Budúcnosť je v jadre, Slovensko a Česko chcú spolupracovať
V súvislosti s riešením energetickej situácie v Európe sa začína hovoriť o jadrovej renesancii, európska a globálna energetika sa prikláňa k nízkoemisným zdrojom a energetickej bezpečnosti.
V roku 2023 sa v Paríži sformovala jadrová aliancia, ktorá zahŕňa asi 16 štátov, je medzi nimi aj Slovensko, ďalej Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Fínsko, ale tiež Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Francúzsko, Litva, Holandsko, Rumunsko a Slovinsko.
Štáty sa dohodli na spolupráci v celom dodávateľskom reťazci, chcú podporovať inovácie a urýchliť nasadenie malých modulárnych reaktorov (SMR). Európska komisia vo februári 2024 oficiálne spustila aj priemyselnú alianciu, ktorej cieľom je zjednodušiť certifikáciu a financovanie týchto nových technológií.
Úvahy o jadrovej renesancii dnes súvisia s energetickou krízou po invázii na Ukrajinu, do popredia sa dostáva potreba stabilných bezemisných zdrojov a snaha o zníženie závislosti od fosílnych palív. Slovensko, aspoň v niečom, je považované za lídra v oblasti jadrovej energetiky. Po spustení štvrtého bloku v Mochovciach bude podiel jadra na výrobe elektriny predstavovať až 80 %.
Podľa Európskej komisie do roku 2050 bude potrebné do jadrovej energetiky investovať až 240 miliárd eur – rozvoj v tejto oblasti teda zdržujú vysoké investičné náklady, dlhé povoľovacie procesy a extrémny nedostatok kvalifikovaných odborníkov v tomto sektore.
Keď nedávno navštívil Bratislavu český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček, začalo sa hovoriť o vzniku novej aliancie. Minister sa vyjadril, že okrem prepravy ropy či plynu z jednej či druhej strany by sa spolupráca s našimi susedmi mohla pretaviť aj do spoločnej „nukleárnej budúcnosti". Slovensko tu má pred Českom výrazný náskok, no z užšej spolupráce by mohli vyťažiť obe krajiny. Najvyšší čas začať spolupracovať.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.