Najnovšie

Ferdinand Hložník sa vrátil na Oravu

V Art Galérii Schürger na Trojičnom námestí v Tvrdošíne otvorili výstavu Posolstvo Ferdinanda Hložníka, ktorá potrvá do 10. novembra. Kurátorom jubilejnej expozície je Ľudovít Petránsky.

odoberať
Google News
zdieľať
Ferdinand Hložník: Lovec Ferdinand Hložník: Lovec

Art galéria Schürger v Tvrdošíne sa vo svojom výstavnom programe venuje všetkým generačným vrstvám moderného slovenského výtvarného umenia. Do tejto záslužnej koncepcie patrí aj dielo Ferdinanda Hložníka, mladšieho brata Vincenta Hložníka. Aj tento umelec sa už priblížil k nedožitému stému jubileu, kultúrna verejnosť si ho pripomenie na budúci rok (narodil sa 18. 11. 1921 vo Svederníku pri Žiline, zomrel 27. 2. 2006 v Bratislave).

Ferdinand Hložník bol spätý s prostredím Oravy a Kysúc, ako aj so zakladateľom tvrdošínskej galérie Jurajom Schürgerom. Výstava však pripomína aj jubileum pamätnej generácie druhej svetovej vojny, ku ktorej Ferdinand Hložník patril.

Ferdinand Hložník: Morena Ferdinand Hložník: Morena

Koncom šesťdesiatych rokov začal Ferdinand s bratom Vincentom a s deťmi chodievať na Oravu. Hovorili tomu „kresliarske pobyty“. Ubytovali sa v hoteli v Nižnej a hneď po príchode navštívili priateľov, ktorých tam mali: maliarku Máriu Medveckú a jej manžela Ctibora Belana v Medvedzí či zberateľa umenia Juraja Schürgera. Spoločne chodili aj do oravskej prírody a vznikalo množstvo kresieb tejto podmanivej krajiny.

Kolekcia je výberom z umelcovho diela od šesťdesiatych rokov minulého storočia až do jeho skonu. Osobitnú časť predstavujú jeho kresby, ktoré vznikli práve počas spomínaných tvorivých pobytov. Práve v nich bravúrne zachytil podstatu krajiny a človeka v nej. Kresba pre Ferdinanda Hložníka nebola len prípravnou skicou k obrazom, ale neraz aj definitívnym prejavom.

Niekoľko obrazov na výstave ešte umocňuje posolstvo Hložníkovej tvorby v šesťdesiatych rokov minulého storočia. „Maliar vtedy vytvoril širokú kolekciu malieb na napätí dvoch pólov: figuratívneho a nefiguratívneho. Kvalita a špecifickosť jeho prác ho začlenili do progresívnych úsilí vtedajšieho obdobia,“ hovorí kurátor Ľudovít Petránsky.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy