Kamióny dusia stredné Slovensko, zachrániť ho má obchvat vybudovaný rezortom obrany
Obchvat Zvolena je v pláne bezmála viac ako desať rokov. Posun nastal až pred dvoma rokmi, kedy ho vláda označila za strategickú investíciu, nejde o nový projekt. Nedávno prešiel aj procesom posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA). Pri tej príležitosti minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pripomenul, že trasa je dôležitá aj pre vojenskú techniku a je preto šanca, že sa zaplatí z prostriedkov obranného rozpočtu ako súčasť projektu military mobility.
Video
Ministri Taraba, Ráž a Kaliňák o obchvate Zvolena v závere februára tohto roka.
Súčasťou projektu bude vybudovanie 28 mostov, štyroch estakád, mimoúrovňovú križovatku a protihlukové steny. Diaľničiari sa nevyhnú ani oporným múrom. Nejde tak o práve jednoduchú úlohu, pričom úprave sa nevyhnú ani miestne križovatky či cesty, aby sa dali na R2 napojiť.
Úsek rýchlostnej cesty R2 medzi západnou a východnou stranou Zvolena chýba od križovatky s R1, ktorú križuje. Spolu s R1, na ktorú sa napája, je zásadnou osou nielen pre Banskobystrický kraj ale aj pre Trenčín, Žiar nad Hronom, Prievidzu a Lučenec, Rimavskú Sobotu či Rožňavu, pričom smeruje až po metropolu východu. Je tak súčasťou južnej trasy krajiny spájajúcej Bratislavu a Košice, najmä pre jej kontakt s R1.
Zvolen je tak rukojemníkom premávky, stal sa z neho kritický tranzitný uzol na trase medzi západom a východom. „Denne ťahom prechádza asi 22-tisíc áut. Tranzit ide priamo cez mesto, najmä po ceste I/16. Vznikajú kolóny a to najmä v dopravných špičkách a v okolí priemyselného parku,” priblížil Ľuboš Kasala, expert na dopravu zo Zelenej vlny.
Dosah na mesto je citeľný nielen pre kolóny, ktoré spôsobujú zdržanie a neschopnosť odhadnúť koľko bude prejazd motoristom trvať, ale aj pre vplyv na bezpečnosť premávky. Podľa Kasalu je pri trase vedenej mestom vyššia pravdepodobnosť nehôd, keďže sa na nej mieša tranzitná a miestna doprava.
Ruka v ruke sa k tomu pridáva vyššie množstvo emisií z áut, hluk a tiež aj bariérový efekt. Ten vznikol, keď trasy rozdelili jednotlivé mestské časti a sťažili prirodzený pohyb ľudí medzi nimi.
„Vybudovanie tejto cestnej osi poskytne potrebnú kapacitu a úroveň bezpečnosti, ktoré sú v súčasnosti na niektorých úsekoch ciest I/9 a I/16 dlhodobo silne nedostačujúce,” doplnila k potrebe obchvatu Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Podľa nej sa obchvatom lepšie prepojí aj celý región.
Chýbajúca časť rýchlostnej cesty priamo nad Zvolenom ale nie je problémom iba pre lokálnu dopravu. Keďže sa napája na európsky ťah, jej doplnením by sa mali zlepšiť aj podmienky nadnárodnej dopravy. Zároveň je však priamym koridorom vojenskej techniky a trasou vedúcou k vojenskému letisku Sliač.
Obchvat ako príležitosť pre obranu
Vzhľadom na to, že väčšinou sa vojenské sily aj materiály presúvajú po južnom koridore, ktorého súčasťou je R2 aj R1, peniaze na jeho vybudovanie poskytne aj Kaliňákov rezort. „V tomto prípade chceme využiť aj prostriedky ministerstva obrany k tomu, aby sme takýto výborný duálny projekt zafinancovali, zároveň priblížime rýchlostnú cestu aj k letisku Sliač, ktoré bude mať do budúcna aj svoj civilný terminál, čo pozdvihne aj turistickú atraktívnosť tohto regiónu,” hovoril minister vo februári.
Pre Pravdu hovorca rezortu obrany Michal Bachratý doplnil, že hlavná časť útvarov je v južnejších oblastiach Slovenska. „Na trase R2 alebo v jej blízkosti sa nachádzajú viaceré základne a veliteľstvá ozbrojených síl, napríklad v Seredi, Nitre, Leviciach, na Sliači, vo Zvolene a ďalej potom v Rožňave či v Košiciach,” zdôraznil.
Prečo je zvolenský obchvat taký dôležitý?
Odpovedá Michal Bachratý, hovorca ministerstva obrany:
„Pre vojenskú mobilitu v rámci EÚ a NATO je kľúčové budovanie infraštruktúry s dvojakým použitím (dual-use) vrátane financovania a modernizácie dopravných sietí – tak aby vyhovovali vojenským potrebám. V prípade, že je takáto stavba zaradená medzi duálne projekty, znamená to, že má strategický význam pre civilnú aj obrannú infraštruktúru – teda môže byť využívaná bežnou dopravou, ale zároveň umožňuje pohyb a logistiku ozbrojených síl.”
