Emiráty robia krok, ktorý môže zamiešať ceny energií po celom svete. Kto na tom získa a kto stratí?

Spojené arabské emiráty (SAE) včera oznámili, že vystupujú z organizácie OPEC aj zo širšieho rámca OPEC+. Podľa expertov tento krok oslabí jednu z najvplyvnejších skupín v globálnom energetickom sektore. SAE uviedli, že organizáciu opúšťajú, aby sa mohli sústrediť na „národné záujmy“. Tento krok prichádza v čase, keď vojna USA a Izraela proti Iránu vyvolala historický otras na energetických trhoch.

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) je stála medzivládna organizácia, ktorej cieľom je koordinovať a zjednocovať ropnú politiku členských štátov. Vznikla v septembri 1960, ktorú iniciovalo päť zakladajúcich ropných krajín: Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia a Venezuela.

V tom čase dominovala svetovým ropným trhom skupina silných západných ropných spoločností známa ako „Sedem sestier“, ktorá kontrolovala produkciu aj ceny. Hlavným cieľom zakladajúcich krajín bolo presadiť suverenitu nad vlastnými prírodnými zdrojmi a zabezpečiť spravodlivé a stabilné ceny pre producentov ropy, ako aj pravidelné dodávky pre spotrebiteľské krajiny.

Organizácia sa snaží udržiavať stabilitu cien stanovovaním dohodnutých ťažobných kvót pre členské krajiny, ktoré spolu kontrolujú približne 30 % globálnych dodávok ropy. V súčasnosti má OPEC 12 členov. Okrem Spojených arabských emirátov sú to ďalší významní producenti „čierneho zlata“: Alžírsko, Konžská republika, Rovníková Guinea, Gabon, Irán, Irak, Kuvajt, Líbya, Nigéria, Saudská Arábia a Venezuela.

Od roku 2016 OPEC spolupracuje aj s krajinami ako Rusko, Azerbajdžan, Kazachstan, Bahrajn, Brunej, Malajzia, Mexiko, Omán, Južný Sudán a Sudán v rámci formátu OPEC+, čím sa ich spoločný podiel na globálnej produkcii zvyšuje približne na 41 %.

Prečo SAE opúšťajú OPEC a OPEC+?

Spolu so Saudskou Arábiou patria Emiráty medzi niekoľko málo členov OPEC s významnou rezervnou kapacitou, ktorá umožňuje organizácii reagovať na výkyvy v dodávkach. Krajiny s takouto rezervnou kapacitou sa však môžu rozhodnúť radšej speňažiť svoje zásoby, než ich využívať na stabilizáciu trhu.

Aktívna a razantná zahraničná politika SAE ich postupne izolovala od ostatných členov OPEC, najmä od Saudskej Arábie. Tieto dve ropné ríše v poslednom období čoraz viac súťažili v oblasti ekonomiky aj regionálnej politiky, najmä v oblasti Červeného mora. Obe krajiny spoločne bojovali proti jemenským povstalcom Húsi podporovaným Iránom v roku 2015. Táto aliancia sa však rozpadla koncom decembra, keď Saudská Arábia bombardovala to, čo označila za dodávku zbraní určenú pre jemenských separatistov podporovaných SAE.

Z geopolitického hľadiska prichádza toto oznámenie v kontexte rastúcej rivality medzi SAE a Saudskou Arábiou. Napriek významným vzájomným investíciám sa rozdiely medzi týmito krajinami postupne prehlbovali a naplno sa prejavili koncom decembra, keď saudské letectvo zaútočilo na sily Južnej prechodnej rady (STC) v Jemene, ktoré spolupracujú s SAE, pripomína riaditeľ programov pre Blízky východ v think-tanku Atlantic Council William F. Wechsler.

Saudské jednotky následne zvrátili ofenzívu STC, prinútili emirátske sily ustúpiť a neskôr STC úplne porazili. „Tento vývoj vyvolal verejný spor, napätie nadobudlo osobný charakter, ktorý sa len ťažko prehliada,“ zdôrazňuje odborník. „Nie je preto vylúčené, že Abú Zabí prijalo konečné rozhodnutie o odchode z OPEC práve v tomto období. Ak SAE zistia, že im väčšia nezávislosť vyhovuje, môžu v budúcnosti prehodnotiť aj svoje členstvo v ďalších multilaterálnych organizáciách, ako je Liga arabských štátov či Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive,“ predpokladá Wechsler.

