Energetický šok si vyžaduje stratégiu zeleného priemyslu

Tvorcovia politík musia uznať, že tento typ energetického šoku nie je izolovanou, krátkodobou krízou. Predstavuje našu novú realitu.

V ére geopolitických nepokojov si ekonomická odolnosť vyžaduje nielen zmenu druhov energie, ale aj toho, ako, kde a kto veci vyrába. Misiami zelenej priemyselnej stratégie a makroekonomického rámca, ktorý podporuje strategické verejné investície, môžu vlády pomôcť zabezpečiť životnú úroveň a zároveň budovať ekonomickú odolnosť.

Okamžité opatrenia na ochranu domácností a podnikov pred tlakom by mali byť navrhnuté tak, aby podporovali širšie ekonomické ciele. Ak politika slúži iba na udržanie ziskov z fosílnych palív, mala by sa považovať za neúspech.

Nastal čas na nový prístup

Inflačné energetické šoky spôsobené geopolitickými konfliktmi sú čoraz bežnejšie. Irán hrozil uzavretím Hormuzského prielivu počas 12-dňovej vojny v júni minulého roka a teraz svoju hrozbu naplnil. Ceny ropy sa prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 dostali nad sto dolárov za barel.

Veľká Británia bola pred štyrmi rokmi zasiahnutá tvrdšie ako akákoľvek iná krajina v západnej Európe pre svoju silnú závislosť od zemného plynu a žalostný nedostatok skladovacích kapacít. Je varovným príkladom pre každú krajinu, stále ochotnú riskovať vysokú zraniteľnosť proti náhlym šokom v dodávkach. Napriek pokroku, ktorý dosiahol britský minister energetiky Ed Miliband pri presadzovaní „Clean Power“, zameranej na dekarbonizáciu elektrickej siete, prepojenie medzi cenami plynu a elektriny sa neprerušilo. Veľkoobchodné ceny energie v Británii od začiatku vojny s Iránom vystrelili približne o 50 %.

Bolo by chybou, keby rozvinuté ekonomiky nasledovali príklad Donalda Trumpa a zdvojnásobili svoju závislosť od fosílnych palív, ktoré spôsobujú kolísanie cien energie a slúžia ako vojenské vyjednávacie karty. Veľká Británia – a všetky ostatné ekonomiky – budú bezpečnejšie, ak bude dodávka elektriny pochádzať z čistých domácich zdrojov a mimo elektrickej siete transformuje spôsob, akým sa pohybujeme, staviame a žijeme.

Dosiahnutie cieľa

Vyžaduje si to koordinované konanie medzi vládnymi rezortmi bývania, dopravy, vedy, technológií a financií. Vládne misie by mali stanoviť jasný „ambiciózny“ cieľ, o ktorý by sa mali usilovať všetky príslušné ministerstvá. Tak sa zmobilizujú potrebné medziodvetvové investície.

Našťastie sú zelené investície výhodné pre všetkých. Okrem zmiernenia klimatických zmien ich vedľajšie účinky vedú k vyššej produktivite, ku kvalitným pracovným miestam a k vyššej životnej úrovni.

V dôsledku súčasného šoku sa črtá vyhliadka na obnovenú krízu životných nákladov. Napríklad vo Veľkej Británii sa prognóza Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť o poklese inflácie z 3,4 % na 2,3 % v tomto roku nenaplnila a ministerka financií Rachel Reevesová je pod rastúcim tlakom, aby chránila domácnosti pred ďalšími ťažkosťami. Potraviny a energia predstavovali približne polovicu deväťpercentného nárastu spotrebiteľských cien v Británii v roku 2022. Podobná ešte silnejšia dynamika sa môže prejaviť aj teraz, keď sa geopolitické hrozby a klimatické zmeny zintenzívňujú a narúšajú poľnohospodárske výnosy a dopravné trasy po celom svete.

