Vedeli ste, že upír a vlkolak sú jedna bytosť? O mýtoch našich predkov Slovanov toho vieme málo

Presah do súčasnosti

V prvom rade treba poznamenať, že kniha nie je zbierkou mýtov – nachádza sa ich v nej prekvapivo málo. Nejde však o výčitku, autori dali prednosť kvalite nad kvantitou a vybrané mýty obohatili o kapitoly, ktoré ich rozvíjajú a sú nabité množstvom prínosných informácií.

Vzhľadom na vysoký počet slovanských bohov (zišiel by sa grafický prehľad, no keďže sa vzhľadom na regióny líšia, bolo by to komplikované), nadprirodzených bytostí či hrdinov je trochu škoda, že ich tam nie je viac.

Niektorí sú v textoch len okrajovo spomenutí, hoci by si o nich človek rád prečítal. Autori by na to však potrebovali oveľa väčší priestor, núka sa teda otázka, či by nestálo za to vydať pokračovania.

Mýty sú prerozprávané súčasným jazykom v pomerne jednoduchom štýle, ktorý je prístupný pre každého – hoci je trochu škoda, že nie sú okorenené aspoň štipkou starších podôb reči. Čítanie by tak mohlo byť ešte o čosi pútavejšie, no aj bez toho je veľmi podnetné.

Mimochodom, súčasnosť sa neodráža len v jazyku, ale aj v samotnom obsahu – v závere príbehu o Iľjovi Muromcovi sa píše: „Hovorí sa, že aj teraz, o tisícročie neskôr, duch Iľju Muromca stále bráni Kyjev pred cudzími nepriateľmi… dokonca aj pred bratmi Slovanmi, keby nový chán nerozumne poslal brata bojovať proti bratovi.“

Hneď v úvodných mýtoch o upíroch a vlkolakoch sa čitateľ s prekvapením dozvedá, že ich naši predkovia považovali za tú istú bytosť – išlo v podstate o synonymá.

Za tie roky si v umení prešli rôznymi podobami – autori nespomínajú len Stokera a jeho Draculu, ale aj staršie literárne diela, napríklad novelu Carmilla od Sheridana Le Fanu, a pokračujú až do súčasnosti, keď sa z týchto kedysi hrozivých tvorov stali príťažliví mladíci, ktorých pokožka sa trbliece na slnku.

Čitateľ má k dispozícii komplexný výklad, nazerajúci na tento fenomén z niekoľkých strán, ktorý však nie je zdĺhavý ani nudný, práve naopak, je veľmi obsiahly a zaujímavý. Spomína sa dokonca aj význam, aký nadobudlo slovo upír v každodennej reči – ako niekto, kto z iných ľudí vyciciava životnú silu.

Negatívny vplyv kresťanstva

V podobnom duchu sa nesie aj zvyšok knihy, ktorej najpozoruhodnejšie časti tvoria práve výkladové kapitoly. V ďalších mýtoch sa vyskytuje už spomínaný hrdina Iľja Muromec či nadprirodzené bytosti ako vodník a vták ohnivák.

Autori sa sústredili predovšetkým na príbehy z oblasti juhu, výnimku tvorí povesť o českej kňažnej Libuši. Ich výber mohol byť regionálne rôznorodejší, na druhej strane je pravda, že množstvo mýtických bytostí bolo na viacerých slovanských územiach rovnakých, a našli by sme medzi nimi len jemné rozdiely.

Autori sa na niekoľkých miestach venujú negatívnemu vplyvu, aký mal nástup kresťanstva na pramene, ktoré máme k dispozícii, a ako často dochádzalo nielen k systematickému ničeniu slovanskej kultúry a náboženstiev, ale aj k skresľovaniu pôvodných mýtov.

„Ruskí akademici konštatujú, že koncept vodnej víly alebo rusalky sa v období romantizmu pod vplyvom západnej kultúry a kresťanstva výrazne zmenil, predovšetkým v súvislosti s motívmi viny a hriechu, ktoré v nich predtým nefigurovali.“

Publikácia má aj drobné mínusy – nevedno napríklad, prečo si autori vybrali mýtus o babe Jage, keď sa im zdal pridlhý, a práve z toho dôvodu ho nedokončili. Navyše v ňom zbytočne figuruje neznámy rozprávač, o ktorom sa nedozvedáme, aký má vlastne význam. Vyústenie tohto príbehu, hoci nezvyčajného, je teda vyslovene neuspokojivé.

Vo všeobecnosti sú však Slovanské mýty veľmi vydarenou knihou, ktorá je čítavá, poučná, krásne ilustrovaná a zároveň ponúka dobrý základ pre pochopenie zmýšľania našich predkov.

Na záver však malé upozornenie od autorov: „Nezabudnite, že pri čítaní tejto knihy je dobré mať pri sebe zaostrený kôl z hlohového dreva pre prípad, že by ste v diaľke začuli zavýjanie vukodlaka.“