Sme lepší ako Rakúsko či Maďarsko. Po mesiacoch rekordného zdražovania prichádza úľava: Slovensko brzdí infláciu
Po dlhých mesiacoch sa zdražovanie na Slovensku konečne spomalilo. Najnovšie dáta Eurostatu ukazujú, že sa októbrová inflácia dostala na 3,9 percenta. To je najnižšie číslo od apríla tohto roka. Neznamená to však, že v obchodoch, reštauráciách či kaderníctvach zaplatíte menej peňazí. Ceny stále rastú, len pomalšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Zároveň už nepatríme medzi inflačných rekordérov.
Video
Ako sa vyvíjajú ceny potravín.
Zdroj:
TV Pravda
V praxi to potom vyzerá tak, že napríklad za 100-eurový nákup potravín, ktorý ste urobili ešte minulý rok, teraz zaplatíte v priemere 103,9 eura. Na pomery posledných dvoch rokov je to však citeľné spomalenie tempa zdražovania.
Zaujímavosťou je, že u nás už ceny nerastú tak prudko ako v niektorých susedných krajinách. V Rakúsku sa inflácia drží na úrovni štyroch percent a v Maďarsku na 4,2 percenta, čo je viac než na Slovensku. Stále však patríme medzi krajiny Európskej únie, kde ceny rastú rýchlejšie než európsky priemer. Ten je na úrovni 2,5 percenta. Najlepšie sú na tom obyvatelia Cypru, kde inflácia dosahuje len 0,2 percenta.
Na opačnom konci rebríčka sú Rumuni, ktorí zažívajú zdražovanie výrazne „odrezané" od relatívne priaznivého vývoja vo väčšine členských krajín. Inflácia tam presahuje osem percent – najviac z celej EÚ. Ceny potravín a služieb tam rastú tempom, ktoré sme my zažívali pred dvoma či tromi rokmi.
V susednej Českej republike sa inflácia drží pod priemerom EÚ, na úrovni 2,3 percenta. Spomedzi krajín V4 je na tom lepšie ako Slovensko okrem Česka aj Poľsko, kde zdražovanie dosiahlo 2,9 percenta.
Čo sa týka eurozóny – teda krajín, ktoré používajú euro – zdražovanie sa spomalilo na 2,1 percenta. To znamená, že inflácia sa prakticky vrátila k cieľu Európskej centrálnej banky na úrovni dvoch percent a ekonomika sa postupne stabilizuje.
Eva Sadovská z Wood & Company upozorňuje, že inflácia nie je len suché číslo v tabuľke. Má priamy dopad na reálne príjmy, úspory aj investície domácností. „Inflácia je v podstate neviditeľná daň, ktorá nám potichu ukrajuje z hodnoty úspor aj z dosiahnutých výnosov,“ vysvetľuje.
Slovenské dáta sú lepšie
Ešte priaznivejšie to pre Slovensko vyzerá, ak sa pozrieme na októbrové čísla zdražovania optikou slovenského Štatistického úradu, ktorý používa inú metodiku ako Eurostat. „Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom zvýšili len mierne, o 0,1 percenta. Inflácia… dosiahla úroveň 3,7 percenta, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu štyri percentá sa dostala po piatich mesiacoch," píšu naši štatistici.
Zdražovanie sa tak dlhodobo držalo nad štyrmi percentami, no podľa odborníkov by teraz jeho spomaľovanie mohlo pokračovať aj na budúci mesiac. „Predpokladáme, že aj v novembri bude medziročná inflácia na podobnej úrovni ako v októbri, pričom v decembri by medziročný rast cien mohol mierne poskočiť nahor v dôsledku nižšej bázy z decembra minulého roka – očakávame hodnotu tesne nad štyrmi percentami medziročne," napísal už skôr analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák predpokladá, že inflácia by aj v decembri mohla zostať „jemne pod úrovňou štyroch percent". Priemer za celý rok by pritom podľa odborníkov mohol dosiahnuť štyri percentá.
Budúci rok však môže priniesť mierne zlepšenie. Horňák odhaduje, že v roku 2026 by priemerné zdražovanie mohlo klesnúť na úroveň okolo 3,5 percenta.
Čo najviac poháňa zdražovanie?
Na to, čo stojí za vývojom inflácie v celej eurozóne, sa dá pozrieť aj podrobnejšie. Eurostat rozdeľuje infláciu na štyri hlavné zložky – služby, potraviny (vrátane alkoholu a tabaku), priemyselné tovary bez energií a energie. Každá z nich ovplyvňuje celkovú infláciu inak, aj keď ich váha v spotrebnom koši nie je rovnaká.
V októbri boli najväčším motorom zdražovania služby, ktoré medziročne narástli o 3,4 percenta. Oproti septembru sa ich tempo dokonca mierne zrýchlilo. Ide o širokú kategóriu – od reštaurácií, kaderníctiev či opráv po finančné služby a cestovanie. Keďže služby tvoria v eurozóne najväčšiu časť spotreby, až okolo 45,7 percenta, ich rast má na celkovú infláciu najväčší vplyv.
Druhým najvýraznejším prispievateľom k celkovému zdražovaniu boli potraviny, alkohol a tabak. Tieto položky medziročne narástli o 2,5 percenta, čo je síce menej ako v septembri, no stále ide o jednu z najcitlivejších kategórií pre domácnosti. Potraviny tvoria približne 19,3 percenta výdavkov európskych domácností a ich ceny kolíšu omnoho výraznejšie než ceny služieb či priemyselných tovarov. Preto dokážu celkovú infláciu rýchlo potiahnuť nahor.
Priemyselné tovary bez energií – teda napríklad oblečenie, elektronika, nábytok či autá – rástli medziročne len o 0,6 percenta. Táto kategória predstavuje zhruba štvrtinu všetkých výdavkov domácností (25,6 percenta) a jej vplyv na infláciu je momentálne slabší. Je to dôsledok postupného upokojenia cien po pandemických výkyvoch aj po stabilizácii dodávateľských reťazcov.
Zaujímavý je vývoj cien energií, ktoré boli v októbri medziročne nižšie o 0,9 percenta. Hoci energie tvoria len okolo 9,4 percenta výdavkov domácností, patria k najkolísavejším položkám vôbec. Keď ceny energií rastú, inflácia prudko vyskočí – a, naopak, pokles cien energií vie celkovú infláciu citeľne stiahnuť nadol.
Ako pripomína Eurostat, hoci potraviny a energie spolu tvoria menej než tretinu celkových výdavkov, ich cenové pohyby sú najdivokejšie. Práve preto dokážu v krátkom čase dramaticky ovplyvniť to, ako rýchlo sa ceny v celej ekonomike hýbu smerom nahor či nadol.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.