K moci sa vo svete derú noví oligarchovia. Aký bude svet pod ich panstvom?
Tri dni po hlasovaní o odchode Veľkej Británie z EÚ, napísal Jeffrey Epstein nadšenú správu technologickému investorovi Petrovi Thielovi: „Brexit je len začiatok.“ „Čoho?“ pýta sa Thiel. „Návratu k tribalizmu, kontra globalizmu, úžasné nové aliancie,“ odpovedá Epstein. Bola to jeden z 2 710 odkazov, ktoré si títo páni vymenili.
Čo ich spájalo, nebol fakt, že dievčatá v detskom veku boli ich úchylná slabosť, ale hlboký odpor k demokracii a jej pravidlám, akokoľvek nedokonalým. Pôvodne ich spojili investície a snaha vyhnúť sa daňovým povinnostiam. Rýchlo však zistili, že zdieľajú nadšenie pre svet, kde sa ľudia ich kohorty vymania z pravidiel, platných pre „dolných osem miliárd“. Aj v tomto ich spájala záľuba v ostrovných jurisdikciách mimo štátnej kontroly.
Epstein v dokumente Steva Bannona z roku 2019 označil demokratických politikov za „neschopákov“. Aby zavládla „stabilita a konzistentnosť“ musí sa moc vrátiť do rúk biznismenov.
Korporátny fašizmus, ako snaha o náhradu reprezentatívnej demokracie systémom autoritárskej vlády korporátnej moci, je zdieľanou misiou dnešnej technooligarchie. Thiel už v roku 2009 otvorene deklaroval svoju nedôveru v to, že sloboda a demokracia sú zlučiteľné. Ešte jasnejšie svoje presvedčenie sformuloval v skoršej eseji, kde zdôrazňoval, že elita musí skrývať svoje zámery pred masami, ktoré by nemali zistiť plány prirodzených lídrov. Medzinárodné inštitúcie pokladá doslova za antikrista.
Technofašizmus ako koncept prepojenia technologickej korporátnej moci so štátnym aparátom dorazil do širšieho diskurzu až s nástupom technooligarchie do prvého radu po inaugurácii súčasného prezidenta USA.
Už pred 25 rokmi ho však predpovedala prispievateľka magazínu Wired Paulina Borsooková v knihe Kybersebectvo. Opísala v nej filozofiu extrémneho individualizmu technologických pionierov 90. rokov. Bolo to ešte v ére eufórie z nástupu internetu ako nástroja plurality a kreativity. Tú onedlho nahradila fáza totálnej komercionalizácie on-line sveta reklamným modelom, ktorý zomlel aj také giganty ako pôvodne reklamou opovrhujúcich tvorcov Google alebo pôvodne neziskový OpenAI, ktorý už v USA testuje reklamu vo svojich chatbotoch.
Dnes je technooligarchia súčasťou politickej moci nielen jej priamym financovaním, ale ako dôsledok vlastníctva infraštruktúry, na ktorej funguje moderná spoločnosť. Vďaka tomu jej môže vtláčať podobu, ktorá vyhovuje jej záujmom. Idealistické predstavy o rovnosti ľudí v právach a povinnostiach v nich nefigurujú ani náhodou. Naopak, technooligarchia dnes investuje obrovské peniaze do infraštruktúry postdemokracie. A úspešne sa infiltruje do oblastí, ktoré boli výsostnou doménou štátnej suverenity – vnútornej bezpečnosti a obrany. Cez cloudy, AI, financie, drony a satelity.
Ako opisuje ekonómka Francesca Briaová na základe dátovej štúdie mapujúcej 250 aktérov, tisíce prepojení a finančné toky v hodnote 45 miliárd dolárov: „Tí, ktorí sa ešte nedávno snažili vymaniť spod autority štátov vytváraním autonómnych národov uprostred oceánov, dnes zastávajú najvyššie vládne funkcie. Keď zlyhali pri budovaní paralelných inštitúcií, našli účinnejšie riešenie: stať sa samotnou štátnou infraštruktúrou.“ Ďalší z dôvodov, prečo brať zápas o európsku suverenitu naozaj vážne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 8 mesiacmi | 2
Počuli ste už o kultúrnom kapitalizme a viete, čo je dnes nová sociálna mantra?
Komentáre
|
|
pred 9 mesiacmi
|
1
Talarico for president. Nová hviezda americkej politiky
Komentáre
|
|
pred 8 mesiacmi
|
1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.