Neopovážte sa kritizovať Slovensko!
Nikto nikdy, za žiadnych okolností nesmie poukazovať na neduhy a nešváry života na Slovensku. Ani ten, kto na Slovensku žije, ani ten, kto sa odsťahoval do zahraničia.
Ak ho kritizuje ten, kto žije na Slovensku, je nad slnko jasné, že máme čo do činenia s nevďačníkom. Taký človek si nevie vážiť krásu rodnej zeme, vzdelanie a prácu, ktoré mu drahá vlasť poskytla. Nevie si vážiť, že má strechu nad hlavou a že si môže kupovať samé kvalitné potraviny. Nevie si vážiť rodičov, príbuzných, priateľov. Takýto nevďačník by najlepšie urobil, keby sa zo Slovenska okamžite odpratal. Treba mu rázne dať na vedomie: „Ak sa ti tu nepáči, tam sú dvere, choď kadeľahšie!“ Takíto hundroši nám tu nebudú kaziť vzácny slovenský vzduch.
Ak Slovensko kritizuje ten, kto už dlhodobo žije v zahraničí, treba mu pripomenúť, že nežije tu, medzi Dunajom a Tatrami, takže figu borovú môže vedieť o tom, ako sa u nás veci majú. Keď už raz zo Slovenska odišiel, nech nepľuje na nás spoza hraníc. Je to obyčajný nespokojenec, odrodilec, nepriateľ národa. Nech sa na Slovensko radšej nevracia, lebo uvidí! Pravá päsť smrdí nemocnicou, ľavá cintorínom.
Tým, čo odišli študovať do zahraničia a rozhodli sa, že sa tam usadia, treba odkázať, že sú bezohľadní sebci, lebo sa nechcú o svoje zahraničné skúsenosti a vedomosti podeliť so Slovákmi. Inak povedané, kašľú na domovinu, nemajú záujem o jej zveľaďovanie. Vlastne ak sa na Slovensku predsa len vyskytujú nejaké neduhy a nešváry, tak za ne môžu predovšetkým oni. Nechali Slovákov a Slovenky v štichu.
Sú však jedinci, ktorí vyštudujú zahraničnú univerzitu a vrátia sa na rodnú postať. Prečo sa vôbec vracajú? Azda im v cudzine nebolo dobre? Neuspeli? Nechceli si ich tam ponechať? Nuž Slovensko takýchto vetroplachov nepotrebuje! Nech si len pekne idú tam, odkiaľ prišli. Nikto nie je zvedavý na ich znalosti! Ešte to by chýbalo, aby nám tu začali vnucovať cudzokrajné praktiky!
Mimochodom, v minulosti, keď ešte Slovensko ako samostatný štát ani neexistovalo, tí, ktorým úprimne šlo o to, aby Slováci mohli byť svojbytní, takisto študovali v zahraničí. Napríklad Ľudovít Štúr študoval v Halle a ovládal francúzštinu, gréčtinu, latinčinu, maďarčinu i nemčinu. Janko Kráľ sa ako putujúci učiteľ dostal do Chorvátska, Srbska, Turecka, ba aj na Ukrajinu. Milan Rastislav Štefánik študoval aj v Zürichu, kde získal množstvo kontaktov. Dostal sa do Meudonskej hvezdárne (Francúzsko), kde sa stretol s významným astronómom tých čias Julesom Janssenom. Štefánik sa dokonca stal francúzskym občanom a podnikol výpravy do Turkestanu a Afriky. Chcel sa usadiť na Tahiti, no francúzska vláda ho poslala do Ekvádoru.
Neviem si predstaviť, ako by súčasné úrady zaobchodili so slovenským vzdelancom Štefánikovho formátu. Pokiaľ viem, zatiaľ ani jedna z vlád nevytvorila pre slovenských vedcov či bádateľov žijúcich v zahraničí dôstojné podmienky na prácu i život. Zdá sa, že slovenskému ľudu odlev sivej hmoty asi vôbec neprekáža. Asi jej máme nadbytok.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.