Trump, bitcoin a dolár. Končí hegemónia dolára?

S ponukou BTC obmedzenou na 21 miliónov chce administratíva, aby si Spojené štáty zabezpečili výhodu prvého ťahu ako hlavný držiteľ vznikajúceho uchovávateľa hodnoty. No keďže je nepravdepodobné, že zabavené BTC samotné môžu dosiahnuť požadovaný rozsah, USA ich môžu tiež kúpiť na otvorenom trhu.

Na bitcoin stavujú viacerí

USA nie sú v tejto iniciatíve osamotené. Vlády na celom svete čoraz viac zvažujú BTC ako rezervné aktívum. V Brazílii kongresman Eros Biondini predložil návrh, aby centrálna banka musela akumulovať BTC, kým nebude predstavovať 5 % rezerv krajiny. Medzitým sa Bhután stal jedným z najväčších držiteľov BTC na svete, pričom jeho mesto Gelephu Mindfulness City drží kryptomenu ako strategickú rezervu. Prezident Salvadoru Nayib Bukele pokračuje v nákupe BTC ako strategickej rezervy a zákonodarcovia v Hongkongu predložili návrh na pridanie BTC do oficiálnych rezerv mestského štátu. Povráva sa, že Čína buduje rezervu BTC tajným spôsobom. A nedávna švajčiarska populárna iniciatíva má za cieľ požadovať, aby Švajčiarska národná banka (SNB) zahrnula BTC do svojich držieb, aj keď prezident SNB Martin Schlegel túto myšlienku odmieta s odvolaním sa na obavy z volatility, likvidity a bezpečnosti kryptomeny.

Rozhodnutie americkej vlády pripojiť sa na stranu tých, ktorí chcú diverzifikovať menové rezervy, však vyvoláva vážne pochybnosti o budúcnosti hegemónie amerického dolára. Ak sa viac krajín alebo inštitúcií rozhodne držať BTC namiesto dolárov, globálny dopyt po dolárových rezervách by sa mohol dlhodobo znížiť.

Legalizácia konkurenčného uchovávateľa hodnoty môže otriasť dôverou v dolár, čím sa naruší status americkej globálnej rezervnej meny a oslabia sa aj s tým spojené výhody, ktoré poskytuje.

Legalizácia konkurenčného uchovávateľa hodnoty môže otriasť dôverou v dolár, čím sa naruší status americkej globálnej rezervnej meny a oslabia sa aj s tým spojené výhody, ktoré poskytuje. Bez silného medzinárodného dopytu po dolári by USA mohli v konečnom dôsledku stratiť svoje „prehnané privilégium“ tlačiť peniaze a požičiavať si za nízke úrokové sadzby. Schválenie BTC pri obrane nadvlády dolára si teda vyžaduje krehkú rovnováhu.

Akú úlohu hrá colná vojna

Popri bitcoinovej politike Trumpova administratíva zásadne pretvára aj obchodnú politiku USA. Uvalila 25 % clá na kanadský a mexický dovoz; zvýšené clá na čínsky tovar (celkové priemerné clo USA voči tejto krajine na 39 %); a Trump pohrozil podobnými opatreniami voči európskemu poľnohospodárstvu. Tieto politiky už vyvolali turbulencie na trhu – zhoršované opakovanými odkladmi a úpravami – a vyvolali odvetné opatrenia.

Kanada a Mexiko sa veľmi spoliehajú na obchod s USA, ale clá znížia export oboch krajín a tým aj prílev dolárov, čím oslabia ich meny. Na rozdiel od nich má Čína oveľa diverzifikovanejšiu štruktúru exportu a kontrolovaný menový režim jej umožňuje zmierniť účinky amerických ciel a podporovať domáci jüan. Navyše, USA sa silno spoliehajú na komponenty z Číny, no clá zvýšia výrobné náklady v USA, spotrebiteľské ceny a infláciu a narušia príťažlivosť dolára.

Okrem zníženia dopytu po amerických tovaroch a dolároch potrebných na ich nákup je Trumpova politika nepredvídateľná, čím znížila dôveru v americkú ekonomiku a trhy. Jeho hrozby už nútia EÚ, aby zvážila väčšiu menovú diverzifikáciu a hľadala alternatívne trhy. Keďže klesá počet investorov, ktorí držia aktíva denominované v dolároch, dolár sa začal oslabovať.

