Energetická páka v spore o ropu: Fico siahol na núdzové dodávky, prúd však medzi krajinami tečie ďalej (6 kľúčových otázok a odpovedí)

Stále platí, že Kyjev od nás naďalej dováža elektrinu. Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho zároveň medzičasom vyhlásila, že stopka pre elektrickú energiu nenaruší situáciu v energetickom systému krajiny. Zastavené boli len mimoriadne stabilizačné dodávky, zatiaľ čo štandardné obchodné toky elektriny medzi krajinami pokračujú ďalej.

Podľa dát európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO-E, ktorá v reálnom čase sleduje toky elektriny medzi jednotlivými krajinami, pritom zo Slovenska na Ukrajinu aj na druhý deň po premiérovom oznámení dohody s ministerstvom financií a Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS) smerovali dodávky v objeme stoviek megawattov výkonu. Údaje tak ukazujú, že fyzické toky elektriny medzi oboma krajinami pokračujú aj po zastavení núdzovej energetickej výpomoci.

„Elektrina sa dováža zo všetkých krajín EÚ susediacich s Ukrajinou a z Moldavska, a to podľa výsledkov aukcií na prideľovanie voľnej kapacity pri prepojení medzi štátmi,“ informovala spoločnosť Ukrenerho. Firma, ktorá u našich východných susedov prevádzkuje prenosovú sústavu tiež priblížila, že naposledy požiadala Slovensko o núdzovú pomoc pred vyše mesiacom. Navyše to malo byť vo veľmi obmedzenom objeme.

Vyjadrenia premiéra Fica však napriek tomu naznačujú, že tento krok má slúžiť najmä ako politická páka v spore o obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba. Opatrenie má byť podľa predsedu vlády zrušené okamžite po tom, ako Ukrajina tranzit ropy obnoví, v opačnom prípade vláda nevylučuje prijatie ďalších recipročných opatrení.

Pravda preto pripravila prehľad odpovedí na najdôležitejšie otázky, ktoré vysvetľujú okolnosti rozhodnutia Slovenska aj jeho reálne dôsledky.

Čo sa vlastne stalo?

Súčasnej situácii predchádzala séria udalostí spojených s dodávkami ruskej ropy aj bezpečnostnou situáciou vo vojne na Ukrajine. Kľúčový moment nastal 27. januára 2026, keď došlo k problémom na trase ropovodu Družba, ktorým na Slovensko prúdi väčšina ropy pre rafinériu Slovnaft. Tento ropovod patrí medzi hlavné energetické tepny regiónu a vedie z Ruska cez Ukrajinu až do strednej Európy.

Keďže dodávky ropy na Slovensko zostávali obmedzené, slovenská vláda po približne troch týždňoch od prerušenia tokov, 18. februára 2026, prvýkrát v histórii vyhlásila stav ropnej núdze a pristúpila k uvoľneniu štátnych núdzových zásob pre rafinériu Slovnaft. Cieľom bolo preklenúť obdobie, kým sa podarí zabezpečiť alternatívne dodávky ropy napríklad cez chorvátsky ropovod Adria.

Na vzniknutú situáciu následne reagovala slovenská vláda aj politicky. Premiér Fico oznámil, že ak sa tranzit ropy cez Ukrajinu neobnoví, Slovensko môže pristúpiť k odvetným opatreniam v energetike. Jedným z nich sa stalo zastavenie takzvanej havarijnej alebo núdzovej výpomoci pri dodávkach elektriny, ktorú Slovensko poskytuje Ukrajine v prípade výpadkov jej energetickej sústavy po ruských útokoch.

Posledné informácie ministerstva hospodárstva hovoria, že obnovenie dodávok ropy cez Družbu by malo prebehnúť 26. februára. „Rezort hospodárstva zároveň eviduje informácie o požiari na čerpacej stanici Kalejkino v Ruskej federácii, ktorá je súčasťou infraštruktúry ropovodu Družba. Podľa aktuálne dostupných technických informácií by rozsah poškodenia nemal mať vplyv na budúci tok ropy smerom na Slovensko," napísalo ministerstvo na čele s Denisou Sakovou (Hlas).

Čo znamená zastavenie núdzových dodávok?

Zastavenie núdzových dodávok elektriny neznamená, že Slovensko úplne prestalo vyvážať elektrinu na Ukrajinu. Ide o ukončenie takzvanej havarijnej výpomoci, ktorú si prevádzkovatelia prenosových sústav poskytujú na základe vzájomných dohôd v prípade mimoriadnych situácií. SEPS má takúto zmluvu podpísanú aj s ukrajinským prevádzkovateľom Ukrenerho.

