Volali ho Sonny Boy: Al Pacino mal talent a slnečnú povahu

Dá sa povedať, že ide o rodinnú knihu, lebo u nás napríklad ju už prečítali skoro všetci – od dedka po vnuka. Skrátka, Al Pacino (vlastným menom Al James Pacino) dokáže osloviť všetkých príbuzných, veď nie nadarmo sa preslávil filmom o rodine Krstný otec.

Je to síce rodina zvláštna, mafiánska, kde sa sentiment snúbil s krutosťou, ale o to viac priestoru mal Al Pacino, aby ukázal svoj talent. Aj o tom je v knihe kapitola.

Jeho cesta k úspechu však nebola ľahká. Vo svojej knihe o tom píše herec veľmi pútavo, ako o veľkom dobrodružstve. Autor vychádza zo situácie vo vlastnej rodine, mame a starému otcovi (okrem kamaráta a inšpirátora Charlieho) aj text venoval.

Títo ľudia boli pri jeho formovaní najdôležitejší, z čoho vidno, že nemal v detstve klasické rodinné zázemie. Rodičia sa rozviedli, keď mal dva roky a potom bývali v dome starého otca.

História ako z albumu

Na obálke knihy je fascinujúca fotografia herca v mladom veku, s rukou cez čelo, ako keby zameriaval svoj pohľad do budúcnosti. Díva sa však nevinným pohľadom najmä do očí toho, kto si ide čítať jeho autobiografiu. Priamy pohľad je akési pozvanie do úprimnej spovede čistého chlapca.

Dojem kniha potvrdzuje. Al Pacino vyznieva ako sympatický človek, poctivec s dobrým srdcom a so zmyslom pre zábavu i humor. Autobiografia obsahuje aj veľa fotografií, ktoré predstavujú herca v rôznych vekových obdobiach, ale najmä s rôznymi ľuďmi.

Čitateľ si môže pozrieť tváre spolupútnikov, o ktorých herec píše, a bude vďačný za texty k týmto snímkam. Sú konkrétne, obsažné a často aj veľmi vtipné. Vypovedajú nielen o Al Pacinovej rodine, ale aj o jeho umeleckej kariére, kamarátoch a láskach.

Užitočné bude si ich popozerať ako historickú sondu do kinematografie. A aj divadla – veď Al Pacino začínal v dramatickom súbore.

Postavy sa ho držia

Skrátka, ani Al Placino sa nepreslávil zo dňa na deň, sláva mu nespadla do lona. A nenarodil sa ani so striebornou lyžičkou v ústach, bol zo skromných pomerov a musel sa k úspechu prepracovať sám.

Jeho rodičia nevydržali ako ideálny pár, nemal detskú izbu a u nich v rodine nebol žiaden intelektuál. O pomeroch v detstve a v mladosti ale píše bez sentimentality, nezatrpknuto, veselo. Dokázal si sám nájsť potrebné školy, vydržal učiť sa a zároveň pracovať.

Prešiel aj obdobím, keď podľahol alkoholu, drogám, žil nezdravo, skoro nespal, ale uvidel svoje omyly a vymanil sa z nich. Zaujímavé, že zlyhania prišli až vtedy, keď už bol slávny, kým sa prebíjal, držal sa.

Aj to je poučný motív z knihy. Je ich tam viac, život nemal jednoduchý. Vždy mal veľa priateľov, páčil sa ženám, ale najmä – hral vo výborných filmoch. Má teda o čom písať.

Autobiografia je o to zaujímavejšia, že jeho filmy sú známe a ľudia si pamätajú postavy, ktoré hral. Všetci ho poznajú. V spovedi odkrýva, ako svoje postavy tvoril, s čím zápasil, čo sa mu darilo ľahko.

Najzaujímavejšie je, keď odhaľuje najväčšie tajomstvá tvorby- čo s ním tie postavy robili, ako ťažko sa ich niekedy zbavoval. Hovorí tiež o režiséroch a hercoch, ktorí s ním nakrúcali.

Al Pacino nie je ten typ herca, čo Paul Belmondo či Alain Delon, ktorí boli považovaní za krásavcov či sexsymboly. Po tejto stránke je obyčajnejší a ani jeho súkromie sa tak neprepieralo v médiách, nie je škandalista.

O to zaujímavejšie je čítať si aj o Al Pacinových vzťahoch a láskach, kniha je plná prekvapení a neznámych faktov. Síce to nie sú žiadne pikantérie, ale čitateľ, ktorý chce tohto herca spoznať lepšie po ľudskej stránke, si príde na svoje.

Drsná neha

Al Pacino sa často ocital v drsných podmienkach, ale práve z toho pramení jeho nežnosť a citlivosť, ktorú prejavil v živote i v rôznych úlohách. Kto by si nepamätal napríklad jeho tanec z filmu Vôňa ženy.

Film vznikol v roku 1992 a Al Pacino za úlohu slepého plukovníka získal Oscara (najlepší herecký výkon). No a kto by nepoznal už spomenutý kultový film z roku 1972 Krstný otec, kde mladý Al Pacino hral hlavnú rolu spolu s Marlonom Brandom. Odvtedy si Al Pacina pamätáme.

A teraz si môžeme prečítať, aké mal vtedy pocity, ako si nedôveroval, ako nechápal, prečo si ho vybrali a ako to všetko bolo. A že naozaj všetko dosiahol vlastnými silami, a to nielen vďaka tomu, že bol pracovitý, svedomitý, nadaný, ale aj vďaka tomu, že mal slnečnú povahu.