Zamotané rokovania o Ukrajine
Vojna na Ukrajine vstupuje už do piateho roku. Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou až teraz nadobudli vážny charakter. Delegácie sú zložené prevažne z expertov. Podrobnosti o rozhovoroch sa stále nezverejňujú.
V predchádzajúcich kolách to bolo celkom inak. USA viedli samostatné rokovania so zástupcami Ruska a Ukrajiny. Predstavitelia európskych štátov sa snažili ovplyvniť diskusie a predpoklady rokovaní. Výsledkom bola séria navrhovaných rámcov pre dohody – niekedy s 28 bodmi, inokedy s dvadsiatimi, niekedy bližšie k ruským, inokedy k ukrajinským pozíciám.
Toto kolísanie bolo do značnej miery dôsledkom dvoch odlišných línií v administratíve USA. Jedna línia, ktorú reprezentuje Trumpov poradca Steve Witkoff, sa snaží o rýchlu dohodu, ktorá by odstránila bremeno vojny a nadviazala užšiu spoluprácu s Moskvou. V tejto línii sa za prioritu zahraničnej politiky považuje Čína. Spoločné záujmy s Ruskom sa prejavujú v podpore ropy a plynu v medzinárodnom energetickom mixe. Druhá línia je bližšie k tradičnému, protiruskému postoju a reprezentuje ju minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.
Dominancia jastrabov v EÚ
Európske mocnosti (alebo EÚ) do rokovaní priamo zapojené nie sú, ale chceli by byť. Je zarážajúce, že tón udáva „koalícia ochotných“, sústredená okolo dvoch členov EÚ, Nemecka a Francúzska, ako aj Veľkej Británie, a nie samotná EÚ. V debate o pôvodnom 28-bodovom pláne USA tieto európske krajiny predložili požiadavky týkajúce sa členstva Ukrajiny v NATO, obmedzenia počtu ukrajinských vojakov a ďalšie otázky, ktoré boli pre Rusko jednoznačne neprijateľné. Jednoducho povedané, išlo o obštrukciu. Európska „koalícia ochotných“ sa viac snaží o spojenectvo s transatlantickými silami v rámci Trumpovej administratívy.
Ruská stratégia sa podobá vojnám, ktoré vedú USA a ich západoeurópski spojenci proti im nežiaducim režimom na Blízkom východe: cieľ je zničiť krajinu, v tomto prípade Ukrajinu, ako nezávislého medzinárodného aktéra podkopaním jej infraštruktúry a ekonomických základov.
Členské štáty EÚ nie sú vo svojom postoji jednotné. Dominantnými silami sú jastrabi okolo predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá je transatlanticky orientovaná a úzko prepojená s vojenskopriemyselným komplexom z čias, keď pôsobila ako nemecká ministerka obrany, vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová, známa svojím extrémne protiruským postojom, a zástancovia tvrdej línie z členských štátov. Dokola podporujú ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny a eskaláciu sankčnej politiky, hoci najmä tá druhá nepriniesla očakávané výsledky.
Dominantný tábor jastrabov neponúka žiadne realistické návrhy na rokovacie riešenie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce priamu komunikačnú linku s Vladimirom Putinom. Jeho iniciatíva našla podporu aj v Taliansku a vo Fínsku, ale nemecký kancelár Friedrich Merz sa postavil proti. Maďarská vláda síce rokuje s Ruskom – ale v rámci EÚ je izolovaná. Dokonca aj opatrne proaktívne a konštruktívne iniciatívy sú (aspoň zatiaľ) na úrovni EÚ blokované. Podľa slovinského sociológa Tomaža Mastnaka vedúce elity na Západe „vyslovene odmietajú mier“.
