Zima klope na dvere, zásobníky sú prázdnejšie než vlani. Zvládne Slovensko blížiace sa mrazy?
Slovensko vstupuje do zimy s plynovými zásobníkmi naplnenými približne na tri štvrtiny. Európske pravidlá síce pôvodne hovorili, že do začiatku novembra, teda už o niekoľko dní, by mali byť plné na 90 percent, no tento rok už nejde o povinný limit. Ceny energií totiž v lete nedali obchodníkom veľký priestor na výhodné nákupy. Otázka teda znie - bude Slovensko pripravené, aj keď zásobníky nie sú plné až „po okraj“?
Video
Dáta z európskej databázy naplnenosti zásobníkov zemného plynu Aggregated Gas Storage Inventory (AGSI) prezrádzajú, že Slovensko má na konci októbra zásobníky plné na vyše 74 percent. V rovnakom čase minulého roka pritom, podobne ako v roku 2023, presiahla ich naplnenosť 95 percent. Tento rok sme tak vo výraznom sklze a zaostávame aj za priemerom Európskej únie (EÚ), ktorý je na úrovni takmer 83-percentnej naplnenosti.
„Na podobnej úrovni ako teraz boli vlani zásobníky v polovici mája. Po tohtoročnej zime však boli oveľa viac vyprázdnené," komentoval situáciu ešte začiatkom septembra, keď boli naše kapacity plné na 72 percent, hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Za ďalšie dva mesiace sa toho príliš veľa nezmenilo. Zásobníky síce máme mierne plnšie, no stále patríme v tomto smere k „najhorším" krajinám.
Gábriš k týmto číslam dodal, že dvom vnútrozemským krajinám, ktoré sa najviac spoliehajú na potrubný plyn z Ruska (teda Slovensku a Maďarsku), sa darí plniť zásobníky najpomalšie. „Krajiny, ktoré diverzifikovali dovozné trasy a zdroje, sú už teraz v napĺňaní na tom lepšie. Na výraznú závislosť od ruských energonosičov nás upozorňujú opakovane aj ratingové agentúry. A to predovšetkým ako na riziko pre naše hospodárstvo,“ povedal analytik.
Skutočne pritom platí, že sa spoliehame najmä na veľké objemy suroviny, ktoré k nám pritekajú z Maďarska prostredníctvom plynovodu TurkStream. Ide približne o 6,4 milióna kubických metrov plynu denne. No čas sa nám kráti – na ruský plyn sa môžeme spoľahnúť už iba do konca roka 2027. EÚ totiž počíta s tým, že od 1. januára 2028 už na starý kontinent tiecť vôbec nebude.
Prečo je dôležité baviť sa o zásobách, asi najlepšie ilustroval vývoj počas zimnej sezóny 2024/2025. Čísla Európskeho združenia pre plynárenskú infraštruktúru ukázali, že členským krajinám sa podarilo vyčerpať svoje zásoby suroviny už v januári tohto roka. Priemerná miera čerpania plynu v minulej sezóne, v porovnaní s tou predchádzajúcou, stúpla o celých 36 percent.
Miernejšie pravidlá
Odborník z webu energie-portal.sk Radovan Potočár však pre Pravdu vysvetlil, že tento rok sú európske pravidlá benevolentnejšie. Počas tohtoročného leta boli totiž ceny suroviny na trhoch vysoké. „Malý rozdiel medzi zimnými a letnými cenami znamenal, že obchodníkom nedávalo zmysel, tlačiť do zásobníkov veľké objemy plynu, ak by na tom mali prerábať," priblížil expert.
Obchodníci sa teraz príliš neponáhľajú aj preto, že členské krajiny EÚ tento rok schválili dlhšie termíny na plnenie zásobníkov. V platnosti zostalo to, že úložiská jednotlivých krajín musia byť plné na 90 percent – no po novom tento cieľ môže byť dosiahnutý medzi 1. októbrom a 1. decembrom. Zostáva nám tak ešte viac ako mesiac.
Potočár zároveň dodal, že naše zásobníky sú vzhľadom na domácu spotrebu robustné. To znamená, že aktuálne je v nich viac ako 55 percent ročnej spotreby krajiny. Pre lepšiu predstavu – Slovensko ročne spotrebuje približne 4,3 miliardy kubických metrov plynu. V zásobách ho teraz máme 27 terawatthodín (TWh), čo je v prepočte približne 2,56 miliardy kubických metrov.
Aby sme sa na začiatku zimy vyhli najhoršiemu scenáru, vláda už na konci mája tohto roka schválila všeobecný hospodársky záujem, ktorý určuje Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) zaistiť do začiatku novembra 17,754 TWh (1,68 miliardy kubických metrov).
Pre Slovákov sú pritom tieto čísla skutočne kľúčové. Posledné sčítanie obyvateľov v roku 2021 ukázalo, že túto surovinu používa na vykurovanie svojich obydlí až 68 percent ľudí žijúcich v rodinných domoch a viac ako 66 percent bytov. Slovenský plynárenský a naftový zväz uviedol, že spotreba plynu stúpla medziročne o vyše 11 percent.