Okrem toho existuje dostatok dôkazov, že zisky podnikov boli hlavným zdrojom inflácie v rokoch 2022 – 2023. Energetický šok umožnil firmám nadmerné zisky jednoducho preto, že vlastnili vzácne aktíva, a nie preto, že by náhle dosiahli produktívne zisky. Správnou úlohou vlády je zabezpečiť, aby krízy neprinášali prospech malej skupine akcionárov na úkor všetkých ostatných. Pri správnej reakcii sa krízy stávajú príležitosťami na stimulovanie skutočnej ekonomickej aktivity a širších ekonomických transformácií.

Britský premiér Keir Starmer a ministerka Reevesová vyhlásili politiku „nulovej tolerancie“ proti cenovým špekuláciám. To nahnevalo popredných predajcov pohonných hmôt. Podrobnosti takejto politiky však majú nesmierny význam. Britská záruka cien energie na roky 2022 – 2023 obmedzila výšku platieb domácností tým, že efektívne dotovala dodávateľov a následne sa pokúsila zdaniť mimoriadne zisky. Španielsko a Portugalsko našli lepší spôsob, ako udržať infláciu pod kontrolou. Stanovili strop na náklady na plyn používaný na výrobu elektriny, čím znížili mimoriadne marže priamo pri zdroji.

Tento druhý prístup, v kombinácii s ambicióznym rozširovaním obnoviteľných zdrojov energie, sa ukázal ako lepší. Španielske ceny elektrickej energie boli v druhej polovici roku 2022 o 57 % nižšie ako európsky priemer. Drahý plyn teraz určuje cenu elektrickej energie v Španielsku len v 15 % prípadov, v porovnaní s 89 % v Taliansku. Ak je cieľom podporovať udržateľný rast, je lepšie od začiatku vytvárať spravodlivé ekonomické vzťahy, nedovoliť hromadenie monopolných ziskov a potom sa ich pokúšať spätne zdaniť.

Energetické šoky sa prejavujú v celej ekonomike

Ropa a ropné produkty zostávajú kľúčovými vstupmi vo výrobe, v doprave a poľnohospodárstve. Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že vyššie úrokové sadzby centrálnych bánk – v súčasnosti hlavný nástroj na boj proti inflácii – by tento problém len zhoršili. Zvýšenie úrokových sadzieb zdražuje investície vrátane financovania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré so sebou prinášajú vysoké počiatočné náklady. Neriešia však zdroje inflácie na strane ponuky.

Horšie je, že úrokové sadzby štátnych dlhopisov budú tlačené nahor, keďže investori tieto trendy zohľadnia. To ešte viac obmedzí potrebné verejné investície do škôl, systémov zdravotnej starostlivosti a infraštruktúry. Na zabránenie tejto špirále smerom nadol sa musia vlády prestať spoliehať na centrálne banky a začať riešiť infláciu od podstaty.

Našťastie sú zelené investície výhodné pre všetkých. Okrem zmiernenia klimatických zmien ich vedľajšie účinky vedú k vyššej produktivite, ku kvalitným pracovným miestam a k vyššej životnej úrovni. Keď sa tieto faktory zohľadnia, investície sa oplatia. Len minulý týždeň nezávislý britský orgán na ochranu klímy potvrdil, že každá libra vynaložená na priblíženie sa k nulovým emisiám generuje hodnotu približne 2 až 4 libry. Spolu so širšími prínosmi, ako je čistejší vzduch, teplejšie domovy a zdravšia strava.

Súčasná energetická kríza je príležitosťou pre podnikanie rozvinúť kapacity, nástroje a inštitúcie potrebné na zabezpečenie dostupných základných potrieb, na zabránenie oportunistickému špekulovaniu a urýchlenie priemyselnej transformácie. Ako pred takmer storočím poukázal John Maynard Keynes, štát musí poskytovať smerovanie a investície, keď dôvera súkromného sektora a spotrebiteľov stagnuje. Vlády nesmú dovoliť, aby ich najnovší šok paralyzoval. Mal by, naopak, podnietiť rozhodné kroky na minimalizáciu ľudského utrpenia a investovanie do dlhodobej ekonomickej odolnosti.

© Project Syndicate 1995–2026 www.project-syndicate.org