Vojnové stratégie, ekonomika a rokovania
Medzinárodná situácia nie je obzvlášť priaznivá pre rokovanie. Rusko a Ukrajina majú veľmi odlišné postoje. Ukrajinská vláda chce rýchle prímerie, nie však definitívne riešenie. Ruská vláda si, naopak, želá komplexnú dohodu. Rusko verí, že má nad Ukrajinou vojenskú a ekonomickú výhodu. Hoci ruské jednotky na fronte postupujú len pomaly, ťažké vojenské údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru krajinu sústavne ekonomicky oslabujú.
Ruská stratégia sa podobá vojnám, ktoré vedú USA a ich západoeurópski spojenci proti im nežiaducim režimom na Blízkom východe: cieľ je zničiť Ukrajinu ako nezávislého medzinárodného aktéra podkopaním jej infraštruktúry a ekonomických základov. V tomto smere je čas na strane Ruska. Hoci vojna a rozsiahle budovanie armády stoja značné zdroje aj v Rusku, je ich oveľa menej ako na Ukrajine. Z budovania armády a zo zvýšenej produkcie zbraní profitujú relatívne veľké časti obyvateľstva.
Dominantný tábor jastrabov neponúka žiadne realistické návrhy na rokovacie riešenie. Podľa slovinského sociológa Tomaža Mastnaka vedúce elity na Západe „vyslovene odmietajú mier“.
Napriek malému zacieleniu západné sankcie oslabujú ruskú ekonomiku. V medzinárodnej politike Rusko za svoju vojnu proti Ukrajine platí značnú cenu – ruský vplyv klesol v postsovietskom priestore aj na celom svete. Aj ruská vláda musí zohľadniť rastúcu únavu z vojny. Pravicové nacionalistické noviny začínajú pripravovať „vlastenecké“ vrstvy na rokovacie riešenie, ktoré nespĺňa ich maximálne očakávania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zrejme uchyľuje k taktike zdržiavania – možno preto, lebo to prospieva jeho moci. Voľby na Ukrajine sa môžu konať až po skončení bojov. A na Ukrajine existujú aj isté náznaky zmeny pozícií.
Hlavné sporné body v rokovaniach
S rastúcou konkurenciou o sféry vplyvu v postsovietskom priestore medzi Ruskom a západnými krajinami Rusko od roku 2014 a potom od roku 2022 zintenzívnilo územné požiadavky voči Ukrajine. Zdá sa, že ruská vláda si naďalej nárokuje celý región Donbasu vrátane oblastí, ktoré nie sú kontrolované ruskými vojskami. Sú to ďalekosiahle požiadavky. Lenže medzinárodné právne tabu proti použitiu sily na zmenu hraníc však NATO v Európe, žiaľ, prelomilo už dávno svojím snažením o nezávislosť Kosova.
Druhá oblasť konfliktu sa týka neutrality Ukrajiny, prítomnosti zahraničných vojsk a maximálnych limitov pre ukrajinskú armádu. Niektoré západoeurópske krajiny by v prípade prímeria chceli na Ukrajine umiestniť vojská. Pre ruskú stranu je to – ako forma údajnej bezpečnostnej záruky – sotva prijateľné. Prezident USA Donald Trump prišiel s myšlienkou urýchleného vstupu Ukrajiny do EÚ, čo má byť bezpečnostná záruka. Mohlo by to pôsobiť ako katalyzátor rozpadu EÚ. Preto nemecký kancelár Friedrich Merz myšlienku rýchleho vstupu odmietol a nesúhlasili ani iné krajiny EÚ. Najpravdepodobnejším riešením na vytvorenie skutočne pevných mierových podmienok by bol komplexný európsky bezpečnostný poriadok, ktorý by zahŕňal aj Rusko. Všetky zúčastnené strany sú však v súčasnosti od dosiahnutia tohto cieľa ďaleko.
Proces rokovaní o skončení vojny pôsobí rovnako chaoticky ako globálna situácia. Mnoho priamo aj nepriamo zapojených aktérov nájdenie riešenia vedome sťažuje.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.