Slovensko zastavilo dodávky elektriny Ukrajine. Fico Kyjevu: Máme pripravené ďalšie opatrenia

„Na dnešnom rokovaní s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer), ktorého rezort je stopercentným akcionárom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS), a najvyšším predstaviteľom tejto akciovej spoločnosti som zúčastnených požiadal o zastavenie núdzových dodávok elektrickej energie na Ukrajinu,“ povedal Fico s tým, že tento krok podľa neho neporušuje žiadne medzinárodné záväzky.

Slovensko patrí medzi kľúčové tranzitné krajiny, cez ktoré na Ukrajinu prúdi elektrina z prepojenej európskej energetickej sústavy, a výpadok tohto spojenia by sa prejavil najmä v období zvýšenej spotreby alebo po poškodení ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Podľa analytickej platformy ExPro Electricity sme našim susedom minulý rok dodávali približne 21 percent z celkového podielu dovezenej elektriny. Pred nami bolo Maďarsko, ktoré v roku 2025 Ukrajincom dodalo až 42 percent z celého balíka – vo februári tohto roka to dokonca bolo až 50 percent. Kyjev okrem toho, hoci v menších objemoch, dováža elektrinu aj z Poľska, Rumunska a Moldavska.

Výpadok slovenských dodávok by tak automaticky neznamenal úplné prerušenie dovozu elektriny na Ukrajinu. Kyjev by sa pravdepodobne snažil chýbajúce objemy nahradiť zvýšeným dovozom z Maďarska, Rumunska či Poľska, prípadne obmedzením domácej spotreby. Už minulý rok sa dovoz elektriny napríklad od Poliakov podľa spoločnosti ExPro zvýšil o 85 percent, na 0,114 terawatthodín (TWh).

Predseda vlády Fico napriek tomu avizoval, že tento týždeň pondelok navštívi SEPS a požiada o zastavenie núdzových dodávok elektriny pre nášho východného suseda. O takomto kroku musí rozhodnúť predstavenstvo štátnej spoločnosti.

Zakladateľ portálu energieprevas.sk Jozef Badida pre televíziu ta3 spresnil, že premiér hovoril o zastavení dodávok v rámci energetickej výpomoci. V praxi ide o to, že ak má ukrajinský operátor problém udržať stabilitu siete, potrebuje pomoc zo zahraničia. Potrebnú elektrinu dodáva aj náš SEPS.

Na tejto elektrine potom podľa Badidu zarábajú výrobcovia zo Slovenska a čiastočne aj naša prenosová sústava. Problémom podľa experta je to, že ak by sme nedodávali elektrinu v čase, keď je to potrebné, ukrajinská sieť by mohla padnúť. To by sa mohlo potom preniesť ďalej a takzvaný blackout by mohol zasiahnuť aj Slovensko. Znamená to, že by sme si v podstate mohli „streliť do vlastnej nohy".

Pravda sa s otázkami na to, či už zo strany vlády padol oficiálny pokyn či žiadosť vykonať takýto krok, obrátila aj priamo na prenosovú sústavu. Tá však uviedla, že sa k tému momentálne nechce vyjadrovať.

Aké máme možnosti?

Odborník z webu energie-portal.sk Radovan Potočár pre pravdu pripomenul, že Slovensko je súčasťou rozsiahlej prepojenej európskej elektrizačnej sústavy, v rámci ktorej elektrina neustále prúdi cez hranice oboma smermi. Objem aj smer týchto tokov sa pritom priebežne menia — nielen v dôsledku obchodovania s elektrinou, ale aj kvôli technickej potrebe vyrovnávania a stabilizácie elektrických sietí v celom regióne.

Expert preto upozornil na to, že naplniť slová premiéra by bolo v praxi veľmi zdĺhavé a náročné. „Vstúpiť do tohto systému a odstrihávať Slovensko od susedov je extrémne komplexná a nákladná úloha, ktorá by trvala roky. Nedávalo by to žiaden zmysel, ani len komunikačne či politicky," povedal pre Pravdu energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár.

