Talarico for president. Nová hviezda americkej politiky
Dňa 4. apríla 1968 predstúpil prezidentský kandidát Robert F. Kennedy v americkom Indianapolise pred svojich stúpencov so smutnou správou. V ten deň bol zastrelený vodca hnutia za občianske práva Martin Luther King. Kennedy vystúpil napriek varovaniu polície, ktorá sa v južanskom meste obávala násilia.
Napokon bol Indianapolis jediným veľkým mestom USA s výraznou afroamerickou komunitou bez väčších nepokojov. V histórii sa traduje, že tak bolo vďaka sugestívnemu apelu Kennedyho na zmierenie: „Nepotrebujeme rozdeľovanie, nenávisť a bezprávie, ale lásku, múdrosť, vzájomný súcit a vôľu po spravodlivosti pre trpiacich, či sú bieli, alebo čierni.“ O dva mesiace sám podľahol streľbe atentátnika.
Apely na empatiu a porozumenie pôsobia v politickej (ne)kultúre roku 2026 ako dokonalá naivita. Pre dnešnú dobu sa ale ako čoraz viac potrebná ukazuje iná filozofia velikánov ako King, Gándhí, Mandela a stoviek ďalších: filozofia nenásilného odporu.
Po otrasných záberoch z Minneapolisu videli mnohí USA na pokraji občianskej vojny. Násilné strety s komandami Imigračného a colného úradu (ICE) by však boli posledným, čo odporcovia Bieleho domu potrebovali. Eskalácia násilia by mohla v krajnom prípade slúžiť až ako zámienka pre suspendovanie novembrových volieb. Nateraz úspešný občiansky odpor z Minneapolisu a ďalších miest potvrdzuje historickú skúsenosť. Štúdia Kolumbijskej univerzity, mapujúca viac ako 300 hnutí odporu medzi rokmi 1900 až 2006, preukázala, že nenásilné kampane boli o polovicu úspešnejšie ako násilný odpor.
Nenásilným, ale masovým odporom dostala v týchto týždňoch americká verejnosť Biely dom do hlbokej defenzívy. Donald Trump je prezidentom USA aj preto, lebo ako málokto na svete rozumie sile a emócii televízneho obrazu. Hneď po vražde Alexa Prettiho vládnymi jednotkami vedel, že jej otrasné zábery rozchodí len ťažko.
Ťaženie ICE je až také politicky „úspešné“, že obrátilo jeho bezkonkurenčne najsilnejšiu tému, migráciu, na politické riziko. A jeho popularitu zráža na čoraz hlbšie historické minimá. Jesenné voľby kongresu sa tak obracajú na možný republikánsky výprask. Naznačilo to už šokujúce víťazstvo demokratov v doplňujúcich voľbách v Texase.
A v srdci amerického konzervativizmu dnes pôsobí aj politik, ktorý v súčasnom politickom marazme pôsobí ako zjavenie. Alebo ako spojenie Roberta F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga. 36-ročný bývalý učiteľ, študent teológie James Talarico, ľavicový demokrat v zastupiteľstve Texasu, vedený pôvodným, ľavicovo-rebelantským učením Ježiša Krista, považuje kresťanský nacionalizmus a čoraz užšie prepájanie štátnej moci s cirkvou za škodlivé pre vieru aj spoločnosť, svojim ideovým a politickým oponentom však prejavuje rešpekt, na pomery dnešnej politickej kultúry nevídaný.
Už dnes je Talarico stúpajúcou hviezdou. Najvplyvnejší podcaster USA Joe Rogan vtipkuje, že by mal kandidovať za prezidenta. „Potrebujeme niekoho, kto je skutočne dobrým človekom,“ povedal Rogan. Ak by v novembri získal texaské kreslo v Senáte, bol by to politický zázrak. A malý dôkaz, že unikátna schopnosť demokracie, vracať kyvadlo z jedného extrému, v tomto prípade extrémnej polarizácie a oligarchizácie, do druhého „extrému“, politiky porozumenia a pomoci bežným ľuďom, stále funguje.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.