Galileov boj za pravdu v SND nie je márny. Tú rolu som Ľubošovi Kostelnému dlhoval, povedal režisér Čičvák
Cez víkend mala v Činohre SND premiéru mimoriadna inscenácia Život Galileiho. Je to veľkolepé divadlo - témou aj stvárnením, v hre Bertolta Brechta dostalo príležitosť veľa výborných hercov. Nečudo, že nedeľňajšia premiéra sa skončila ováciami postojačky (medzi tlieskajúcimi bola aj generálna riaditeľka Zuzana Ťapáková). Keď sa prišiel klaňať predstaviteľ Galilea Galileiho Ľuboš Kostelný, dočkal sa aj hlasných výkrikov bravo.
Robert Roth, Ľuboš Kostelný a Alexander Bárta v hre Život Galileiho.
No poďme po poriadku. Bertolt Brecht (1898 – 1956) túto hru napísal v USA, kam sa dostal v roku 1941 potom, ako bol nútený opustiť Francúzsko a putoval cez Škandináviu a Rusko. Ako sa dočítame vo veľmi obsažnom bulletine, práve v americkom exile vznikla významná časť Brechtových hier, okrem Života Galileiho aj Matka Guráž a jej deti, Dobrý človek zo Sečuanu či Kaukazský kriedový kruh. Brecht svoje divadelné hry schválne zasadzoval do iných historických období či rôznych lokácií po celom svete, ako sú Ázia či Taliansko. Myšlienky a témy hier sa však stále týkali nielen nacistického Nemecka, ale aj celkového zriadenia vtedajšej spoločnosti. Brecht narážal na moc vrchnosti a snažil sa poukazovať na jej slabiny.
V SND Život Galileiho režíruje oceňovaný režisér Martin Čičvák, ktorý má s tvorbou tohto nemeckého dramatika bohaté skúsenosti, štúdium absolvoval napríklad s Brechtovým Baalom. V bulletine priznáva, že k Brechtovi prirodzene inklinuje a najviac ho na ňom priťahuje práve „nesentimentálnosť, nebanálnosť a obrovský zmysel pre paradox“. Ten podľa Čičváka dokážu vytvoriť len traja ľudia – Shakespeare, Brecht a Elfriede Jelinek. „Takýto silný paradox je vlastne asi najvyššia forma humoru,“ tvrdí Čičvák a upozorňuje, že Brecht si dáva veľký pozor, aby hra bola pre ľudí – aby jej nechýbala zábavnosť.
A práve zábavnosť popri množstve veľkých a komplikovaných myšlienok sa režisérovi Čičvákovi podarilo do jeho inscenácie Života Galileiho dostať. Pri vyše trojhodinovej hre sa divák ani sekundu nenudí, naopak, musí byť neustále v strehu. Rafinovaná scéna Kataríny Holkovej sa každú chvíľu premieňa, viacerí herci prestupujú z postavy do postavy a všetko sprevádza faktami, no zároveň aj humorom nabitý duchaplný text.
Vyrátal rozmery pekla aj veľkosť Satana
A prečo vlastne Činohra SND siahla práve teraz po Brechtovej hre o renesančnom učencovi Galileovi (1546–1642), ktorého dielo ovplyvnilo celú Európu a vyústilo do vzniku modernej Newtonovej fyziky? Aj to prezrádza bulletin: režisér Martin Čičvák sa so šéfkou Činohry SND Miriam Kičiňovou dlho rozprával, keď im spoločne napadlo siahnuť po Galileovi, tom „chudákovi, ktorý tri a pol hodiny úplne márne presviedča všetkých, že zem je guľatá“. Režisér Galilea vidí ako unaveného človeka, ktorý nesmie poľaviť, pretože inak by pravda bola utlčená. Zaujíma ho príbeh človeka, ktorý za každú cenu potrebuje presadzovať pravdu a naráža do stien demagógie. Zároveň má Čičvák pocit, že svet prechádza niečím podobným, čo reflektoval Brecht.
Dramatik si ako figúru vhodnú na presadzovanie pravdy vybral Galilea, lebo práve učenec má objektívny argument na fungovanie vesmíru – Slnečnú sústavu. Galileov boj s cirkevnými hodnostármi slúži Brechtovi ako presná metafora na situácie, keď sa pravda schválne prevracia, aby došlo k manipulácii. Čičvák vidí posolstvo v Galileiho poslednom monológu: Ty človek, ty rozhoduj, ty sa nenechaj ohýbať. Nenechaj sa utlačiť, nenechaj sa zadupať. Buď sebavedomý, či si sluha, či si upratovačka, stoj si za tým a patrí ti svet rovnako ako majiteľovi továrne. Podobne ako Galileo aj režisér Čičvák verí v ľudský rozum a to, že „sme momentálne v rukách blázonov, je len akýsi ozdravný proces“.
A teraz k samotnej inscenácii. Hlavnú postavu Galilea Galileiho, rodáka z Pisy, hrá Ľuboš Kostelný. Čičvák sa vyjadril: „Mal som pocit, že mu túto rolu dlhujem.“ Brecht do hry dostal veľmi veľa z učencovho skutočného života. Kto si všetko z hodín fyziky už nepamätá, veľa sa dozvie z príspevku doc. RNDr. Františka Kundracika, CSc. z Katedry experimentálnej fyziky FMFI UK – nielen o tom, ako Galileov otec chcel mať zo syna lekára, no toho viac zaujímala matematika.