Plyn v zahraničných rukách
Odborníci upozorňujú aj na to, že nie všetok plyn, ktorý sa nachádza v našich zásobách, má pod kontrolou štát. Viac ako polovicu ich kapacity majú v rukách zahraničné firmy. „Nie všetok plyn je v rukách slovenských firiem a rovnako platí, že slovenskí obchodníci môžu držať plyn aj v zásobníkoch v zahraničí," zdôrazňuje Potočár.
Ministerstvo hospodárstva to potvrdzuje v Návrhu aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030. „V súčasnosti ich prevádzkovatelia (plynových zásobníkov, pozn. red.) poskytujú služby uskladňovania zemného plynu aj pre viaceré zahraničné plynárenské spoločnosti," píše sa v dokumente.
To znamená, že hoci sa surovina fyzicky nachádza na našom území, nemusí byť zákonite všetok jej objem spotrebovaný u nás. Časť z tohto plynu predávame do zahraničia. Napríklad na Ukrajinu sme od januára do októbra tohto roka poslali vyše jednu miliardu kubických metrov suroviny.
Čo sa týka samotných zásob – hlavné lokality, kde je surovina skladovaná, sa nachádzajú na Záhorí. Do najväčšieho podzemného úložiska v obci Láb sa zmestí až 28 TWh plynu (2,65 kubického metra).
Časť slovenských zásob sa nachádza aj v susednej Českej republike. Ide o strategické kapacity v obci Dolní Bojanovice, kde SPP skladuje asi šesť TWh plynu (0,57 miliardy kubických metrov). Tie sú určené na použitie v stave núdze – teda vtedy, keby sme boli úplne odrezaní od dodávok suroviny.
Vysoký účet pre štát
Bežnú domácnosť však viac ako naplnenosť zásobníkov zaujíma, koľko zaplatí za príjemné teplo uprostred zimy či za zohriatu vodu vo vani, v ktorej si jej členovia môžu spríjemniť náročný deň. Pre ľudí je v tejto súvislosti najpodstatnejšie to, že budú aj od začiatku roka 2026 platiť podobné sumy ako ešte v roku 2022 – teda približne 25 eur za megawatthodinu.
Vláda totiž opäť schválila, že v energopomoci bude pokračovať aj na budúci rok. Dosiaľ to fungovalo tak, že štát doplácal dodávateľom rozdiel medzi reálnou trhovou a regulovanou cenou. Po novom sa hovorí aj o tom, že ľuďom by do schránok mohli prichádzať energopoukážky v hodnote stoviek eur. Na to, v akej forme bude pomoc napokon vyplácaná, si ešte budeme musieť počkať.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) však už oznámil, že aj napriek energodotáciám už pracuje na schvaľovaní cien na rok 2026. Šéf úradu Jozef Holjenčík už v tejto súvislosti povedal, že do tohto procesu vo výraznej miere zasiahnu aj geopolitické udalosti. „V prípade plynu tvorí samotná komodita viac ako 60 percent koncovej ceny. Trhové ceny plynu prudko vzrástli v roku 2022 nielen v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine, ale hlavne z dôvodu nerozumnej politiky EÚ v oblasti Green Dealu," priblížil regulátor.
Ďalšou podstatnou otázkou je, koľko to celé bude stáť štátnu pokladnicu – teda nás všetkých. Podľa odhadov by sa suma, ktorú v čase konsolidácie uvoľníme na dotovanie cien energií, mala vyšplhať na 435 miliónov eur. Najvyššiu položku bude pritom predstavovať plyn. Ukazuje na to štruktúra výdavkov. Od roku 2022 Slovensko na „zmrazené ceny" energií minulo asi štyri miliardy eur, približne polovica tejto sumy smerovala na kompenzácie cien zemného plynu.
Vládny kabinet pôvodne uvažoval o tom, že sa tento účet zaplatí z eurofondov. Ako však neskôr potvrdila Európska komisia, takýto krok nebude možný.
Analytik Radovan Ďurana z INESS pre Pravdu povedal, že časť zdrojov na pokrytie týchto výdavkov získa vláda využitím pôvodne rozpočtovanej rezervy určenej na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia v objeme 245 miliónov eur. Jednoducho povedané, ide o „vankúš" v rozpočte, finančnú rezervu vlády na neočakávané výpadky príjmov alebo zvýšené výdavky počas roka. Zvyšné prostriedky by mali smerovať z rozpočtu výdavkov štátu na financovanie Programu Slovensko.
Ďurana zároveň dodal, že ak by kabinet zvolil inú cestu pomoci, štát by mohol ušetriť stámilióny eur. „Ak by vláda priznala, že vysokými cenami energií je ohrozená povedzme desatina alebo pätina domácností, tak výdavky na adresnú energopomoc by dosiahli cca 50, maximálne 100 miliónov eur. Minimálne 300 miliónov eur tak neefektívne navyšuje deficit, respektíve je financované škodlivým zvyšovaním vysokých daní," uzatvoril ekonóm.
Súvisiace články
Ľudia | pred 11 mesiacmi | 154
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.