Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Oligarcha navrhol, aby Rusi robili šesť dní v týždni a dvanásť hodín denne. Čo mu odkázali politici?
Budú ľudia v Rusku oddychovať od práce len v nedeľu a od pondelka do soboty pobudnú v zamestnaní od rána až do neskorého večera? S nápadom šesťdňového pracovného týždňa, pričom polovicu každého dňa by sa robilo, prišiel miliardár Oleg Deripaska, ktorý patrí medzi najznámejších veľkopodnikateľov v Rusku.
Oleg Deripaska s Vladimirom Putinom. Archívna snímka miliardára so šéfom Kremľa je z roku 2017.
Video
Ťahajú živnostníci oproti zamestnancom za kratší koniec? Čo je naopak výhoda práce na živnosť? Aký raz môžeme očakávať ako živnostníci dôchodok?
Zdroj:
TV Pravda
Podniká od poisťovníctva cez stavebníctvo až po výrobu hliníka. Deripaska, ktorý má 58 rokov, je označovaný za jedného najvplyvnejších ruských oligarchov. „Medzi miliardármi v Rusku sa vlani hodnota jeho majetku zvýšila najviac: o 85 percent, čo bolo o 3,5 miliardy dolárov viac," upozornil server Gazeta s tým, že teraz je to 7,6 miliardy dolárov.
Svoju myšlienku o náročnom pracovnom týždni Deripaska zverejnil na sociálnej sieti Telegram: „Touto cestou sa budeme musieť vydať a najlepšie čo najrýchlejšie. Nemáme veľa zdrojov. Presnejšie povedané, máme len jeden a ten súvisí s našou národnou charakteristikou: v ťažkých časoch sa vieme spamätať a pracovať tvrdšie. A čím skôr prejdeme na nový rozvrh od 8. hodiny do 20. hodiny vrátane sobôt, tým rýchlejšie dosiahneme transformáciu."
Určite stojí za zmienku, že Deripaska predstavil svoju ideu krátko po tom, čo sa v denníku Financial Times objavila správa, že šéf Kremľa Vladimir Putin mal dôležitú debatu s oligarchami. Údajne ich vyzval, aby podieľali na financovaní jeho invázie na Ukrajinu. „Je to nová ruská realita alebo šialený nápad miliardára, ktorý dúfa, že sa takouto iniciatívou vykúpi z nutnosti platiť za vojnu?" napísal politológ Igor Preobraženskij pre server Deutsche Welle.
Naznačil, že nápad Deripasku nemožno brať na ľahkú váhu, pretože v Rusku sa niekedy dejú divné veci. Preobraženskij poznamenal, že štátna propaganda by sa mohla riadiť heslom z druhej svetovej vojny: všetko pre front, všetko pre víťazstvo. „Možno nie 12 hodín denne, ale 10 hodín denne, alebo nie šesť dní v týždni, ale päť a pol dňa," uviedol, ako by nakoniec mohol vyzerať v praxi nápad Deripasku.
Podpredseda Ruskej akadémie vzdelávania Gennadij Oniščenko reagoval súhlasne na ideu miliardára: „Podporujem Deripasku. Musíme k tomu pristupovať diferencovane. Časť našej ekonomiky už dávno prešla transformáciou: pracuje sa nielen v sobotu, ale aj v nedeľu, nepretržite. Čo sa týka všetkých ostatných sektorov, väčšina z nich to v zásade môže urobiť, ale je potrebné prispôsobiť legislatívu," povedal pre agentúru TASS. Oniščenko ozrejmil, že šesťhodinový pracovný týždeň by pomohol národnému hospodárstvu, pretože podľa neho medzi veľké problémy patrí nízka produktivita práce. Na druhej strane priznal, že obyvateľstvo „ešte nie je pripravené" na zavedenie šiestich pracovných dní.
Naopak, poslanec Vitalij Milonov, ktorý je z vládnucej strany Jednotné Rusko, vidí v nápade Deripasku takpovediac prízrak otrokárstva. „Veľký kapitál bude vždy nepriateľom sociálnych slobôd občanov. Tento prístup skôr vyvolá vážnu nespokojnosť verejnosti, než pomôže ekonomike. Premeniť krajinu na čiernu plantáž z 18. storočia je zvláštne rozhodnutie,“ zdôraznil pre server Russia Today.
Uznávaný právnik a podpredseda advokátskej komory Vladislav Grib si rypol do Deripasku, keď mu poradil, aby si sám vyskúšal, aké by to bolo drieť iba s jedným dňom voľna v nedeľu: „Mal by robiť jeden rok vo fabrike šesť dní v týždni a dvanásť hodín denne, aby si na sebe vyskúšal tento rozvrh," citovala ho TASS.
Treba poznamenať, že to, s čím prišiel Deripaska, nie je úplná novinka. Už zmieňovaný Oniščenko vlani spomenul možnosť, že by Rusi pracovali šesť dní v týždni. Ani on však medzi mnohými politikmi nepochodil. Ostro ho kritizoval napríklad predseda Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonid Sluckij: „Naša strana nebude tolerovať pokusy premeniť našich občanov na nevoľníkov, nútených drieť bez odpočinku. Presadzujeme spravodlivé pracovné zaťaženie, sme za právo na normálny život." Viaceré ruské médiá pritom poukázali na to, že kým Deripaska špekuluje o šiestich pracovných dňoch, naopak, odborári dávajú do pozornosti úvahu o tom, že v prípade niektorých profesií by ľudia mohli robiť len štyri dni v týždni.
Na Oniščenka, ktorý Deripasku predbehol so šesťhodinovým pracovným týždňom v decembri 2025, reagoval aj sociológ a prognostik Viktor Ljašok. Upozornil, že náročný pracovný režim by viedol k väčšiemu počtu ochorení, pričom zvýšená úmrtnosť by zapríčinila nižšiu pôrodnosť. Podčiarkol, že ak treba pomôcť ekonomike, je nutné hľadať spôsoby, ako zvýšiť produktivitu práce, nie prichádzať s nápadom, ktorý na zamestnanca položí ťažšie bremeno.
Keď sa vrátime do minulosti, v niekdajšom Československu úplne zrušili šesťdňový pracovný týždeň v roku 1968. Komunistický režim však čo-to zachoval, lebo každý rok potom bolo niekoľko pracovných sobôt až do pádu totalitného zriadenia o dve desaťročia neskôr.
Ako to vyzeralo v bývalom Sovietskom zväze? Tamojší súdruhovia urobili zásadnú zmenu rok pred rozhodnutím v Československu. Pôsobilo to tak, ako keby to papaláši v Moskve načasovali ako darček tesne pred Medzinárodným dňom žien: nariadenie o päťdňovom pracovno týždni s dvomi voľnými dňami bolo schválené 7. marca 1967.
V cárskom Rusku existovali kruté pracovné pomery: na konci 19. storočia sa vo fabrikách robilo až 16 hodín denne. Súviselo to s rozvojom priemyselnej výroby, za ktorú pracujúci platili daň takmer porovnateľnú s otrokmi. Čiastočná úľava nastala v roku 1897, keď bolo prijaté rozhodnutie, podľa ktorého sa mohlo robiť maximálne 11,5 hodiny denne (počas sobôt naviac 10 hodín), pričom na ženy a deti sa začala vzťahovať desaťhodinová pracovná doba.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.