4. Vyššie dane pre bohatších
Zmenami pravdepodobne prejde aj zdaňovanie príjmov fyzických osôb. V programe vlády sa totiž píše, že „v oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne zaviesť vyššiu progresivitu úpravou pásiem základu dane bez negatívneho dosahu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva“. V praxi to znamená, že ten, kto viac zarába, bude platiť vyššie dane. To je hlavný princíp progresívneho zdanenia.
Príde tak k ďalšiemu zaťaženiu ceny práce v situácii, keď zdravotné a sociálne odvody na Slovensku patria k najvyšším v rámci EÚ. Odborníčka na dane Silvia Hallová v tejto súvislosti tiež upozorňuje na to, že zvýšenie zaťaženia ceny práce vedúce k zvýšenému zdaneniu lepšie zarábajúcich skupín zamestnancov nemusí automaticky prispieť k zvýšeným príjmom do štátneho rozpočtu. „Naopak, ide o ďalší dôkaz, že v tejto krajine sa úspech neodpúšťa,“ dodáva.
V strehu by mali byť aj ľudia s viacerými nehnuteľnosťami. Po novom sa ich vláda chystá zdaniť vo väčšej miere. Vlastníkov viacerých nehnuteľností určených na bývanie v prípade druhej a ďalšej takejto nehnuteľnosti zdaní vo väčšom rozsahu.
Už pred rokom nám generálny tajomník OECD Mathias Corman pri príležitosti návštevy Slovenska jasne povedal, že máme príliš vysoké daňové zaťaženie práce, najmä pokiaľ ide o ľudí s nízkymi príjmami, a príliš nízke majetkové dane. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom majetkových daní a práve daň z nehnuteľností je ich hlavnou zložkou. Napríklad v roku 2019 bol výnos z majetkových daní len na úrovni 0,4 percenta HDP. Priemer krajín bol v tomto roku na úrovni 1,565 percenta HDP. Samosprávy, ktoré na Slovensku vyberajú daň z majetku, by museli zvýšiť túto daň 3,37-násobne, aby dosiahli výber na úrovni priemeru krajín EÚ.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.