Svetlé zajtrajšky penzijného sporenia
Starnutie obyvateľstva a každoročne čoraz väčšie rozpočtové deficity Sociálnej poisťovne sú hrozbou pre udržateľnosť súčasných parametrov výpočtu nových starobných dôchodkov a valorizácie súčasných.
Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, kde dôchodca z penzie nemusí platiť zdravotné odvody, lebo je poistencom štátu. Pritom náklady na zdravotnú starostlivosť seniorov sú oveľa vyššie ako u zamestnancov, ktorí spolu so zamestnávateľmi platia na zdravotných odvodoch až 16 % z hrubej mzdy zamestnanca.
Súkromné penzijné fondy 2. piliera dôchodkového sporenia (DSS) sú čoraz väčšou výzvou pre mladé generácie, ktoré sa nechcú spoliehať na vrtochy politikov, ktorí cez penzie vedia ovplyvňovať verejnú mienku a volebné preferencie. Pri vhodne zvolených fondoch DSS môžu byť ich výnosy z dlhodobého pohľadu vyššie ako predstavuje inflácia. Problémom DSS nie sú ani vysoké poplatky za správu, ani nastavenie toku peňazí do portfólií aktív. Najlepšie výsledky dosahujú indexové penzijné fondy s prevahou akcií.
Problémom je však fázovanie vyplácania dôchodkov, čo zabezpečujú životné poisťovne. Ich produkty v podobe zakúpenia penzijnej renty však pripomínajú skôr pascu na myši. Preto sa nemôžeme čudovať, že každý sporiteľ sa snaží čo najviac prostriedkov získať ihneď po odchode do penzie v hotovosti.
Oblasť dobrovoľného sporenia na penziu v podobe doplnkového dôchodkového sporenia (DDS) v rámci tzv. 3. piliera je jedinou štátom podporovanou formou finančného zabezpečenia pre obdobie staroby. Daňové zvýhodnenie je iba symbolické s maximálnym finančným benefitom daňovej úspory 34,80 eura ročne cez ročné zúčtovanie dane. Týka sa pritom len zmlúv uzavretých od roku 2014, alebo starších zmlúv opatrených dodatkom definujúcim zrušenie tzv. dávkových plánov.
Nevýhodou DDS je tiež zaťaženie daňou z príjmu a zdravotnými odvodmi príspevkov od zamestnávateľov, ktoré mesačne zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov. V ČR sú pritom takéto zamestnanecké benefity oslobodené od daní a odvodov až do výšky cca 2 050 eur ročne.
Negatívom DDS u nás boli vždy extrémne vysoké poplatky účtované správcovskými spoločnosťami a tiež nesprávna stratégia sporiteľov pri výbere fondu, do ktorého peniaze potečú. To však už je minulosťou, keďže poplatky za správu sú ohraničené maximálne 1 % ročne zo spravovaného majetku a poplatky za zhodnotenie majetku maximálne 10 % z dosiahnutých výnosov.
Za poslednú dekádu napriek turbulentným obdobiam vývoja na kapitálových trhoch slovenské fondy preukazujú svoje pevné miesto na trhu. Počet klientov DDS v roku 2026 už predstavuje 1,06 milióna sporiteľov s priemerným mesačným nárastom počtu klientov o 8 000 osôb.
Zaujímavý pohľad na DDS priniesla vedecká štúdia IDEA CERGE-EI v rámci projektu Ekonomického ústavu AV ČR z januára 2026 pod názvom: Klienti penzijných fondov v pasci nízkych výnosov a vysokých poplatkov. Z nej vyplýva, že slovenské indexové penzijné fondy si viedli v uplynulej dekáde oveľa lepšie ako fondy ponúkané sporiteľom v ČR. Analýza dokonca uvádza, že kvôli vysokým nákladom a nízkym výnosom musí český sporiteľ vkladať na svoje konto až 10-krát viac prostriedkov, aby následne po 40 rokoch sporenia dosiahol rovnakú rentu ako sporiteľ v DDS na Slovensku.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 7 mesiacmi | 7
Milión eur do dôchodku
Komentáre
|
|
pred 9 mesiacmi
|
1
Blahobyt slovenských seniorov. Porovnanie so zahraničím
Komentáre
|
|
pred 9 mesiacmi
|
34
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.