Ľudovít Petránsky sa usmieval s nadhľadom
Práve v deň svojich menín - 25. augusta zomrel v 77 rokoch výtvarný teoretik a kritik Ľudovít Petránsky. Bol síce po operácii, ale cítil sa dobre a aj v ten deň, obklopený rodinou, myslel na budúcnosť, na prácu a život.
Ľudovít Petránsky na archívnej fotografii s Vincentom Hložníkom pri jeho buste.
Veď bol stále aktívny, v poslednom období mu vyšli viaceré významné knihy – monografia Vincent Hložník a monografia Ferdinand Hložník. Obe knihy sú napísané nielen so znalosťou diela týchto výtvarníkov, ale aj s citom pre ľudskú náturu a spojitosť s dobou.
Ale písal aj čisto odborné teoretické knihy. Koncom minulého roka mu napríklad vyšla vysokoškolská učebnica Design s podtitulom Teória a metodológia designu (spoluautorka Elena Farkašová). Ľudovít Petránsky sa dlhodobo zaujímal o dizajn, prvé skriptá o dizajne napísal už v roku 1981 (spolu s Miroslavom Klivarom). Publikovať začal už v 60. rokoch v Kultúrnom živote, písal do Mladej tvorby a patril k významným obhajcom nových experimentálnych tendencií. Takýto prístup k umeniu mu bol prirodzený a zachoval si ho do konca života.
Kultivovaný kritik
Ľudovít Petránsky patril k mimoriadne vzdelaným umenovedcom, ktorí vedia dielo nielen ohodnotiť, ale aj originálne interpretovať. Bol rozhľadený, o svoje poznanie sa rád delil. Vedel veľmi zaujímavo rozprávať o výtvarnom umení aj výtvarníkoch. Poznal u nás skoro všetkých osobne a dával ich tvorbu do širších súvislostí. Vždy diskutoval na úrovni, robila som s ním viacero rozhovorov, nikdy sa nestalo, že by skĺzol do drsnejšieho či útočného tónu.
Vedel sa vyjadrovať presne, originálne, ale najmä kultivovane, čo nevylučovalo kritickosť. Ak bude v niečom Ľudovít Petránsky v slovenskej kultúre chýbať, bude to práve táto schopnosť múdreho formulovania myšlienok, vecná argumentácia plná faktov a poznatkov. Väčšinou sa pri vyjadrovaní názorov usmieval, aj keď polemizoval. Bol to úsmev nie veselý, skôr vediaci, vyjadroval nahľad.
Ľudo Petránsky patril do generácie, čo musela uplatniť svoj talent v podmienkach, ktoré neboli jednoduché, ani jednoznačné. Neexistoval návod na správny život, každý si musel nájsť svoj čo najpoctivejší spôsob. Mnohí si ho našli v svedomitej práci. Túto cestu si zvolil aj on.
Vďaka Ľudovítovi Petránskemu sú zmapované rozhodujúce desaťročia slovenského výtvarného umenia. Venoval sa mu polstoročie a napísal o mnohých osobnostiach – napríklad o Martinovi Benkovi, Jozefovi Kollárovi, Mikulášovi Galandovi, Zolovi Palugyayovi, Bohušovi Kuľhavom, Ondrejovi Zimkovi a ďalších.
Hral aj v kapele
Mal veľa umeleckých lások, čo v jeho prípade znamenalo poriadne preniknúť do tvorby výtvarníka. V každom osude sú vždy aj problémy a on ich vedel rozkryť. V rozhovore o Vincentovi Hložníkovi som sa ho napríklad pýtala, či mal Vincent Hložník ľahké začiatky.
Petránsky sa rozhovoril o tom, že výtvarný názor tohto umelca neprijímala verejnosť hneď len s porozumením. Dočkal sa aj bulvárneho hanobenia ako za čias inkvizície. "Vyháňali ho na perifériu umenia,“ povedal vtedy Petránsky. Spomenula som si na tieto slová práve teraz, keď prišla správa o jeho smrti.
On robil opak: Snažil sa umelcov zaradiť tak, aby mali svoje miesto v slovenskej kultúre isté a aby boli akceptovaní aj v rámci európskej kultúry. Táto Petránskeho práca sa nikdy nestratí a v ešte stále mladej slovenskej kultúre bude základom, na ktorom stavia aj dnešné dianie.
Boli sme s Ľudovítom Petránskym v písomnom kontakte počas oboch vĺn pandémie, lebo mu práve povychádzali monografie, písali sme si o Hložníkovcoch, o slovenskom výtvarnom umení. Do toho však presakovali aj správy zo súkromia. On bol s manželkou na chalupe, občas poslal aj fotku krásnej prírody alebo zaujímavých miest z okolia Brezna, kde sa 22. novembra 1943 narodil a kde sa aj často zdržiaval.
Mal cit pre krásu, pre históriu a aj pre hudbu. Posielal mi aj hudobné nahrávky, obľúbené skladby, raz sa mi zdôveril, že aj sám hral v kapele a je srdcom aj hudobník. Takže je jasné, že mal veľmi vyvinutý umelecký cit. Výtvarné umenie obsiahol zrakom, ale aj všetkými ostatnými zmyslami. Odišiel, ale s tým, čo urobil, sa bude pracovať ďalej. Čo viac si môže človek želať?
Slovenské umenie môže byť právom sebavedomé na svoje výsledky, ale nikdy sa nesmie nadraďovať.
Ľudovít Petránsky
Súvisiace články
Kniha | pred 5 rokmi
Ľudovít Petránsky: Skvelý život s výtvarným umením
Galéria
|
pred 6 rokmi
|
1
Ferdinand Hložník sa vrátil na Oravu
Galéria
|
pred 6 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.