Koniec dominancie dolára?

Môžu USA skutočne prijať BTC ako strategickú rezervu a vykonávať ostrú obchodnú politiku bez toho, aby ohrozili globálne postavenie dolára? Krajiny bežne držia okrem dolára viaceré rezervné aktíva – eurá, jeny, libry alebo zlato. Jedinečná, decentralizovaná štruktúra a obmedzená ponuka bitcoinu ho však odlišuje od týchto tradičných rezervných aktív. Jeho formálnym schválením by USA mohli neúmyselne urýchliť globálny odklon od dolárových rezerv.

Zdá sa, že Trump a jeho tím stavujú na to, že nastúpia iné sily kvôli veľkej závislosti cudzincov od americkej ekonomiky. Predpokladajú, že zahraniční výrobcovia budú akceptovať nižšie ceny, aby zostali konkurencieschopní, alebo že zahraničné meny budú znehodnocovať, aby kompenzovali účinky amerických ciel, čím sa bremeno presunie skôr na cudzincov, ako na amerických spotrebiteľov a výrobcov.

Táto úvaha vychádza z tzv. „dohody z Mar-a-Lago“: stratégiou Trumpovej administratívy, ktorá využíva represívne clá na oslabenie dolára, zníženie nákladov na pôžičky v USA a podporu výroby – to všetko pri zachovaní globálnej dominancie dolára. Na rozdiel od dohôd „Plaza Accord“ alebo „Louvre Accord“, v ktorých sa hlavné ekonomiky dohodli na koordinácii výmenných kurzov, USA nútia svojich hlavných obchodných partnerov a zahraničné centrálne banky, aby oslabili svoje meny voči doláru, čo v konečnom dôsledku uprednostňuje americké ekonomické záujmy. Ak však títo ekonomickí partneri odmietnu spolupracovať, plán by sa mohol rozpadnúť a všetky ciele dohody by sa mohli vykoľajiť.

Veľká časť tejto stratégie pochádza ešte z dokumentu z novembra 2024 navrhnutého predsedom Trumpovej rady ekonomických poradcov Stephenom Miranom, ktorý navrhol, aby USA zaviedli clá rozvážnym spôsobom. To znamená, aby sa vyberali príjmy z dovozných ciel do tej miery, aby nevyvolali neúmerný nárast spotrebiteľských cien. Podľa dokumentu by americká vláda uvalila clá na dovoz z krajín, ktoré výrazne profitujú z rezervného statusu amerického dolára, čím by zachytila časť ekonomických ziskov, ktoré údajne plynú do zahraničných ekonomík. Aby sa zabránilo spusteniu nárastu domácej inflácie, Miran predpokladal rôzne kompenzačné pohyby meny. Prostredníctvom určitej kombinácie diplomatických a finančných nástrojov by sa dali zahraničné centrálne banky presvedčiť, aby znížili úrokové sadzby alebo použili swapy v cudzej mene na udržanie americkej inflácie pod kontrolou.

Taká bude cena za zachovanie prístupu na americký trh, ktorý Trump považuje za privilégium, ktoré si treba zaslúžiť. Administratíva zvýši tarify pre nespolupracujúce krajiny, čím ich efektívne prinúti znášať časť štrukturálnych nákladov dolára alebo sa viac prispôsobovať bezpečnostným a ekonomickým cieľom USA. Výsledkom by bola „odstupňovaná stupnica“ taríf na základe zvolených kritérií. Starostlivo nastavené tarify a riadenie výmenných kurzov by podľa Mirana posilnili globálnu úlohu dolára a zároveň zvýšili vládne príjmy.

Je to pekná myšlienka. Ale „dohoda z Mar-a-Lago“, sprevádzaná bitcoinovým „objatím“ by sa mohla ľahko obrátiť proti USA. Koniec koncov, schválenie alternatívneho rezervného aktíva otvára rôzne otázky o dominancii dolára. Predpokladá sa, že Trumpovým obchodným vojnám sa „partneri“ podriadia. Ak sa však začnú oddeľovať od amerického trhu, hľadať alternatívne obchodné alebo bezpečnostné aliancie alebo prijmú BTC alebo iné meny, aby v rozsiahlej miere diverzifikovali rezervy, vývoj môže nabrať vlastný spád.

© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org