Ďalšia konsolidácia bude poriadne tvrdá. Slovákov zabolí viac, než vláda doteraz pripúšťala

„Tento krok nebol prekvapením. Vysoké deficity, rastúci verejný dlh a neistota okolo ďalšej konsolidácie už dlhšie vytvárali tlak na kreditný profil krajiny,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Podobne znie aj hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). „Zníženie ratingu neznamená okamžitý problém pre štát. Slovensko si naďalej požičiava za relatívne priaznivých podmienok a investori ho vnímajú ako spoľahlivého dlžníka. Rating však ovplyvňuje vnímanie rizika. Jeho pokles môže v budúcnosti zvýšiť náklady na financovanie dlhu,“ upozorňuje analytička rady Zuzana Múčka.

Inými slovami, problém nie je v tom, že by si Slovensko dnes nevedelo požičať. Problém je v tom, že ak nezmení smer, môže si požičiavať drahšie.

Deficit klesol, ale problém nezmizol

Štát vlani hospodáril o niečo lepšie ako rok predtým. Deficit verejnej správy dosiahol 6,1 miliardy eur, teda 4,45 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2024 bol na úrovni 5,35 percenta HDP. Na prvý pohľad je to dobrá správa. Lenže podľa analytikov ju netreba čítať ako dôkaz, že verejné financie sú v poriadku.

Kočiš pripomína, že časť zlepšenia bola spôsobená jednorazovými alebo časovo posunutými vplyvmi. Napríklad nižšími výdavkami v niektorých oblastiach či posunom dodávok vojenskej techniky. „Samotné číslo ešte nepredstavuje dôkaz o trvalom ozdravení verejných financií a treba ho vnímať v širšom kontexte,“ dodáva analytik.

A ten širší obraz je menej priaznivý. Hrubý dlh prekročil hranicu 60 percent HDP a čistý dlh dosiahol historické maximum 54,4 percenta HDP. Slovensko má stále hotovostnú rezervu, no dôležité je, že dlh ďalej rastie.

Slovensko sa v posledných rokoch snažilo zlepšiť rozpočet hlavne cez vyššie príjmy. Teda cez dane a odvody. To síce pomáha štátnej kase, ale má to aj odvrátenú stranu. Vyššie dane môžu brzdiť ekonomiku. Firmám aj ľuďom zostáva menej peňazí a slabší rast potom znamená aj slabšie budúce príjmy štátu.

„Verejné financie sa síce technicky zlepšili, no zatiaľ nemožno hovoriť o udržateľnom ozdravení,“ hovorí Kočiš. Podľa neho bude musieť vláda viac hľadať úspory na výdavkovej strane. Menej plošných opatrení, lepšie cielená pomoc, efektívnejší štát. Konsolidácia tak nemôže byť len o ďalšom zvyšovaní daní. Štát potrebuje šetriť, ale zároveň nesmie udusiť ekonomický rast.

S&P podľa analytikov netrestala Slovensko za jednu udalosť. Nešlo o náhly šok. Rating klesol preto, že problémy sa kopia dlhšie: vysoké deficity, slabší rast, rastúci dlh a neistota, či vláda dokáže pokračovať v konsolidácii.

„Za znížením ratingu nestojí jednorazová udalosť ani aktuálne geopolitické napätie. Podľa agentúry ide o dlhodobejší trend, ktorý sa prejavuje vo verejných financiách aj vo výkonnosti ekonomiky,“ uvádza Múčka z RRZ.

Situáciu komplikuje aj politika. Blížia sa voľby a práve pred nimi je najťažšie robiť nepopulárne opatrenia. Vládu zároveň tlačia vyššie výdavky na obranu, sociálne opatrenia aj chod štátu.

„Agentúra preto neočakáva, že by v najbližších rokoch došlo k výraznejšiemu znižovaniu deficitov,“ konštatuje RRZ.

Kočiš upozorňuje aj na riziko nových trvalých výdavkov. „Rizikom zostáva najmä prijímanie nových štrukturálnych výdavkov v súvislosti s volebným cyklom. Tie by mohli verejné financie zaťažovať aj v ďalších rokoch,“ hovorí.

Najťažšie šetrenie je ešte len pred nami

Slovensku naďalej pomáha, že je v eurozóne. Vďaka tomu má lepšiu dôveru investorov, než by malo ako samostatná menová ekonomika mimo európskeho jadra. Aj preto sa neočakáva, že samotné zníženie ratingu okamžite výrazne zdraží slovenský dlh. „Pokiaľ sa nenaplnia ďalšie riziká, neočakávame výraznejší nárast rizikovej prirážky,“ hovorí Kočiš.

Zároveň však dodáva, že komfort eurozóny by nemal viesť k sebauspokojeniu. Slovensko sa stále vie financovať relatívne dobre, ale jeho výhoda sa zmenšuje.