Mladí menia pracovné návyky. Generácia Z si počas práce chodí zdriemnuť, stres rieši plačom cez obednú prestávku

Tradičný pracovný rytmus sa zdá byť pre dnešnú mladú generáciu príliš náročný, upozornil americký konzervatívny bulvárny denník New York Post. Ako píše, vyčerpaní mladí zamestnanci naprieč New Yorkom opúšťajú svoje pracovné stoly a vyhľadávajú útočisko v skúšobných kabínkach obchodov, kinách či dokonca v špeciálnych „spánkových kapsulách“. Hľadajú miesto, kde si môžu oddýchnuť, vyspať sa alebo sa psychicky uvoľniť – pokojne aj počas pracovného dňa.

Hodina spánku a plaču

Obedná prestávka sa tak mení na hodinový spánok. Pozornosť na tento trend nedávno upriamil používateľ TikToku Ben Sanderson. Na sociálnej sieti zverejnil virálne video (viac ako milión zhliadnutí), v ktorom priznal, že si počas dňa odskočil zdriemnuť do kina AMC v Midtown. Zaplatil 15 dolárov, usadil sa do polohovateľného kresla a jednoducho zaspal.

„Počas filmu som spal v kresle, dal som si slúchadlá a stiahol čiapku cez oči. Bol to jeden z najlepších spánkov v mojom živote,“ povedal Sanderson. Kino označil za „ideálne miesto na zdriemnutie si v New Yorku“ najmä pre dochádzajúcich, ktorí bývajú vo vzdialených častiach metropoly – v Brooklyne, na Staten Islande alebo v New Jersey a nemôžu si len tak odskočiť domov.

Kinosály však nie sú jedinou možnosťou. Ďalší mladí z generácie Z si obľúbili napríklad Nap York – sieť súkromných prenajímateľných kapsúl v New Yorku určených na krátky spánok, prenocovanie alebo únik od ruchu veľkomesta. Každá zvukovo izolovaná kapsula je vybavená matracom, osvetlením a ventilátorom, čím vytvára akýsi futuristický úkryt pre nevyspatých ľudí.

S prevádzkami napríklad pri Central Parku či Empire State Building sa ceny pohybujú od približne 83 do viac než 280 dolárov za noc, alebo okolo 27 dolárov za hodinu krátkeho oddychu – plus dane, poplatky a vratná záloha 50 dolárov. Aj krátky únik od reality tak v New Yorku niečo stojí.

Spánok však nie je jediným dôvodom, prečo si mladí Newyorčania robia počas pracovného dňa pauzu. Občas si potrebujú urobiť prestávku na to, aby sa poriadne vyplakali. Niektorí majú svoje „obľúbené miesta“, kde si dovolia úplne sa psychicky zrútiť – v slovníku generácie Z ide o takzvaný „crash out“, teda plnohodnotný emočný výbuch.

Jedna tvorkyňa obsahu uviedla, že sa cíti „bezpečne, keď sa zrúti“ v skúšobnej kabínke predajne Zara v Soho vďaka jej súkromiu. Na uvoľnenie emócií jej slúžia aj jazdy na bicykli cez ikonický Williamsburg Bridge, počas ktorých sa vie vyplakať. Tvrdí, že to zásadne pomáha, pretože sa pri tom cíti „ako hlavná postava vo filme“. Na jej zozname sa objavila aj stanica metra Bowery (linky J/Z), keďže „je tam tak horúco, že nikto nevie, či plačete, alebo sa potíte“.

Medzi ďalšie „bezpečné miesta na plač“ patria lúka na Governors Island s výhľadom na Sochu slobody, ideálna na filmovú scénu, alebo Prírodovedné múzeum, ktoré ponúka dávku nostalgie z filmu Noc v múzeu. Iní Newyorčania spomínajú aj areál kostola St. Paul’s Chapel vo finančnej štvrti pre súkromie „keď príde nálada“, zatiaľ čo komplex Oculus označujú za ideálny pre tých, ktorí sa chcú cítiť „bezvýznamní“.

