude aspoň na určité obdobie určite limitovať jeho vzťahy so zahraničnými Maďarmi.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.