Milujete svoju prácu alebo ju len tolerujete? Rozdiel môže ovplyvniť vaše zdravie
Nie je jedno, ako vstávate do práce. Ak pri budíku bojujete sami so sebou, možno to nie je len o nevyspatí. Vedci teraz tvrdia, že rozhodujúce nie je, či ste so svojou prácou spokojní, ale či ju naozaj milujete – rozdiel totiž môže ovplyvniť nielen vašu náladu, ale aj zdravie.
Video
Februárový výplatný šok: Rovnaká hrubá mzda, iné peniaze na účte. Kto si prilepšil a koho skasíroval štát?
Slovákom v týchto dňoch pípajú na mobiloch správy o výplatách a mnohých čaká prekvapenie. Hoci im zamestnávateľ na zmluvný plat nesiahol, suma, ktorá im reálne pristála na účte, sa zmenila. Prečo? Do hry totiž vstúpila tvrdá realita konsolidácie. S daňovou poradkyňou Alicou Orda Oravcovou sme si rozobrali konkrétne príklady.
Zdroj:
TV Pravda
Väčšina firemných prieskumov sa pýta v podstate to isté: sú zamestnanci spokojní? Ako vnímajú svoj plat, pracovný čas či nadriadeného? Štúdia vedcov zo siedmich kanadských univerzít však naznačuje, že spokojnosť nemusí byť to správne meradlo. Podľa nej je oveľa dôležitejší hlbší pocit – „láska k práci“, ktorá omnoho presnejšie predpovedá fyzické zdravie a dlhodobú pohodu než samotná spokojnosť.
Výskumníci niekoľko rokov sledovali viac než 1 800 pracovníkov v rámci ôsmich prieskumov a zistili, že zamestnanci, ktorí svoju prácu skutočne milujú, vykazujú výrazne lepšie fyzické zdravie, menej dní práceneschopnosti a nižšiu mieru úzkosti a depresie. Keď porovnali „lásku k práci“ so spokojnosťou, pracovným nasadením a celkovou pozitívnou náladou, práve tento faktor bol najsilnejším prediktorom fyzického zdravia. Tento efekt pretrvával aj po zohľadnení ostatných premenných.
Čo je „láska k práci“
Tím vedený Michelle Inness z University of Alberta vychádzal z trojuholníkovej teórie lásky psychológa Roberta Sternberga, ktorá sa bežne používa pri analýze partnerských vzťahov. Sternberg identifikoval tri piliere: vášeň, intimitu a záväzok. Vedci ich preniesli do pracovného prostredia: vášeň pre každodenné úlohy, skutočnú blízkosť a dôveru medzi kolegami a reálny záväzok voči organizácii.
Všetky tri prvky musia byť prítomné súčasne. Zamestnanec, ktorý má rád svoju prácu, no necíti spojenie s kolegami, alebo naopak dobre vychádza s tímom, ale je emocionálne odpojený od organizácie, nespĺňa túto definíciu. Práve kombinácia týchto faktorov vytvára to, čo vedci nazývajú „láska k práci“ (LOJ).
Ide teda o niečo zásadne odlišné od samotnej spokojnosti či angažovanosti. Spokojnosť s prácou je skôr pasívne hodnotenie: spĺňa táto firma a pracovná pozícia moje očakávania? Je odmena spravodlivá? Sú pracovné hodiny zvládnuteľné? Láska k práci je však aktívne, trvalé emocionálne puto, nie občasné hodnotenie podmienok.
Vytvoriť spoľahlivý spôsob merania LOJ si vyžiadalo viacero kôl testovania a spoluprácu s odborníkmi. Výskum prebiehal na ôsmich nezávislých skupinách pracovníkov v Kanade, USA a Spojenom kráľovstve, naprieč rôznymi odvetviami – od zdravotníctva a financií až po maloobchod a verejný sektor.
Výsledná škála obsahovala deväť tvrdení, napríklad: „Moja práca je pre mňa viac než len zamestnanie, je to vášeň“, „Milujem ľudí, s ktorými pracujem“ alebo „Táto organizácia má pre mňa veľký osobný význam“.
Menej odchodov, menej stresu
Jedna z najzaujímavejších častí výskumu sledovala 124 pracovníkov počas piatich rokov. Tí, ktorí po tomto období vykazovali vyššiu mieru „lásky k práci“, výrazne menej uvažovali o odchode zo zamestnania – bez ohľadu na ich spokojnosť či angažovanosť. Zároveň mali nižšiu mieru úzkosti a depresie, čo sa potvrdilo naprieč viacerými štúdiami.
Pri sledovaní fyzického zdravia (problémy so spánkom, časté bolesti hlavy, tráviace ťažkosti či náchylnosť na choroby) bola „láska k práci“ najsilnejším prediktorom – silnejším než spokojnosť, angažovanosť či celková nálada. Zamestnanci s vysokým skóre LOJ boli zároveň spoľahlivejší: menej meškali, robili kratšie prestávky a menej často odchádzali z práce predčasne.
Zároveň sa ukázalo, že silná väzba na prácu nevedie automaticky k workoholizmu ani k neetickému správaniu. Hlboký vzťah k práci sa za bežných okolností nemení na vyčerpanie či nutkavé správanie.
Vedci však upozorňujú aj na opačné riziko. Ak človek miluje svoju prácu až príliš, môže tolerovať zlé zaobchádzanie, prehliadať problémy v organizácii alebo zostať v zamestnaní dlhšie, než je preňho rozumné. Tento jav označujú ako „zneužitá vášeň“, keď zamestnávatelia využívajú emocionálne nasadenie pracovníkov bez adekvátnej protihodnoty.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.