FOTO+VIDEO: Zo starej jadrovej elektrárne zostalo torzo. Práve tu však chce Slovensko postaviť svetový unikát

O projekte sa hovorí čoraz hlasnejšie v čase, kedy z úst európskych lídrov zaznievajú slová o návrate k atómovej energetike. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová len nedávno priznala, že odklon od jadra bol pre pre Európsku úniu (EÚ) strategickou chybou. Krajiny ako Nemecko, Taliansko či Poľsko, kde sa z jadra ročne nevyrobí ani jedna megawatthodina elektriny, teraz hovoria o tom, že by sa chceli pridať do jadrového klubu.

Nemecko, ktoré sa po katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 stalo symbolom odchodu od tohto zdroja, to však bude mať pri prípadnom návrate mimoriadne ťažké. Politická vôľa pritom problémom nemusí byť. Tamojší kancelár Friedrich Merz totiž, podobne ako Ursula von der Leyenová, hovorí, že odchod od jadra bol chybou.

Skutočný problém je skôr technický a inštitucionálny. Krajina svoje elektrárne odstavila a posunula do fázy vyraďovania tak ďaleko, že ich rýchly návrat do prevádzky je krajne nepravdepodobný. Zároveň platí, že Európa čelí pri novej jadrovej výstavbe tlaku na výrobné kapacity, dodávateľské reťazce aj kvalifikovanú pracovnú silu.

Navyše, aj Slovensko sa muselo vzdať elektrárne V1 pre politiku. Pri vstupe do EÚ sme sa totiž zaviazali, že ju odstavíme. Nešlo teda o dobrovoľné rozhodnutie, ale o záväzok z prístupových rokovaní, ktorý krajina splnila odstavením prvého bloku na konci roka 2006 a druhého na konci roka 2008.

Pre doplnenie celého obrazu – na našom území je aj ďalšia jadrová elektráreň, ktorá je v procese vyraďovania. Ide o elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach, kde v roku 1977 došlo k vážnej havárii pri výmene paliva. O vyraďovanie tejto elektrárne sa dnes stará štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), pričom práce výrazne komplikuje aj prítomná radiácia.

Stávka na malé reaktory

Malé modulárne reaktory pritom nie sú jednou technológiou, existuje ich viac typov. Projekt Phoenix, za ktorým stoja Slovenské elektrárne, stavia na predstave menších jadrových zdrojov, ktoré by sa dali vyrábať po moduloch v továrni a potom rýchlejšie skladať na mieste. Ide o kompaktné jadrové elektrárne, ktoré sú vyrábané po moduloch v továrni, ktoré sa na určenom mieste rýchlejšie poskladajú, sú bezpečnejšie a flexibilnejšie než veľké klasické bloky. Podľa nedávnej prvej komplexnej štúdie má navyše Slovensko na ich nasadenie „technické, ekonomické aj regulačné predpoklady“.

Kým Phoenix hovorí o malých modulárnych reaktoroch ako o menšej a pružnejšej verzii dnešných atómových elektrární, štátny JAVYS cez dcérsku spoločnosť Newvys mieri ďalej. Firma tvrdí, že sa „podieľa na príprave pokročilých modulárnych reaktorov, ktoré predstavujú perspektívne riešenie pre bezpečnú a nízkoemisnú výrobu elektriny a umožňujú efektívnejšie využitie vyhoretého jadrového paliva“. Rozdiel v technológii pri oboch typoch je zásadný. V jednom prípade ide najmä o menší rozmer a jednoduchšiu výstavbu, v druhom už o ambíciu zmeniť spôsob, ako sa bude narábať s palivom.

Rozdiel medzi malými a klasickými reaktormi vidno aj na číslach. Kým jeden blok Jaslovských Bohuníc V2 má výkon 505 megawattov, teda spolu ide pri dvoch blokoch o vyše tisíc megawattov, reaktor typu SMR by dodával približne 400 megawattov. Nejde teda o náhradu jedného veľkého bloku v rovnakom výkone, ale o menší zdroj, ktorého výhodou má byť flexibilita a možnosť skladať výkon postupne.

Generálny riaditeľ Newvys Ondrej Uhrík to opísal ešte konkrétnejšie: „Reaktory, ktoré v spolupráci s naším francúzskym partnerom vyvíjame, pracujú na báze rýchlych neutrónov a využívajú chladenie tekutým olovom.“ Podľa neho je „táto technológia prelomová najmä v oblasti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom, keďže umožňuje jeho efektívnu recykláciu“. Ak by sa takýto koncept raz podarilo dostať z vývojových plánov do reality, nešlo by už len o ďalší menší reaktor, ale o pokus posunúť Slovensko k technológii, akú dnes svet zatiaľ len testuje.

V praxi by to znamenalo, že Slovensko by sa mohlo vymaniť zo závislosti od dovozu jadrového paliva, napríklad z Ruska. Ak by sa nová technológia osvedčila, elektrinu by sme vedeli vyrábať aj z už použitého paliva — teda z odpadu, ktorého máme uskladnené celé tony. Ani po vyradení z reaktora sa totiž jeho energetický potenciál úplne nestráca. Z medziskladu by sa palivo mohlo presunúť do Francúzska, kde by ho spracovali tak, aby sa dalo opätovne použiť.

Najdrahší energetický projekt pre Slovensko

Práve Bohunice sa tak opäť menia na jednu z kľúčových adries slovenskej energetiky. V súčasnosti sa totiž v tejto lokalite počíta s výstavbou nového zdroja, ktorý má Slovensku pomôcť udržať stabilné dodávky elektriny aj v čase rastúcej spotreby a tlaku na dekarbonizáciu. Projekt pripravuje Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), podľa ktorej ide o investíciu, ktorá má rozhodovať o energetickej pozícii Slovenska na celé budúce desaťročia.

„Projekt nového jadrového zdroja je strategickým projektom, ktorý je dôležitou súčasťou energetickej budúcnosti Slovenska. Ide o dlhodobý a komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôsledné plánovanie a úzku koordináciu na národnej aj medzinárodnej úrovni. Naša spoločnosť preto systematicky pracuje na jeho príprave tak, aby bol realizovaný bezpečne, efektívne a v súlade s najvyššími medzinárodnými štandardmi,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti JESS Tomáš Vavruška.

Ak sa projekt dostane z plánov do reality, Slovensko bude stáť pred historicky najväčšou energetickou investíciou. Nový blok v Jaslovských Bohuniciach má mať výkon 1 200 megawattov, štát s jeho spustením ráta okolo roku 2040 a dnešné odhady hovoria o cene 13 až 15 miliárd eur. Pri jadrových stavbách navyše platí, že konečný účet býva často vyšší než prvé plány.