Aj o tom, ako Galileo objavil princíp kyvadlových hodín či zábavnú informáciu, ako v roku 1588 florentská akadémia Galilea vyzvala, aby vypočítal rozmery pekla na základe indícií Dante Alighieriho v Božskej komédii. Sám Kundracik píše, že to dnes síce znie úsmevne, no v tom čase sa porovnávanie údajov v rôznych dielach s údajmi v Biblii bralo celkom vážne. Galileo nielen vydedukoval umiestnenie pekla, jeho rozmery, ale aj veľkosť samotného Satana. Získal si povesť vynikajúceho matematika a sympatie biskupa Barberiniho, neskoršieho pápeža Urbana VIII.
Veda korenená humorom
Aj samotný pápež Urban VIII. sa v Brechtovej hre objaví a vynikajúco ho hrá Robert Roth. No kým sa pápež objaví na scéne, stane a povie sa toho veľmi veľa. Na začiatku je Galileo učiteľom matematiky v Padove a hovorí so svojím len 11-ročným žiakom Andreom, synom svojej gazdinej, pani Sartiovej (skvelá Gabriela Dzuríková). Galileo, ktorý chce dokázať správnosť novej Kopernikovej heliocentrickej sústavy, všetky peniaze investuje znova do kníh, neplatí mliekarovi ani mäsiarovi.
Musí preto učiť bohatých žiakov, čo mu uberá čas na vlastné bádanie a experimenty. Andreu, syna gazdinej, však považuje za nadaného žiaka a vysvetľuje mu, že „staré časy sa skončili a je tu nový čas… To, čo je napísané v starých knihách, ľudstvu nebude stačiť. Lebo tam, kde tisíc rokov sedela viera, preniká teraz lúč pochybností… objavy nemôžeme tajiť“. Andrea v podaní výborného Juraja Loja dychtivo učiteľa počúva.
Keďže v hre sa rieši otázka heliocentrizmu a geocentrizmu, či sa otáča Zem okolo Slnka alebo Slnko okolo Zeme, celkom prirodzene na scéne využili točňu – aj tá sa s hercami otáča a mení scénu podľa potreby. Raz sme v Galileovom dome, kam príde holandský žiak (Roman Poláčik) a povie učencovi o „rúrke, ktorú videl v Amsterdame“.
Len na základe zopár indícií Galileo zostrojí ďalekohľad, ktorý konečne ocení aj kurátor univerzity (Gregor Hološka) a sľúbi mu peniaze. Práve tu si vypočujeme humorný dialóg o tom, ako kurátor vysvetľuje Galileovi, že matematika nevynáša, lebo „nie je taká potrebná ako filozofia ani taká užitočná ako teológia“. Dlho sa handrkujú, kurátor Galileovi pripomína, že učenec by si mal vážiť, že „Benátky sú republikou, kde inkvizícia nemá slovo“. Na to mu Galileo ironicky odvrkne: „Za ochranu pred inkvizíciou ponúkate nižší plat.“ Vyčíta mu, že univerzita vlastne „kupčí so slobodou bádania“. Nato kurátor vraví: „Nepohŕdajte obchodom, pán Galilei. Priznajte si, že tu u nás môžete pracovať.“
A opäť prichádza vtipný rozhovor o proporcionálnom kružidle, ktoré kurátor vidí ako krásny a praktický vynález, s ktorým „sa dá robiť toľko užitočných vecí – kresliť rovné línie a priamky, vypočítať úroky a úroky z úrokov, preniesť do mapy pôdorysy nehnuteľností či presne určiť hmotnosť delových gúľ“. A navyše, istý generál s týmto nástrojom dokáže vytrhávať aj burinu. Inokedy na točni vyrastie z akýchsi tabulí, popísaných vzorcami aj vetami z hry typu „kde je boh?“ veža, kde sa skrýva niekoľko ľudí, keď vo Florencii vypukne mor.
V roku 1616 zasadá Colegium Romanum a Braňo Bystriansky, ktorý bol predtým brúsičom šošoviek pre Galileov ďalekohľad, hrá teraz tučného preláta. Collegium ako najvyššia vedecká inštitúcia Vatikánu síce potvrdí Galileove objavy, no hneď v ďalšom obraze inkvizícia zaraďuje Kopernikovo učenie na index. Galileo verí, že nový pápež, ktorý ho donedávna podporoval, ho podrží, veď sám je vedcom. Neskôr si však pápeža pohnevá a ten ho núti odvolať jeho učenie o pohybe Zeme.
Galileo sa zľakne mučenia a odvolá. Znamená to, že nie je hrdinom? Alebo je všetko inak? Ako sa vôbec Galileovi podarilo napriek sile inkvizície položiť základy modernej astronómie a fyziky? A čo bol vlastne za človeka, keď vlastnej dcére (Anežka Petrová) zničil život?
Tú hru treba vidieť – možno dokonca viackrát, pretože človek nie vždy stíha sledovať všetky dialógy, keď sa práve zamyslí nad detailmi kostýmov Georgesa Vafiasa či rozmýšľa, kedy sa Alexander Bárta premenil z mnícha astronóma na kardinála Bellarmina a Kamila Heribanová zo staršej dvornej dámy na prvého chlapca. V hre sú tance (pohybová spolupráca Silvia Hudec Beláková) aj spevy (účinkuje komorná zložka Speváckeho zboru Technik pod vedením zbormajsterky Petry Torkošovej), hudbu zložil Ján Kučera.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.