Mechanizmus funguje tak, že ak ukrajinská energetická sústava po útokoch alebo technickej poruche nedokáže udržať stabilitu siete, môže požiadať susedné krajiny o okamžitú pomoc. Slovensko potom krátkodobo dodá elektrinu priamo do siete, aby sa udržala jej frekvencia a zabránilo sa rozsiahlemu výpadku. Takáto pomoc trvá spravidla len niekoľko hodín alebo dní, kým sa podarí obnoviť výrobu alebo zabezpečiť dodávky z trhu.

Počas vojny zohrávajú pri stabilizácii ukrajinskej energetiky významnú úlohu aj záložné zdroje, najmä mobilné naftové generátory. Tie dokážu zabezpečiť elektrinu pre nemocnice, vodárne či kritickú infraštruktúru v čase, keď centrálna sieť nefunguje. Ich výkon je však obmedzený a ich spustenie si vyžaduje čas, preto sa v prvých momentoch po výpadku využíva práve havarijná výpomoc zo zahraničia. Bežné komerčné dodávky elektriny však fungujú oddelene od tohto systému. Obchodníci s elektrinou nakupujú cezhraničné kapacity v aukciách v rámci prepojenej európskej elektrizačnej sústavy a elektrina následne prúdi medzi krajinami podľa aktuálneho dopytu a cien. Aj po rozhodnutí slovenskej vlády preto elektrina medzi Slovenskom a Ukrajinou naďalej fyzicky prúdi.

Podľa energetických analytikov má zastavenie havarijnej výpomoci skôr politický než okamžitý energetický dopad. Objem takejto pomoci totiž predstavuje len malú časť elektriny, ktorá sa medzi Slovenskom a Ukrajinou vymieňa počas roka, hoci v kritických momentoch môže byť rozhodujúca pre stabilitu siete.

Prečo zo Slovenska stále prúdi elektrina na Ukrajinu?

Elektrina zo Slovenska na Ukrajinu pokračuje aj po rozhodnutí vlády, pretože zastavené boli len takzvané núdzové dodávky, nie bežný obchod s elektrinou. Premiér Robert Fico požiadal štátneho prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS, aby Ukrajine neposkytoval havarijnú výpomoc pri stabilizácii jej energetickej siete. Ako sme už spomínali, tá sa využíva len v mimoriadnych situáciách.

Slovensko pritom patrí medzi významných dodávateľov elektriny pre Ukrajinu už od synchronizácie ukrajinskej siete s európskou sústavou po začiatku ruskej invázie v roku 2022. V roku 2024 smerovalo zo Slovenska na Ukrajinu v čistom približne 3,42 terawatthodiny (TWh) elektriny, zatiaľ čo v roku 2025 objem klesol na približne 2,96 TWh. Slovensko tak pokrývalo približne pätinu celkového dovozu elektriny na Ukrajinu, čím patrilo medzi jej najväčších dodávateľov po Maďarsku.

Zastavenie núdzovej výpomoci preto nemení hlavný spôsob, akým elektrina medzi krajinami prúdi. Ide najmä o obmedzenie mimoriadneho stabilizačného mechanizmu, zatiaľ čo štandardné komerčné dodávky elektriny medzi Slovenskom a Ukrajinou pokračujú aj naďalej.

Čo hrozí Slovensku?

Rozhodnutie zastaviť núdzové dodávky elektriny môže mať pre Slovensko aj právne a politické dôsledky. Energetická spolupráca medzi krajinami Európskej únie a Ukrajinou je totiž súčasťou širšieho systému solidarity, ktorý vznikol po ruskej invázii v roku 2022 s cieľom stabilizovať ukrajinskú energetickú sústavu napojenú na európsku sieť.

Elektrina sa v rámci Európskej únie obchoduje na spoločnom trhu, kde platia jednotné pravidlá pre cezhraničné toky energie. Členské štáty preto nemôžu svojvoľne zasahovať do obchodných dodávok alebo obmedzovať prenos elektriny z politických dôvodov, ak tým narušia fungovanie trhu alebo poškodí účastníkov obchodovania. V prípade, že by Slovensko pristúpilo k širšiemu obmedzeniu dodávok, mohlo by čeliť konaniu zo strany Európskej komisie pre porušenie európskych pravidiel.

