Pozor, beletria môže vážne poškodzovať zdravie!
Nechystám sa hovoriť o fyzických následkoch nadmerného čítania románov, od ktorých sa nevieme odtrhnúť, ale o dopadoch na duševné zdravie.
Už na začiatku dvadsiateho storočia ruský filozof Vasilij Rozanov (1856 – 1919) obvinil ruskú literatúru z toho, že znemožnila Rusom prakticky myslieť a vyrobila z nich nemožných, nemohúcich jedincov. Rozanov uznáva, že ruská klasika je síce krásne napísaná, no už nikoho nezaujíma, o čom vlastne hovorí.
„Obsahovo je ruská literatúra čosi úplne odporné,“ píše Rozanov v Apokalypse našich čias, „ničomne nehanebné a bezpríkladne svojvoľné. Ako naložila so svojou obrovskou mocou v obrovskej ríši, čo priniesla ľuďom práce, šikovným a pokorným? Nevychovala a nepriviedla nikoho k tomu, aby sa tento ľud naučil vykovať klinec, ukuť kosák…“
Rozanov, ktorý (aby nedošlo k omylu) nebol boľševik (čiže ani zástanca vtedy ešte neexistujúceho socialistického realizmu), sa nazdával, že už od čias Petra Veľkého sa ruská literatúra zaoberala len tým, ako Rusi milovali a o čom všetkom debatovali. „A všetci len milovali,“ píše Rozanov, „a zase debatovali a len milovali a zase milovali.“
Nie je ťažké predstaviť si, akú literatúru mal Rozanov na mysli: zrejme nič také ako súčasný brak, ale Tolstého, Dostojevského, Gončarova a ďalších. Čo by asi povedal, keby videl ponuku súčasného svetového (a slovenského) knižného trhu? Čo by si asi pomyslel o slovnom spojení „knižný trh“?
O čosi neskôr s príbuznými myšlienkami prichádza priekopník modernej čínskej literatúry Lu Šün (1881 – 1936), ktorý si predsavzal, že sa stane liečiteľom chorľavej kultúry. Podľa jeho názoru tradičné čínske romány podnecovali v čitateľoch sklony ku krádeži a chlipnosti. Lu Šün svojim nasledovníkom radil, aby podľa možnosti čítali čo najmenej pôvodnej literatúry a radšej sa sústredili na zahraničnú literatúru.
Keď sa človek pozrie na klasické čínske diela vysokej estetickej hodnoty (Cchao Süe-čchin: Sen o Červenom pavilóne) alebo aj erotické romány neveľkej kvality pochádzajúce od anonymných autorov, vo všetkých čitateľ nájde to, čo aj v súčasnej západnej brakovej literatúre: intrigy, zločiny, sex. Lu Šün a jeho spolupútnici sa snažili predovšetkým o to, aby do čínskej literatúry dvadsiateho storočia vniesli hovorovú reč a čo najviac realistickej perspektívy, ktorá mala slúžiť osvete národa. Zanedlho sa však ocitli pred dilemou, či príliš podrobný a dramatický realizmus nezavedie mládež do stojatých vôd malomyseľnosti a márnosti.
Nazdávam sa, že vyššie načrtnutá otázka by mohla/mala znepokojovať každého spisovateľa. Bez ohľadu na to, akému žánru sa venuje. Mohol a mal by si položiť otázku, do akej miery posilňuje alebo deštruuje duševné zdravie čitateľov. Ak ho tento problém nezaujíma, tak sa podobá distribútorovi cigariet či iných drog. Pretože aj chmúrne nálady vytvárajú v tele i psychike závislosť. A vyvolávať ich v čitateľoch len preto, lebo som taký virtuóz, že to dokážem, a preto aj môžem, je predsa len nechutný dôvod.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 1 rokom | 3
Ocitol sa svet v područí démonických síl?
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
1
Klaniame sa sfalšovanej realite. Akú realitu prinášajú médiá?
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
9
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.