Odborníčka nápad chváli

Hoci staršie generácie nad týmto správaním často krútia hlavou, odborníci upozorňujú, že nejde len o lenivosť, ale o biologickú potrebu oddychu. „Telo si pamätá. Po mesiacoch či rokoch fungovania v systéme plnom termínov, neistoty a bez času na regeneráciu prestane nervová sústava slušne žiadať oddych a začne ho vyžadovať,“ povedala pre New York Post neuropsychologička Sanam Hafeez. „Odísť na chvíľu je forma starostlivosti o seba. Pre mnohých z týchto mladých je to najlepší nástroj, aký poznajú,“ dodala.

Podľa nej je krátky spánok vedecky podložený a nie je len prejavom pohodlnosti. Aj 10– až 20-minútový spánok počas prestávky môže zlepšiť fungovanie mozgu, rozhodovanie aj trpezlivosť. Ako upozornila, pracovná kultúra nikdy nepočítala s prirodzeným časom na regeneráciu počas dňa. „Ľudia dnes identifikujú problém a riešia ho tým, čo majú k dispozícii,“ skonštatovala.

Prečo práve teraz? Pretože predchádzajúce generácie často nemali inú možnosť, než jednoducho vydržať náročný pracovný deň. „Táto generácia nevytvorila pracovné utrpenie. Len ho odmietla ignorovať. A či sa to starším generáciám páči, alebo nie, zmení to spôsob, akým o práci hovoríme,“ myslí si Hafeez.

Na rozdiel od mileniálov či generácie X vyrastali dnešní mladí v prostredí, kde je rozprávanie o duševnom zdraví bežné. Preto si nastavujú hranice a ozvú sa skôr, než vyhoria – hoci aj netradičnými spôsobmi.

Rada neuropsychologičky, ako zvládnuť moderný pracovný deň, je jednoduchá: „Prestaňte vnímať oddych ako odmenu.“ Oddych by mal byť podľa jej slov vnímaný ako nevyhnutnosť, no zároveň treba vedieť, že všetko má svoj čas a miesto. Mladým odporúča využiť voľný čas aj na prehodnotenie práce a životného štýlu – nielen na plánovanie spánku či emocionálnych výbuchov medzi deviatou a piatou.

Mali by byť odolnejší

Zdôraznila, že samotný oddych „nezmení zlého nadriadeného, nezvládnuteľné pracovné tempo ani firemnú kultúru, ktorá vás nepodporuje“. Pomôcť však môže napríklad vedomé dýchanie či krátka prechádzka, ak nemáte možnosť jednoducho odísť z práce a oddýchnuť si inde.

Niektorí odborníci však vyzývajú generáciu Z, aby bola voči pracovným tlakom odolnejšia. Medzinárodný podnikateľ a mentor Jessen James uviedol, že niektorí mladí zamestnanci sa „rúcajú“ aj pod malým stresom. „Je to, akoby ste okolo nich museli chodiť po špičkách – byť extrémne opatrní, aby ste ich neurazili, nerozladili alebo nezašli príliš ďaleko,“ povedal.

Ešte viac zamestnávateľov šokuje, že mladí uchádzači nie sú samostatní a pri hľadaní práce sa spoliehajú na pomoc príbuzných. Výskumníci z platformy Zety, ktorá sa venuje kariérnemu poradenstvu, oslovili 1 001 príslušníkov generácie Z, aby zistili, do akej miery sa pri hľadaní práce spoliehajú na pomoc rodičov. Prieskum ukázal, že až 44 percent z nich dostáva od rodičov pomoc pri písaní životopisov, pričom každý piaty poverí rodičov, aby kontaktovali potenciálneho zamestnávateľa alebo personalistu.

Ešte prekvapujúcejšie je, že približne 20 percent rodičov sa zúčastňuje pracovných pohovorov spolu so svojimi dospelými deťmi a 10 percent dokonca priamo rokuje o ich plate so zamestnávateľmi. „Skoré zapojenie rodičov naznačuje, že mnohí pracovníci z generácie Z vnímajú hľadanie práce skôr ako spoločný proces než ako individuálny krok v kariére,“ uvádzajú autori štúdie. „Takáto podpora môže uchádzačom pomôcť cítiť sa pripravenejšie, zároveň však vyvoláva otázky o tom, kedy a ako si mladí ľudia začnú budovať vlastné profesionálne zručnosti,“ skonštatovali.