Čekovská a Jungvirt: Starých majstrov prenášajú do súčasnosti. Ako spolu ladia maľby žien a moderné sklo?
Bratislavská Tower Gallery na Kalinčiakovej 33 pozýva na novú výstavu Kontrast a rovnováha dvoch mladých umelcov. Maľby Simony Čekovskej sa zaujímavo dopĺňajú s vázami českého sklárskeho výtvarníka Františka Jungvirta, ktorý už vystavoval rôzne po svete - v Londýne, New Yorku, Paríži, Miláne, Benátkach, Jeruzaleme aj v Japonsku. Zaujímalo nás, čo výtvarníkov spojilo a čím sa navzájom líšia.
František Jungvirt a Simi Čekovská so svojimi dielami.
Video
Jungvirt a Čekovská starých majstrov prenášajú do súčasnosti. Pozrite si ich diela
Zdroj:
Pravda
Simi, svoje maľby opisujete ako vizuálny dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, má v nich byť nadčasová krása historického umenia, no dávate ich do súčasného kontextu. Môžete byť konkrétnejšia?
Simona Čekovská: Odmalička som rada navštevovala galérie, vždy ma nadchýnali. Mala som vnútornú potrebu preniesť námety starých majstrov do súčasného sveta. Začala som sa inšpirovať mnohými známymi dielami a umelcami, prenášam ich na plátno cez farby alebo kompozíciu až do súčasnosti.
Všimla som si napríklad, že vás inšpiroval Fragonard či Vermeerova Mliekarka – a čo ďalšie diela?
Simona Čekovská: Presne, Vermeer bol spúšťačom – tie farby a jeho typické tieňovanie som si chcela vyskúšať. Moje maľby sú iné, sploštené a minimalistické. Mám rada rôznych maliarov, hlavne zo 16., 17. a z 18. storočia. Milujem Rafaela a milión ďalších umelcov, často chodím do viedenského Kunsthistorického múzea, zbieram tam inšpiráciu. Bavia ma tiež newyorské galérie. Paríž a talianske mestá majú tiež úžasné múzeá.
A čo vy, František? Vieme, že ste študovali v ateliéri skla pražskej UMPRUM.
František Jungvirt: Áno, študoval som pod vedením sochára Ronyho Plesla. So sklom som začal už na strednej škole, študoval som maľbu na sklo, naučil som sa aj brúsiť, remeslo aplikujem na umelecké predmety. Dnes si už navrhujem tvary a koncepty svojich diel.
Ako vás pritiahlo sklo?
František Jungvirt: Som z rodiny remeselníkov, otec sa venuje drevu, dedo bol brusičom skla. Pochádzam z južných Čiech, zo Šumavy a sklárne tam bohužiaľ zanikli skôr, než som sa narodil. Dedovu prácu som videl doma, mali sme plné vitríny jeho skla. Cestu k sklárskej škole som si našiel cez vzťah k výtvarnému umeniu.
Takže ovládate všetky sklárske techniky, no zároveň sa snažíte posúvať technické aj vizuálne možnosti odboru. Čím je vaše sklo nové?
František Jungvirt: Techniky mám naštudované, dnes sa venujem maľbe na sklo. Spolupracujem s rôznymi dielňami, nie som schopný všetko realizovať sám. Do diel vnášam súčasnú reflexiu českej tradície – používam techniky ako maľba, rytina, brus, ale mám súčasnejšie tvaroslovie. Dávam dielam svoje príbehy a kontext.
S ktorými sklárňami spolupracujete?
František Jungvirt: Každá skláreň sa na niečo špecializuje. Fúkané tvary robím v Ajeto Lindava, táto skláreň patrí pod Lasvit, ale spolupracujem aj s menšími dielňami. Mám svojho brusiča Františka Štencla, spolupracujem s Martinom Štefánkom, v jeho hute robím zložitejšie sklenené plastiky.
Keď ste sa zoznámili so Simi Čekovskou, ovplyvnila vás nejakými námetmi, čo ste prípadne pretavili do skla? A vás, Simi, inšpirujú zasa Františkove diela?
Simi Čekovská: Nielen farebnosťou, ale aj tvarmi, do budúcnosti určite niečo z Františkovej tvorby do mojich obrazov prenesiem.
František Jungvirt: Tiež ma inšpiruje minimalizmus Siminých malieb, páči sa mi, že prekračuje hranice – raz znázorňuje figúru a potom zasa robí expresívny obraz. Baví ma to – aj ja raz robím dizajnový tvar a inokedy voľné organické tvaroslovie.
Áno, zaujal ma projekt zátiší s vašimi vázami a francúzskym pečivom, ktoré ste naaranžovali v štýle Arcimbolda. Ako vám to napadlo?
František Jungvirt: Často sa niečo naoko nezlučiteľné dá zlúčiť – ako vidíte aj tu, maľby a sklo spolu dokážu komunikovať. Spolupracoval som s pekárňou Bread Society, ktorá susedí s mojím štúdiom v Prahe, ale aj s floristickým štúdiom Provoní a vytvorili sme editoriál, ktorý sa inšpiroval maliarmi ako Arcimboldo. Bavilo nás to, vytvárali sme hravé zátišie.
Takže aj vy viete dostať starých majstrov do súčasného dizajnu?
