Spisovateľ nie je príživník ani chorá pijavica, píše Peter Macsovzsky
Vravelo sa kedysi – neviem, či aj dnes ešte – chudobný ako spisovateľ. Prečo väčšina spisovateľov nepatrí do majetnejšej vrstvy, prípadne sa potáca na hranici biedy? Lebo spisovateľ si jednostaj stavia vzdušné zámky, chýba mu zmysel pre realitu, je lenivý podnikať? Tak to vidí továrnik. Spisovateľ je chudobný, lebo je lenivý, rečie prostý, pracovitý človek.
Je vcelku vžitá predstava, že spisovateľ vstáva, kedy chce, ponocuje, dokedy len vládze, ale ináč sa len povaľuje, márni čas čítaním kníh, zavše čosi napíše, vydá, ale utŕžený peniaz mu ledva vystačí na nájom, ba často ani na ten. Spisovateľ je vlastne naničhodník, to jest príživník, zbytočný človek, chorá pijavica na zdravom tele spoločnosti, zaslúži si svoj osud.
Odjakživa som bol veľmi slabý počtár a v ekonomických labyrintoch sa vonkoncom nevyznám. Napriek tomu som si trúfol zamyslieť sa nad tým, či skutočne zo spisovateľov a kníh neplynie žiaden ekonomický osoh. Príjmy pochádzajúce zo spisovateľskej roboty tak či onak podliehajú zdaňovaniu rovnako ako príjmy bežných občanov i podnikateľov.
Spisovateľ honorár, ktorý väčšinou dostáva od vydavateľa, zdaňuje. Vydavateľ odovzdá rukopis redaktorovi, ktorý svoj honorár takisto zdaní. Od redaktora rukopis putuje ku grafikovi, ktorý text zalomí, ba často navrhne aj vizáž obálky. A svoj honorár zdaní. Od grafika zalomený text putuje k tlačiarovi, ktorý knihu vytlačí a plácu za odvedenú prácu zdaní. Hotová kniha putuje buď rovno do kníhkupectva, alebo do distribučnej siete.
Príjem, malý či veľký, majú z toho všetci: kníhkupec, distribútor i vydavateľ, a musia ho teda aj zdaniť. Tak si, prosím, spočítajte, koľko peňazí prinesie jedna jediná, hoci aj slabo predajná kniha do štátnej kasy.
Spočítajte si, koľkým ľuďom dáva spisovateľ prácu: vydavateľ, redaktor, grafik, tlačiar, kníhkupec. Každý z nich svoje príjmy zdaňuje. Rovnako ako majitelia antikvariátov, kam knihy putujú väčšinou od spisovateľov, a literárni vedci i kultúrni žurnalisti, ktorí za svoju prácu takisto dostávajú zaplatené.
Spisovateľ teda dáva prácu nielen tým, ktorí sa podieľajú na výrobe knihy, ale aj tým, ktorí o nej píšu, nehovoriac o tých, ktorí pasáže z niektorých kníh adaptujú pre potreby rozhlasu, televízie a filmu. K tomu ešte prirátajme výdavky na nové zariadenia (vydavateľ, grafik, tlačiar), z ktorých plynie pre predajcov zisk, ktorý takisto treba zdaniť.
Nejeden spisovateľ sa však okrem tvorby vlastného diela venuje aj písaniu článkov a prekladaniu kníh. Za túto činnosť dostáva honoráre, ktoré sa zdaňujú. Je spisovateľ príživník? Veď do štátnej kasy vďaka daniam všetkých zúčastnených výrobcov a interpretov vracia možno zaujímavejšie sumy ako osemhodinoví zamestnanci.
Kalkulujme ďalej: na Slovensku žije možno vyše tristo spisovateľov. Ak len každý druhý z nich napíše za rok jednu knihu (plus preloží niekoľko kníh a napíše zopár článkov), akáže suma sa cestou daní vracia štátu? A čo autori a autorky bestsellerov – títo vracajú na daniach (prostredníctvom aj tých, ktoré z vysokých ziskov zaplatia zúčastnení výrobcovia) koľko do spoločnej pokladnice? Veď kniha široko obľúbeného spisovateľa vyjde vo vysokom náklade a bude vytlačená na drahšom papieri.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.