Doma áno, na Slovensku nie?
Slovenský bankový sektor je už roky príkladom paradoxu slovenského sociálneho dialógu.
Ide o odvetvie s vysokou ziskovosťou, s vysokou stabilitou, s nadmieru dobrou kondíciou a silnými zahraničnými vlastníkmi z krajín s rozvinutou tradíciou kolektívneho vyjednávania. Napriek tomu Slovenská banková asociácia (SBA) dlhodobo odmieta viesť kolektívne vyjednávanie na sektorovej úrovni a uzavrieť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Dlhodobé odmietanie sektorovej kolektívnej zmluvy
Odborový zväz bánk a poisťovní opakovane, už roky (posledná kolektívna zmluva skončila v decembri 2017), iniciuje rokovania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Reakcia SBA je však konzistentná, sektorové vyjednávanie nepovažuje za potrebné. V roku 2019 sa dokonca SBA zaskvela tvrdením, že namiesto uzavretia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uprednostnia vydanie memoranda s informáciami, čo všetko sa banky zaväzujú urobiť pre svojich zamestnancov – pričom sa v tomto memorande zaviazali k tomu, čo im už aj tak prikazoval zákon a banky to dlhodobo nedodržiavali.
Vari si slovenskí zamestnanci nezaslúžia rovnaký prístup od zamestnávateľov ako zamestnanci v ich domovských krajinách?
SBA otvorene komunikoval, že bankový sektor „nevidel obojstranné prínosy v možnom uzatvorení vyššej kolektívnej zmluvy“, a preto účelovo rozhodol o zmene právnej formy organizácie a vypustení oprávnenia na kolektívne vyjednávanie zo svojich stanov. Nejde teda o spor o konkrétny obsah zmluvy, ale o odmietnutie samotného princípu sektorového sociálneho dialógu.
Obchádzanie zákonnej povinnosti
Situácia má aj systémový rozmer. V minulosti sa SBA opierala o argument, že ako záujmové združenie právnických osôb nie je subjektom oprávneným uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. SBA je pritom členskou organizáciou Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorá sa zúčastňuje sociálneho dialógu na úrovni tripartity a je aj členom Európskej bankovej federácie (EBF), ktorá vedie európsky sociálny dialóg.
Novela zákona z roku 2024 o kolektívnom vyjednávaní však túto situáciu s účinnosťou od roku 2025 zmenila a explicitne určila, že aj takéto združenia ako SBA, budú povinné kolektívne vyjednávať. Napriek tomu SBA vo svojej aktuálnej reakcii z januára 2026 (rovnako ako v máji 2025) uvádza, že „nie je oprávnená viesť kolektívne vyjednávanie v mene bankového sektora“ a z tohto dôvodu sa „rozhodla nerealizovať bipartitný sociálny dialóg s cieľom uzavretia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“.
Hoci SBA sa ako členská organizácia RÚZ a EBF podieľa na sociálnom dialógu na národnej aj európskej úrovni, doma, v bankovom sektore na Slovensku, sa tvári, že nie je subjektom kolektívneho vyjednávania, pritom jej to prikazuje zákon. Na európskej úrovni EBF spolu s odborovou organizáciou UNI Global Union Europa Finance, ktorej členom je náš Odborový zväz bánk a poisťovní, prijali spoločné deklarácie, napríklad o pracovných aspektoch umelej inteligencie, o telepráci a naposledy napríklad aj o prevencii násilia a obťažovania na pracovisku. Tie sa však zatiaľ v slovenskom bankovom sektore neimplementovali.
Rovnako je na európskej úrovni medzi odbormi a zamestnávateľskými organizáciami dohodnuté, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie je dôležitou súčasťou vzájomných vzťahov a treba ho posilňovať a rozširovať.
Osobitne zarážajúci je práve tento medzinárodný kontext. Najväčšie banky pôsobiace na Slovensku sú súčasťou skupín z krajín, kde sektorové kolektívne vyjednávanie patrí k neodmysliteľnému štandardu. Vari si slovenskí zamestnanci nezaslúžia rovnaký prístup od zamestnávateľov ako zamestnanci v ich domovských krajinách?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 8 mesiacmi | 7
Koľko dní v roku budú ešte ženy pracovať „zadarmo“?
Komentáre
|
|
pred 11 mesiacmi
|
8
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.