František Jungvirt: Áno, v dizajne idem po tvarosloví a farbe, pri voľnej tvorbe sa inšpirujem sklárskymi umelcami ako secesný francúzsky výtvarník Emile Gallé, ktorý riešil aj formu vázy tak, že to bol skôr objekt než váza. Baví ma búrať hranice – raz je predmet funkčnou vecou, do ktorej dáte kvetinu, a inokedy je to predmet, do ktorého kvetina už ani nepatrí.
Keď si niekto kúpi vašu vázu, chcete, aby v nej mal kvety alebo aby ju radšej obdivoval len pre jej tvar?
František Jungvirt: Snažím sa, aby váza obstála aj bez kvetiny. Ale vyrábam aj vázy naozaj na kvety.
Česi majú veľa známych šikovných sklárskych výtvarníkov, je ťažké presadiť sa medzi nimi? Stačí spomenúť oceňovanú mladú výtvarníčku Kateřinu Handlovú, ktorá urobila sklené medaily pre hokejové majstrovstvá sveta.
František Jungvirt: Je to ťažké ako v každom odbore, človek si musí nájsť svoju cestu. Chcem byť prirodzený, to osloví aj zberateľov.
Vy už máte vlastnú značku – svoje meno, bolo ťažké ich vybudovať?
František Jungvirt: Jednoduché to nebolo, pri skle je špecifické ešte to, že na výrobu potrebujete dielne a množstvo remeselníkov. Vznik výrobkov sa pohybuje rádovo v stovkách eur za hodinu práce, ani finančne to nie je lacné, človek v tom musí vedieť chodiť, aby sa tým vedel uživiť. Moje vázy stoja od niekoľko stoviek korún do niekoľko desaťtisíc českých korún.
Simi, vy ste študovali marketing na Ekonomickej univerzite. Pomáha vám to pri organizovaní výstav?
Simi Čekovská: Bolo výborné, že som študovala a neskôr aj pôsobila na poli marketingu a public relations. Rozhodne z toho čerpám, viem to využiť aj pri práci so sociálnymi sieťami. Je to výhodné spojenie.
Je dôležité, aby mladí umelci boli na sociálnych sieťach? Pomáha to nájsť priaznivcov či priam
zákazníkov?
Simi Čekovská: Každý má svoju cestu, nie pre každého je to nutnosť, ale mne to veľmi pomohlo. Vidím to ako veľké plus. Občas sa mi ľudia ozvú, že by si chceli niečo kúpiť. Kedysi som začínala na instagrame, teraz mám iné kanály.
František, mali ste sólové i kolektívne výstavy, čo je pre vás zaujímavejšie?
František Jungvirt: Pri autorských výstavách si autor rieši koncept a výber diel, či už s kurátorom, alebo sám, čo sa nie vždy dá pri kolektívnych výstavách – tam ide o to, aby výpoveď fungovala ako celok, mávajú konkrétnu tému. Oboje je zaujímavé, ale väčšiu výpoveď má vlastná výstava. Baví ma spolupracovať s maliarmi, kde sa tvary dostanú do iných kontextov – moje diela nevnímate len ako vázy, ale v súvislosti s obrazmi. Dopĺňajú sa a navzájom komunikujú.
Navnaďte ľudí, prečo by si výstavu nemali dať ujsť.
František Jungvirt: Budú tu vystavené tri obrazy, ktorými Simi reagovala na moju tvorbu – na maľbách sa objavia tri moje vázy, tie uvidíte prvýkrát až tu.
Simi Čekovská: Napadlo to kurátorovi. Vybrala som si tri vázy a výsledok sa mi páči.
Prečo sú vlastne na vašich obrazoch samé ženy?
Simi Čekovská: Ženský „vibe“ na mojich obrazoch ide z tvárí aj rúk. V minulosti sa ženy nemohli ľahko presadiť v umení, nemohli ani študovať ako muži, preto som ich chcela dostať do súčasného umenia.
Tvoríte každý deň, alebo na to potrebujete špeciálnu inšpiráciu? Máte svoj ateliér?
Simi Čekovská: Mám ateliér a na rozdiel od iných umelcov to mám nastavené tak – keďže som pracovala v bežnom office a mám aj dieťa – že striktne maľujem iba v pracovných hodinách, od pondelka do piatka. Nečakám na inšpiráciu, tá príde sama, hneď ako prídem do ateliéru a začnem maľovať.
Máte aj iné zamestnanie alebo vás uživí maľovanie?
Simi Čekovská: Venujem sa iba vlastnej tvorbe. Som rada, že vďaka podpore manžela sa môžem maľbe venovať intenzívne, teraz pred výstavou som maľovala aj 15 či 18 hodín v ateliéri. Medzitým sa manžel stará o naše triapolročné dieťa.
František, vám sa darí tvoriť každý deň?
František Jungvirt: Venujem sa tomu každý deň fulltime, aj cez víkendy. Ale samozrejme, keď experimentujem v dielni, môže sa stať, že sa niečo nepodarí, to je bežný proces. Niekedy vás však práve tento okamih posunie ďalej, prídete na niečo nové. Mám dni, keď chodím do sklárne kontrolovať, či všetko ide tak ako má a dokážem splniť objednávky.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.