Riziko zároveň nespočíva len v prípadných finančných sankciách. Energetické siete v Európe fungujú na princípe vzájomnej závislosti a spolupráce, pričom krajiny si v krízových situáciách poskytujú pomoc oboma smermi. Odborníci preto upozorňujú, že oslabenie dôvery partnerov by mohlo Slovensku skomplikovať budúcu spoluprácu pri cezhraničných projektoch alebo pri riešení vlastných energetických kríz.

Zásah do fungovania spoločného trhu by navyše mohol vyvolať aj spory s obchodníkmi s elektrinou, ktorí majú nakúpené prenosové kapacity a uzatvorené kontrakty. Prípadné škody by si následne mohli nárokovať právnou cestou, čo by spor prenieslo z politickej roviny aj do ekonomickej.

Koľko má Slovensko ropných rezerv a na ako dlho vystačia?

Slovensko je podľa európskej legislatívy povinné udržiavať strategické zásoby ropy a ropných produktov minimálne na úrovni 90 dní priemernej dennej spotreby. Tieto rezervy spravuje štátna spoločnosť Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) a slúžia práve pre prípad prerušenia dodávok, aké nastalo aj pri problémoch na ropovode Družba.

Podľa údajov ministerstva hospodárstva disponuje Slovensko zásobami, ktoré dokážu pokryť spotrebu krajiny približne na tri mesiace. V prípade núdzového stavu môže vláda rozhodnúť o ich postupnom uvoľňovaní pre kľúčové podniky, najmä pre rafinériu Slovnaft, aby sa zabezpečila výroba pohonných látok pre dopravu, priemysel či záchranné zložky.

Vyhlásenie stavu ropnej núdze preto automaticky neznamená okamžitý nedostatok palív na čerpacích staniciach. Ide skôr o preventívne opatrenie, ktoré má preklenúť obdobie, kým sa obnovia dodávky ropy alebo zabezpečia alternatívne trasy dovozu, napríklad cez chorvátsky ropovod Adria. Štát zároveň môže počas tohto obdobia regulovať spotrebu alebo prednostne zásobovať strategické sektory ekonomiky.

Aké má Slovensko alternatívy dovozu ropy?

Slovensko je dlhodobo závislé najmä od ropy dovážanej ropovodom Družba, ktorý vedie z Ruska cez Ukrajinu do strednej Európy a zásobuje rafinériu Slovnaft. V prípade prerušenia dodávok však existuje viacero alternatívnych trás, hoci žiadna z nich nedokáže Družbu plnohodnotne nahradiť okamžite.

Najvýznamnejšou náhradnou cestou je ropovod Adria, ktorý privádza ropu z tankerov prichádzajúcich do chorvátskeho prístavu Omišalj na ostrove Krk. Odtiaľ ropa pokračuje cez Chorvátsko a Maďarsko až na Slovensko. Táto trasa sa využíva ako hlavná záložná alternatíva a umožňuje dovoz ropy z globálnych trhov, napríklad zo Saudskej Arábie, Nórska či Kazachstanu. Kapacita systému je však limitovaná technickými aj obchodnými faktormi a závisí aj od dohôd medzi krajinami regiónu.

Ďalšou možnosťou je nepriamy dovoz cez západnú Európu prostredníctvom ropovodu TAL (Transalpine Pipeline), ktorý vedie z talianskeho prístavu Terst do Rakúska a Nemecka, a následne cez český ropovod IKL do Českej republiky. Odtiaľ by bolo technicky možné zabezpečiť reverzný tok ropy smerom na Slovensko, avšak len v obmedzenom objeme približne do 1,5 milióna ton ročne čo predstavuje približne len tretinu objemu, ktorý Slovensko za bežných okolností dováža ropovodom Družba, cez ktorý do krajiny každoročne prúdi asi päť až šesť miliónov ton ropy. Takéto riešenie navyše zatiaľ nebolo v praxi plnohodnotne odskúšané a jeho realizácia by trvala niekoľko mesiacov.

Preto Slovensko pri výpadku Družby kombinuje alternatívny dovoz cez Adriu s využívaním strategických ropných rezerv. Tie majú preklenúť obdobie, kým sa stabilizujú dodávky alebo zabezpečia nové kontrakty. Aj podľa odborníkov však platí, že úplné nahradenie ropy z Družby je možné len postupne, keďže rafinéria Slovnaft je technologicky dlhodobo nastavená najmä na spracovanie ruskej ropy typu Urals.