Kaliňák tiež uviedol, že nadnárodný prínos projektu súvisí aj s európskym konceptom military mobility. Slovenské ozbrojené sily sú jeho súčasťou. „Naše jednotky a naše hlavné mechanizované prápory sú práve na tejto dráhe a z tohto pohľadu chceme aby to fungovalo. Preto k tomu budeme prispievať aj z nášho rozpočtu,“ objasnil s tým, že dôležité je najmä začať.
NATO má fondy určené práve na rozvoj military mobility. „Keď obchvat Zvolena rozbehneme cez spolufinancovanie z ministerstva obrany, máme väčšiu šancu uplatniť si tento typ podpory,” podotkol Bachratý. Väčšinu bez ohľadu na to zafinancuje NDS, respektíve rezort dopravy.
V závere februára prešiel schválením EIA hnedý variant obchvatu, hoci nebol preferovaný mestom Sliač – jeho vedeniu sa viac pozdával červený variant, ktorý by sa menej zasahoval do katastra mesta a teda aj do kúpeľnej zóny. Obe jeho možnosti prechádzali cez I. a II. stupeň chránenej oblasti liečivých zdrojov.
Pri severnom teda hnedom víťaznom variante, hrozí aj podľa Kasalu zásah do sliačskeho územia. „Výsledok býva často kompromis, čo nie je ideálne riešenie pre všetkých, ale vyváženie verejného záujmu (doprava) a ochrany územia,” zdôraznil expert.
Kaliňák však po rokovaní vlády uviedol, že ide o takmer totožné verzie. Prisľúbil, že s primátorkou Sliača Ľubicou Balgovou budú komunikovať a urobia všetko pre to, aby mestu vyhoveli. Rozhodnutie ministerstva životného prostredia, ktoré schvaľuje EIA, je záväzné, no rezort stanovil podmienky výstavby. Vďaka nim nemá dôjsť k ohrozeniu termálnych či minerálnych vôd kúpeľov Sliač a Kováčová.
V rámci procesu EIA sa robia prieskumy vôd, hydrogeológia, protihlukové opatrenia a tiež sa bežne vkladajú podmienky od štátu, ako je to aj v prípade zvolenského obchvatu. „Stále máme obavu z tých prameňov, ale verím, že analýzy, ktoré sú urobené, sú urobené naozaj zodpovedne, a s ohľadom na ochranu životného prostredia,“ uviedla pre RTVS primátorka Balgová.
Podľa vyjadrenia ministra dopravy, Jozefa Ráža (nom. Smer) by však prinieslo extrémne komplikácie, ak by obchvat musel ísť mestom. Nebolo by tiež možné určiť, kedy by sa začalo s výstavbou. Navyše, územný plán kraja ani trasovanie mestom neumožňuje.
Zvolen obchvat víta
Zvolenský primátor Vladimír Maňka uviedol, že schválenie EIA je dôležité pre mesto. „Pozitívnou správou je aj potvrdenie, že letisko Sliač bude mať do budúcnosti aj civilný terminál, čo môže významne posilniť turistickú a ekonomickú atraktivitu nášho regiónu. Budeme naďalej aktívne sledovať a podporovať pokračovanie príprav výstavby obchvatu v prospech našich obyvateľov aj všetkých vodičov využívajúcich spojenie v smere z východu na západ,“ zdôraznil Maňka na sociálnej sieti.
Zvolenský obchvat prinesie krátkodobý ale aj dlhodobé efekty. Okamžite sa uľaví mestu od kamiónov, čím bude premávka v uliciach plynulejšia a klesne tým aj hluk či zásah do kvality vzduchu.
Kasala však zdôraznil, že neskôr prinesie odklonom trnazitu humanizáciu ulíc. Teda ich prispôsobenie tak, aby boli viac pre ľudí než pre autá – využiteľné na bežný život, chôdzu, oddych, stretávanie sa. Tým sa región stane lákavejší aj pre bývanie, investorov.
Tým, že je projekt zaradený medzi strategické investície, jednotlivé kroky k realizácii by vláda mohla urýchliť. Najskôr sa však začne kopať o päť rokov, keďže štát najprv potrebuje získať všetky pozemky, cez ktoré má obchvat prechádzať, rovnako ako zhotoviteľa a financovanie, vrátane podkladov pre výstavbu.
Napriek tomu, že úsek R2 svieti na zozname v Strategickom pláne rozvoja dopravy SR do roku 2030, výstavba sa najskôr začne v roku 2031 a potrvá do 2034. „Pred samotnou výstavbou je potrebné zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie v zmysle platného stavebného zákona, rozhodnutie o stavebnom zámere, majetkovoprávne usporiadanie, overenie projektu stavby a vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa,“ priblížila situáciu Petra Poláčiková, hovorkyňa ministerstva dopravy.
„Termín je realistický, aj keď nejaké riziká sa môžu vyskytnúť, najmä majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov, prípadné problémy s financovaním alebo naťahovanie času rôznymi odvolaniami či spormi (najmä zo strany dotknutých obcí a subjektov),” vymenoval Kasala s tým, že svoju rolu zohráva aj fakt, že ide o technicky mimoriadne náročný projekt a to nielen počtom mostov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.