Abú Zabí si zároveň buduje vlastnú sféru vplyvu na Blízkom východe a v Afrike a posilňuje vzťahy so Spojenými štátmi a Izraelom, s ktorým nadviazalo diplomatické styky v roku 2020 v rámci Abrahámovských dohôd. Vzťahy s Izraelom vníma vláda v SAE ako kľúčový nástroj regionálneho vplyvu a zároveň ako dôležitý kanál smerom k Washingtonu, najmä po tom, čo čelila útokom počas vojny s Iránom.

Prečo je tento krok dôležitý pre celý svet?

Rozhodnutie vystúpiť z OPEC prichádza na pozadí najväčšej energetickej krízy za posledného polstoročia. Od 1. mája už Spojené arabské emiráty nebude nič obmedzovať a teoreticky môže na trh prúdiť výrazne väčšie množstvo ropy. Spojené arabské emiráty by potenciálne mohli zdvojnásobiť svoju ťažbu ropy oproti súčasnej úrovni a zaradiť sa na štvrté miesto na svete v tomto ukazovateli. Spojené arabské emiráty produkovali tesne pred začiatkom vojny približne 3,4 milióna barelov ropy denne. Analytici uvádzajú, že ich produkčná kapacita môže dosiahnuť približne 5 miliónov barelov denne.

Abú Zabí vo svojom oznámení o vystúpení z OPEC naznačilo, že plánuje dodávať viac ropy na svetové trhy. „Toto rozhodnutie odráža dlhodobú strategickú a ekonomickú víziu SAE, ako aj meniaci sa profil ich energetiky vrátane zrýchlených investícií do domácej produkcie energie,“ uviedli Spojené arabské emiráty. Zároveň dodali, že budú „postupne a uvážene zvyšovať dodávky na trh v súlade s dopytom a trhovými podmienkami“.

Podľa investora a zakladateľa spoločnosti IBC Group Maria Nawfala ide o tektonický posun na trhu. „SAE sa v podstate uvoľňujú, aby mohli ťažiť toľko ropy, koľko budú chcieť, práve v čase, keď svet čelí akútnemu nedostatku dodávok,“ napísal Nawfal na sociálnej sieti X.

Minister energetiky SAE Suhail Mohammed al-Mazrouei však predpokladá, že vystúpenie z OPEC nebude mať výrazný vplyv na trh, a to v dôsledku blokády Hormuzského prielivu. „Odchod z OPEC zapadá do potreby SAE väčšej flexibility vo vzťahoch s kľúčovými odberateľmi energie, vrátane budúcich vzťahov s Čínou a konkurencieschopnejšieho postavenia voči Saudskej Arábii,“ myslí si Karen Youngová, výskumná pracovníčka Centra pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite.

Wechsler z Atlantic Council hovorí, že z ekonomického hľadiska, vzhľadom na veľkosť štátnych investičných fondov SAE, sú financie krajiny v posledných rokoch viac naviazané na globálny hospodársky rast než na svetové ceny ropy.

„Zatiaľ čo niektoré členské krajiny OPEC v minulosti uprednostňovali vyššie ceny ropy, SAE sa viac obávajú rizík ohrozujúcich zahraničné ekonomiky, ktoré prinášajú výnosy z ich investícií. Väčšia politická nezávislosť mimo kartelu im navyše umožní prekračovať produkčné limity OPEC,“ myslí si americký expert na Blízky východ.

To podľa neho môže priniesť sekundárne výhody vo vzťahoch s dôležitými partnermi, napríklad s Čínou, aj za cenu mierneho tlaku na pokles globálnych cien. „Vzhľadom na aktuálne ekonomické potreby SAE je perspektíva maximalizácie vlastných energetických príjmov nepochybne lákavá,“ zhodnotil.

Spojené arabské emiráty nie sú prvou krajinou, ktorá OPEC opustila. V posledných rokoch z nej vystúpili aj Indonézia, Katar, Ekvádor, Angola a Gabon, najmä pre nezhody týkajúce sa ťažobných kvót. Do budúcnosti je ťažké predstaviť si, že by sa SAE vrátili do OPEC, myslí si Wechsler. Pripomína, že Katar opustil organizáciu v roku 2019 v kontexte diplomatickej krízy so susedmi v Perzskom zálive a využil príležitosť presadzovať nezávislejšiu energetickú politiku zameranú na zemný plyn. Hoci sa vzťahy neskôr normalizovali, Katar sa do OPEC nevrátil.

„SAE sú však výrazne väčším producentom ropy a ich odchod môže z dlhodobého hľadiska ohroziť životaschopnosť kartelu. Oslabenie jeho schopnosti ovplyvňovať globálny ropný trh by pravdepodobne viedlo k nižším cenám ropy, čo vyhovuje USA, no zároveň k väčšej cenovej nestabilite, čo už v ich záujme nie je,“ uzavrel Wechsler.