Milión eur do dôchodku
Finanční poradcovia majú svoj sprostredkovateľský biznis založený na oprávnenom šírení strachu medzi ľuďmi o zhoršovaní parametrov výpočtu starobných dôchodkov vyplácaných štátom v budúcich dekádach.
Slovensko sa síce môže pochváliť pomerne nízkou nezamestnanosťou, ale postupne sa znižuje počet zamestnancov, ktorí platia povinné dôchodkové poistenie. Do konca roku 2025 nemuseli byť dôchodkovo poistení aj živnostníci a umelci s podpriemernými ročnými príjmami nižšími ako 9 144 eur.
To viedlo k tomu, že veľkej časti z nich sa toto obdobie vôbec nezaráta v budúcnosti do odpracovaných rokov pre účely penzie. Tomu je od roku 2026 koniec, keďže minimálne odvody už budú musieť platiť všetci. Deficit Sociálnej poisťovne to však zníži iba minimálne.
Reklamný slogan s miliónom eur do dôchodku ako prilepšenie k riadnej penzii znie naozaj lákavo. Najmä preto, že ilúzia milionára sa môže týkať širokého okruhu sporiteľov. Základnou podmienkou má byť sporiť si 45 rokov po 147 eur mesačne v ETF fondoch s odhadovaným zhodnotením investícií na úrovni 9 % ročne. Krásne vyzerajúce čísla bohužiaľ majú viacero chybičiek krásy.
Mladí ľudia riešia prvé tri dekády pracovného života prioritne financovanie vlastného bývania formou hypotéky a pokrytie životných nákladov rastúcich rýchlejšie ako údaje o oficiálnej miere inflácie.
Finanční agenti sa vyznačujú v oblasti sprostredkovania sporenia inflačnou slepotou, keďže ich výpočty vôbec nezohľadňujú znehodnocovanie úspor infláciou. Jeden milión eur pri inflácii 4 % ročne bude mať o 45 rokov kúpnu silu dnešných 171 200 eur.
Ak budeme naozaj veľkí optimisti a započítame infláciu 3 % ročne, bolo by to 264 400 eur. V každom prípade je to oveľa menej ako milión eur. Reklama na miliónové sporenie na dôchodok tiež uvádza, že sporiť si treba naozaj 45 rokov, lebo v prípade sporenia iba po dobu 25 rokov sa dá nasporiť len 654-tisíc eur.
Všetky štáty sa čoraz viac zadlžujú, lebo nedokážu svoje výdavky kryť príjmami z vybraných daní a poplatkov. V prípade Slovenska napríklad dlh krajiny narástol od roku 2000 dodnes na štvornásobok (z 21 na 81 miliárd eur).
Pre ich splácanie vlády jednotlivých krajín vždy preferujú diskrétne znehodnocovanie úspor infláciou pri súčasnom udržiavaní nízkych úrokových sadzieb, ktorými sú úročené štátne dlhopisy. Bojazliví sporitelia uprednostňujúci ukladanie svojich finančných rezerv do bánk postupne chudobnejú. Často bez toho, aby si to naozaj uvedomovali.
V dobe diktatúry proletariátu možností na sporenie v porovnaní s dneškom bolo veľmi málo, ale na druhej strane bola aj oveľa nižšia inflácia. Na zachovanie kúpnej sily odložených úspor stačilo mať vkladnú knižku s výpovednou lehotou 4 % ročne alebo pre svoje deti šesťročné prémiové sporenie mladých s výsledným zhodnotením viac ako 5 % ročne.
Najväčší nával sporiteľov v Slovenskej sporiteľni bol vždy v januári, keď bolo možné úroky z vkladných knižiek vybrať v hotovosti.
Dnes peniazom neveria ani samotné centrálne banky, keď nimi vytvárané peniaze menia v čoraz väčšom rozsahu za neúročené zlato alebo namiesto fixne úročených dlhopisov uprednostňujú špekulácie s akciami či kryptomenami.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.