Front sa nehýbe, Rusko sa uspokojí s tým, čo má, tvrdí expert. Ako sa vojna na Ukrajine zmenila za štyri roky?
Stav konfliktu na Ukrajine podľa Zdeňka Petráša z Univerzity obrany naznačuje, že Rusko sa uspokojí s tým, čo doteraz dosiahlo. Podoba konfliktu, ktorú v súčasnosti sledujeme, je podľa neho udržiavacia, nie opotrebovávacia. Petráš to uviedol pre agentúru ČTK v rozhovore, v ktorom zhodnotil štyri roky konfliktu na Ukrajine.
Štyri roky vojny. Pohľady na Kyjev
Čoskoro si Ukrajina pripomenie štvrté výročie vojny s Ruskom (24. 2.). Pozrite si hlavné mesto Kyjev v týchto dňoch.
Úvodnú fázu na jar a na jeseň 2022 by sa podľa Petráša dalo s nadsadením označiť za „čudnú vojnu“. Ruská armáda začala 24. februára 2022 operáciu smerom na Kyjev a ďalšie strategické oblasti s cieľom vojensky ochromiť Ukrajinu a paralyzovať jej vedenie. Zároveň však porušila základné operačné princípy. Spočiatku mohol postup pôsobiť ako snaha o novátorský spôsob vedenia vojny, podobne ako nemecký útok na Francúzsko na jar 1940. Postupne sa však viac podobal na intervencie vojsk Varšavskej zmluvy v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v roku 1968. Rusko navyše nezískalo vzdušnú prevahu, čo výrazne ovplyvnilo ďalší priebeh konfliktu.
Napriek tomu v lete 2022 dosiahlo Rusko podľa Petráša pomerne dôležité územné zisky a držalo aj ofenzívnu operačnú iniciatívu. „O to prekvapujúcejšie bolo, že ruské jednotky po tom, čo dosiahli hranice Luhanskej a Doneckej oblasti, paradoxne nepokračovali v úspešnej ofenzívnej činnosti, ale naopak pristúpili k takzvanej operačnej prestávke,“ uviedol Petráš.
Nové ukrajinské drony vymazali sklady Iskanderov a riadiace centrá Rubikonu
Ukrajinské drony FP-2 zaútočili na nepriateľskú infraštruktúru na Kryme a v Záporožskej oblasti.
V tej chvíli ruská armáda stratila operačné tempo a už nedokázala nadviazať na patričnú ofenzívnu iniciatívu, ktorá by umožnila posunúť frontovú líniu do hĺbky ukrajinského územia. V dôsledku toho dokázala Ukrajina do konca roka 2022 získať späť viac ako 12 000 kilometrov štvorcových územia v Charkovskej oblasti na východe krajiny a územia v oblasti Chersonu, čím zatlačila ruské jednotky za ľavý breh Dnepra. Odvtedy sa podľa Petráša frontová línia v rámci celej krajiny zmenila relatívne málo.
Dôležitú úlohu vo vývoji konfliktu zohrala podľa neho aj protiofenzíva, ktorú ukrajinská armáda začala začiatkom leta 2023. „Bohužiaľ, tá hneď v úvode stratila svoju dynamiku, a to jednak v dôsledku silných ruských obranných línií vybudovaných predovšetkým v južnej časti frontovej línie, ale aj v dôsledku slabej koncentrácie síl a schopnosti viesť dôraznú ofenzívnu činnosť v predpokladaných smeroch,“ poukázal Petráš.
Ukrajinská F-16 proti Šáhidu: unikátny zostrel, aký sa len zriedka podarí zachytiť na video
Je to minimálne druhýkrát, čo sa podarilo zachytiť takýto zostrel na video.
Ukrajinská invázia na územie Ruska v auguste 2024 sa potom podľa Petráša zdala byť spočiatku zlomovým okamihom vojny. Cieľom Ukrajiny bolo zmierniť tlak na juhu a východe tým, že preniesla boje na ruské územie a prinútila Moskvu stiahnuť časť síl z frontu. „Kyjev si uvedomoval, že v pozičnej vojne proti silnejšiemu Rusku nemá dlhodobo šancu, a preto sa vracal k manévrovému spôsobu boja,“ uviedol expert.
Z vojenského hľadiska však podľa neho išlo skôr o dočasný taktický úspech s neistou udržateľnosťou. Otvorenie nového frontu navyše zaťažovalo aj obmedzené ukrajinské zdroje, čo v konečnom dôsledku viedlo k ďalším operačným komplikáciám v centrálnej a východnej časti frontovej línie.
Súčasný stav konfliktu potom podľa Petráša naznačuje, že Rusko sa z hľadiska okupovaného a vojensky kontrolovaného územia uspokojí s tým, čo dosiahlo. Podoba konfliktu, ktorú teraz sledujeme, je podľa neho udržiavacia, a nie opotrebovávacia vojna, ako sa podoba bojov niekedy podľa neho mylne interpretuje.
„O tom svedčia aj pomerne frekventované raketové a dronové útoky na kľúčovú ukrajinskú energetickú infraštruktúru a civilné objekty. Ich cieľom nie je vytvoriť operačne výhodné podmienky pre ďalší postup ruských jednotiek do hĺbky ukrajinského územia, ale podryť morálku ukrajinského obyvateľstva a jeho ochotu ďalej pokračovať vo vojne,“ uzavrel Petráš.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.