Podľa analytika by preto prípadné kroky Slovenska pravdepodobne nesmerovali k úplnému zastaveniu tokov elektriny, ale skôr k vypovedaniu dohody o poskytovaní takzvanej havarijnej výpomoci. V takom prípade by išlo o relatívne malé objemy energie — rádovo desiatky gigawatthodín ročne — ktoré sa však využívajú v kritických situáciách. Ide napríklad o prípady, keď ruský útok poškodí elektráreň alebo časť prenosovej sústavy a Ukrajina nedokáže výpadok okamžite pokryť vlastnými zdrojmi.

Vtedy do stabilizácie siete krátkodobo vstupujú susedné krajiny. Ak by sa Slovensko z tohto mechanizmu stiahlo, podľa Potočára by to malo predovšetkým politický a symbolický dopad, keďže z pohľadu celkových objemov elektriny vymieňanej medzi Slovenskom a Ukrajinou ide len o menšiu časť dodávok.

Navyše, ak by aj k zastaveniu dodávok elektriny napriek všetkému došlo, pre Slovensko by to mohlo znamenať viacero problémov. Najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) varuje, že by sme po takomto rozhodnutí mohli prísť o stovky miliónov eur, no škody by mohli byť do budúcna ešte väčšie. „Ukrajina by stratila záujem o ďalšiu spoluprácu so Slovenskom v tejto oblasti. To by bol zásadný zásah do plánovaných investícií, ktoré sa týkajú spolupráce s Ukrajinou v najbližších rokoch," povedal podpredseda PS Ivan Štefunko.

Čoraz menej elektriny pre Ukrajinu

Možnosti náhrady, po ktorých by sa v prípade zastavenie dodávok z nášho územia musel Kyjev obzerať, sú však limitované technickou kapacitou cezhraničných vedení aj aktuálnou situáciou na európskom trhu s elektrinou, ktorý je v zimných mesiacoch tradične napätejší. Práve preto zohráva slovenské prepojenie, cez ktoré prúdi viac než asi dvadsaťkrát viac elektriny než cez to poľské, dôležitú úlohu najmä počas núdzových stavov, keď Ukrajina po ruských útokoch potrebuje rýchlo stabilizovať svoju energetickú sústavu.

Odborníci napriek tomu upozorňujú, že významnejším partnerom ako sme my je v tomto smere Maďarsko. To však podobne ako Slovensko avizuje, že zvažuje pozastavenie vývozu elektriny a plynu na ukrajinské územie v prípade, že Kyjev neobnoví dodávky ropy cez Družbu. V prípade, ak budú obe krajiny koordinovať svoj postup tak, ako hovoria, pre Ukrajinu by mohlo ísť o výrazný zásah do jej energetickej bezpečnosti.

Zároveň platí, že k nášmu východnému susedovi dovážame čoraz menej elektriny. Zatiaľ čo ešte v roku 2024 sme jej na Ukrajinu v „čistom" (teda po odrátaní dovozu) vyviezli 3,42 TWh, minulý rok to bolo už iba 2,96 TWh. Podľa ExPro Electricity predstavoval vo februári podiel slovenských dodávok približne 18 percent z celkového dovozu elektriny na Ukrajinu.

Ako upozornil Potočár, zaujímavosťou tiež je, že hoci je Slovensko z pohľadu Ukrajiny čistým exportérom elektriny, neplatí to tak vždy. Napríklad v septembri minulého roka sme z východu doviezli viac elektriny, ako sme vyviezli.

Koľko elektriny posielame za hranice?

Podľa predbežných údajov zo SEPS-u Slovensko v roku 2025 vyrobilo takmer 30 TWh elektriny a spotrebovalo jej 27,47 TWh. Zároveň platí, že od roku 2023 dokážeme vyrábať viac elektriny, ako spotrebujeme. Dovtedy sme ako krajina boli čistým importérom tejto komodity, aby sme dokázali pokryť našu spotrebu.

Tieto údaje však neznamenajú, že elektrina prúdila zo Slovenska k susedom nepretržite jedným smerom alebo naopak. V rámci prepojenej európskej elektrizačnej sústave totiž energia cez hranice prúdi priebežne oboma smermi podľa aktuálnej ceny, dopytu či technickej situácie v sieti. Slovensko tak môže v niektorých obdobiach elektrinu dovážať napríklad z Česka alebo Poľska a zároveň ju vyvážať najmä do Maďarska či na Ukrajinu, pričom v celoročnej bilancii zostáva čistým exportérom, keďže celková výroba prevyšuje domácu spotrebu.