Kto sa bojí bitcoinu?

Ako sa začala revolúcia

A práve na popole tohto skrachovaného finančného systému Satoshi Nakamoto publikoval White Paper, dokument, v ktorom predstavil svetu protokol bitcoin. V tomto krátkom osemstranovom dokumente jasne a synteticky zhrnul princípy fungovania a filozofiu celého tohto dosiaľ neprekonateľného systému. Dňa 3. januára 2009 sa uskutočnila prvá bitcoinová transakcia, takzvaný genesis block, v ktorom Satoshi Nakamoto zanechal svojím nasledovníkom odkaz a zmizol.

Inými slovami, Nakamoto spojil tie najdokonalejšie dosiaľ existujúce technológie, akými sú blockchain, peer-to-peer, proof of work a kryptografiu a vytvoril revolučný protokol bitcoin, ktorý sa stal alternatívou k dovtedy jedinému existujúcemu finančnému systému – systému kolúzie impotentných štátov s prehnitým bankovým mechanizmom.

O tom, že tento pán či skupinka ľudí pod pseudonymom Satoshi Nakamoto netrpel či netrpeli delíriom protagonizmu či grandióznymi bludmi vodcu, svedčí aj fakt, že napriek tomu, že bitcoin sa stal celosvetovo používaným systémom výmeny hodnôt a informácií, jeho či ich identita dodnes nie je nikomu známa.

V čom spočíva genialita bitcoinu

Genialita bitcoinového protokolu spočíva v tom, že napriek svojej krištáľovo čistej transparentnosti (zaručenej vďaka blockchainu), každá transakcia je verejná a čitateľná. Bitcoin je mimoriadne potentným a konkrétnym nástrojom ochrany súkromia a digitálnej bezpečnosti.

Napriek tomu, že je to pre mnohých abstraktná a zbytočná téma, prinúťme sa na chvíľu zamyslieť nad tým, čo ten blockchain vlastne je. Ukáže sa to veľmi účinné a kľúčové v momente, keď sa posunieme k bitcoinu. Blockchain je pravdepodobne najinovatívnejším technologickým riešením posledných rokov, ktoré umožňuje nespočetné a (zatiaľ) neprebádané praktické využitie. Nielenže je základom fungovania všetkých kryptomien, ktoré sú v súčasnosti v obehu, ale jeho využitie je celoplošné – v energetike, zdravotníctve, telekomunikáciách, vo finančnom systéme, v tajných službách – a mohli by sme takto pokračovať donekonečna.

Skutočnou hrozbou nie je bitcoin, ale normalizácia predstavy, že technológia je popudom k trestným činom. Pritom práve táto odhaľuje veľmi zaujímavé, ba až bizarné aspekty nášho života.

V skutočnosti nejde o nič iné, ako o distribuovanú a decentralizovanú (vidia a majú ju k dispozícii všetky uzly systému) účtovnú knihu, v ktorej sa všetky transakcie zaznamenávajú v reťazci „blokov“ spojených chronologicky za sebou. Táto kniha sa vyznačuje transparentnosťou a nemennosťou. Majme teda stále na pamäti, že všetky záznamy vpísané v blockchaine ostanú navždy nemenné, nie je ich možné meniť (a teda sfalšovať či vymazať). A keďže ide o decentralizovaný systém, všetky údaje majú všetci účastníci k dispozícii a môžu ich čítať. A navyše, všetky tieto informácie sú chránené kryptografiou (a teda poskytujú istú formu anonymity) napriek tomu, že ich vidí celý svet!

Nejde len o peniaz

Skvelé, nie? A bitcoin „fičí“ práve na tomto systéme. Je nepopierateľné, že bitcoin a iné digitálne meny ponúkajú – pri ich používaní – nižšie transakčné náklady ako tradičné platobné služby, bezpečnosť je zaručená kryptografiou bez akéhokoľvek druhu konkrétnej investície a absencia tretích strán z neho robí geniálny nástroj alternatívy k čomukoľvek, nielen k peniazom.

A čo je vlastne bitcoin? Je to mena? Investičný nástroj? Hmotná vec? Nehmotná vec? Právo? Dáta? Boli predložené rôzne rekonštrukčné hypotézy. Sú takí, ktorí zastávajú názor, že bitcoiny by sa mali zaradiť do kontextu zákonných platidiel alebo byť považované na nehmotnú vec či investičný nástroj.

V snahe právne uchopiť bitcoin a dať mu právnu definíciu (je to polyedrický fenomén, každý v ňom vidí to, čo chce alebo vie) sa zákonodarcovia rozhodli nechať tento problém stranou a zaradili ho medzi kryptoaktíva. Jeho legálna definícia však neexistuje.

Páchateľ alebo detektív?

Nechajme preto bokom definíciu tohto fenoménu a vráťme sa späť k jeho DNA – k jeho stavebným prvkom. A ak si vyššie uvádzané atribúty aplikujeme na realitu, tak zistíme, že bitcoin nie je „páchateľom“, ale „detektívom“. A ešte akým! Stopy sa končia tam, kde sa končí blockchain. Inými slovami, poviem to úplne zjednodušene: ak si chcete za bitcoiny kúpiť auto, tak bitcoin je svedkom tohto obchodu. Ak si chcete kúpiť drogu v ružovom odtieni s trblietavými náramkami, tak aj toto zaznamená. A všetko si navždy a nevymazateľne poznačí a predostrie pred oči všetkým. Tým, ktorí chcú vidieť.

Skutočnou hrozbou nie je bitcoin, ale normalizácia predstavy, že technológia je popudom k trestným činom. Pritom práve táto odhaľuje veľmi zaujímavé, ba až bizarné aspekty nášho života.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.